Dočasná strata orientácie

Komentuje Andrej Pokojný

Niektorí predstavitelia slovenskej exekutívy začínajú akoby strácať nervy či súdnosť. Je nepochopiteľné, ako dokážu ignorovať v Európe zaužívané tradície, na ktorých mnohé krajiny vybudovali svoju súčasnú prosperitu. Napríklad susedné Rakúsko. Rôzni poradcovia a nahovárači, ktorí radia šéfom rezortov, stále nedokážu odolať nutkaniu a sústavne zdôrazňujú, že kde už Slovensko mohlo byť, keby nebolo štyridsať rokov tmárstva, čiernej diery. Dnes však napádajú a chcú zrušiť inštitút, ktorý viedol vo vyspelejších krajinách ako sme my, k ich dnešnému, v podstate blahobytu. Otázkou teda je, o čo im ide. Naozaj len strácajú zmysel pre realitu, chýbajú im väčšie životné skúsenosti alebo si myslia, že funkciami sa dá získať múdrosť starcov? Niekedy to vyzerá tak, že všetko vedia lepšie ako vyspelejšia časť Európy, ktorá sa dostala za štyri desaťročia ďalej ako my. Ale realita Západu, ku ktorej možno mať množstvo čiastkových výhrad, bola postavená na premyslených postupoch, neraz aj občianskom konsenze, na snahe zachovať sociálny mier, hoci nie vždy sa to darilo.

Je zvláštne, že na to musia upozorňovať práve predsedovia podnikateľskej samosprávy z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, obchodnej, poľnohospodárskej či zo živnostenskej komory. S prekvapením a veľkým znepokojením totiž prijali informáciu o zámeroch exekutívy zrušiť zákon o tripartite. Túto iniciatívu odmietajú a trvajú na tom, aby sa zásadné otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky naďalej prerokúvali na báze tripartizmu, teda v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Upozorňujú, že tripartitné princípy sa uplatňujú v súčasných členských i pristupujúcich krajinách do Európskej únie a vytvárajú predpoklady na stabilizáciu ich hospodárskych a sociálnych pomerov. Preto je nevyhnutné, aby sa v plnom rozsahu uplatňovali aj v podmienkach našej krajiny.

Akoby sme sa po piatich desaťročiach dostávali opäť k vlastnej prapodstate, ktorá však nemá už nádych červenej, ale skôr červeno-modrej. Vymýšľame vymyslené, ignorujeme osvedčené. Všetko v záujme pokroku a vraj pre blaho ľudí tejto krajiny. Ak sme v polovici 20. storočia urobili neželaný obrat a išli nevydarenou cestou či do vopred neúspešného experimentu, prečo experimentujeme aj dnes a nevieme sa poučiť zo skúseností vyspelejších. Prečo nechceme dokázať, že veľkosť krajiny nemusí byť vždy o štvorcových kilometroch.