Hospodársky denník
USD32,252 Sk
EUR40,771 Sk
CHF26,085 Sk
CZK1,251 Sk
  Piatok  16.Januára 2004

Únia velí do boja

Žaluje USA za voľný obchod

Len pred mesiacom americký prezident George W. Bush pod hrozbou protiopatrení zo strany Európskej únie a ďalších krajín sveta zrušil oceliarske clá a už sa starý kontinent púšťa do ďalšieho zápasu na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Nový prípad sa týka tzv. Byrdovho dodatku. Ten umožňoval domácim spoločnostiam, aby profitovali z toho, keď boli na zahraničné produkty uvalené antidumpingové clá. Od roku 2000, keď bol schválený, tak americké firmy dostali spolu 710 miliónov dolárov.

Predstavitelia Európskej únie sa však domnievajú, že táto schéma nie je v súlade s pravidlami WTO, a preto dala na túto organizáciu podnet, aby to prešetrila. Svetová obchodná organizácia jej v tom opakovane vyhovela a vyhlásila Byrdov dodatok za ilegálny. Teraz chce únia požiadať, aby jej WTO povolila zaviesť protiopatrenia, k čomu sa pripojilo aj Japonsko, Čína, Brazília a ďalší. Európa dúfa, že takto vyvinie tlak, ktorý prinúti Washington spomínanú legislatívu zrušiť. „Dúfam, že USA teraz urobia kroky, aby odstránili toto opatrenie a vyhnú sa tak riziku sankcií,“ uviedol podľa agentúry Reuters komisár EÚ pre obchod Pascal Lamy. Únia však tvrdí, že podanie ešte neznamená, že ak vyhrá, tak protiopatrenia skutočne zavedie. Prezident Bush v decembri rozhodol o predčasnom zrušení taríf na oceľ len niekoľko dní predtým, ako mala EÚ schváliť odvetu.

Okrem antidumpingu a predtým oceliarskych ciel vedie Európska únia spor proti USA aj v otázke daňových úľav pre niektoré exportné spoločnosti. Aj v tomto prípade už WTO rozhodla o tom, že sú v rozpore s pravidlami svetového obchodu. Ak USA nespravia nápravu, v marci ich čakajú odvetné clá, spočiatku síce len nízke, no každý mesiac sa budú postupne zvyšovať. Naopak, Washington by privítal, keby EÚ zrušila neoficiálne embargo na dovoz geneticky modifikovaných potravín.

Európska únia v minulých dňoch kritizovala USA, že sa správa inak, keď sa voľný obchod týka ich samých a inak v prípade druhých. Agentúra Reuters citovala veľvyslanca EÚ pri WTO Carla Trojana, podľa ktorého Washington požaduje rýchle kroky, keď vyhrá spor, ale pomaly poslúcha, keď ho prehrá. Pred rastúcim protekcionizmom varoval tento týždeň aj šéf amerického Fedu Alan Greenspan.

No hoci v Spojených štátoch do určitej miery pretrvávajú ochranárske opatrenia, ani Európska únia nie je vzorom presadzovania liberalizovaného obchodu. Hlavnou výčitkou USA, ale aj množstva ďalších krajín voči únii je, že dotuje poľnohospodársku produkciu. To neporušuje pravidlá WTO, keďže agrosektor bol jednou z oblastí, v ktorej sa na uruguajskom kole rokovaní GATT (z toho neskôr vznikla WTO) dohodli len mierne ústupky. Na druhej strane subvenciami EÚ či Japonska (a v menšej miere aj USA) trpí množstvo rozvojových krajín, pre ktoré je poľnohospodárstvo hlavným zdrojom príjmov. Prakticky jedinými vyspelými výnimkami, kde je podpora farmárom zanedbateľná, je Nový Zéland a Austrália. Otázka agrosubvencií bola aj jedným z hlavných sporných bodov, pre ktorý v septembri zlyhali liberalizačné rokovania WTO v mexickom Cancúne. Teraz sa ozývajú hlasy za ich obnovenie.

Michal Mušák

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.