Treba dať maximum možného

Zdroje na rozvoj regiónov sa zvýšia po vstupe do únie

Všetky regióny Slovenska potrebujú zvýšiť svoju sociálno-ekonomickú a životnú úroveň obyvateľov. Zámerom je znížiť regionálne rozdiely, ako aj zaostávanie Slovenska za vyspelými členskými štátmi EÚ. Tento zámer chce ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja dosiahnuť modernou, flexibilnou regionálnou politikou. V nadväznosti na očakávané rozšírenie EÚ „sme presvedčení, že súčasná regionálna politika EÚ nebola navrhnutá s vedomím tejto skutočnosti, a preto si vyžaduje reformu“, konštatuje sa v materiáli predloženom do vlády týmto rezortom. Základným cieľom regionálnej politiky EÚ by aj v budúcnosti

mala byť snaha

o zmierňovanie zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov, ktoré v súčasnosti patria pod Cieľ 1 podľa nariadenia rady. Keďže zmienená cieľová oblasť je všeobecne považovaná za prioritnú, bolo by vhodné na podporu rozvoja zaostávajúcich regiónov sústrediť aspoň 75 % prostriedkov rozpočtovaných v rámci štrukturálnych fondov, teda minimálne v porovnateľnej výške ako doteraz. Podobne ako ostatné členské a pristupujúce krajiny EÚ aj Slovensko má pozitívne skúsenosti so štrukturálnymi nástrojmi využívanými v cezhraničnej spolupráci. Podporuje preto ďalšie pokračovanie tzv. interregionálnej spolupráce prostredníctvom iniciatívy Spoločenstva INTERREG, ako aj jej posilnenie finančnými zdrojmi. Kohézny fond by mal naďalej poskytovať finančné príspevky na projekty členských štátov v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravy a ak sa členské krajiny dohodnú, aj na projekty v ďalších oblastiach technickej infraštruktúry. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja navrhuje zachovať proporcionalitu medzi zdrojmi vymedzenými na projekty v oblasti životného prostredia a dopravy 50 ku 50 s možnosťou flexibilného prístupu členských štátov v riadnych a odôvodnených prípadoch.

Regionálna politika EÚ na jednej strane

pôsobí ako nástroj

konvergencie národných ekonomík členských krajín EÚ, na druhej strane však faktor spolufinancovania z národných verejných zdrojov môže negatívne pôsobiť na vyrovnanosť verejných financií a nepriamo tak vplývať na snahu pristupujúcich krajín o vstup do Európskej menovej únie a odďaľovať ho, keďže kritérium deficitu verejných financií je jedným z maastrichtských konvergenčných zásad. Pokiaľ ide o pomoc, ktorú môže každý členský štát EÚ prijať prostredníctvom štrukturálnych operácií, rezort tvrdí, že úroveň 4 % HDP členského štátu ročne nie je potrebné zvyšovať. Zároveň však požaduje, aby uvedený limit bol udržaný a novým členským krajinám jednoznačne pridelený v maximálnej výške. Ministerstvo zastáva názor, že zvyšovanie limitu na financovanie štrukturálnych operácií, ktorý je v súčasnosti stanovený na 0,45 % HDP Európskej únie, tiež nie je nevyhnutné, je však potrebné zachovať ho a naplno využívať. Vzhľadom na rozšírenie EÚ zákonite celkovo vzrastie HDP spoločenstva, čím sa v absolútnom vyjadrení zvýšia aj zdroje smerujúce do regionálnej politiky.

Viliam Sluka