Posvätné zviera

Asi 2000 rokov starý hrob s plne zachovanou kostrou levieho samca objavili archeológovia v údolí Nílu. Nález je podľa expertov prvým jasným dôkazom o posvätnosti tohoto zvieraťa v dávném Egypte.

Zviera bolo pochované s ďalšími kočkovitými šelmami v katakombách, ktoré boli vybudované v poslednom storočí pred Kristom v mieste zasvätenom mačacej bohyni Bastet v oblasti Sakkara neďaleko vchodu do podstatne staršej hrobky Tutanchamónovej pestúnky.

Archeológovia tvrdia, že lev bol mumifikovaný, hoci na jeho kostiach neboli nájdené bežné plátené obväzy ako bývajú na ľudských múmiách. Mumifikácii ale podľa záverov vedeckého testovania vraj napovedá orientácia kostry (s hlavou obrátenou k severozápadu a telom na východ) a jej zafarbenie podobné tým doloženým u iných mumifikovaných mačiek.

Pochovaný lev byl chováný v zajatí, súdiac podľa dôkladne obrúsených zubov sa dožil vysokého veku a pravdepodobne zahynul prirodzenou smrťou.

Kult leva v starom Egypte bol už dlho známy z nápisov a textov, doteraz však o ňom neexistovali žiadné fyzické dôkazy.

Výskyt levov v dobe faraónov bol popísaný mnohokrát, ale pokiaľ je známe, tak toto je prvá kompletná kostra nájdená v Egypte, uvádzajú francúzski archeológovia v podrobnej správe. Kostra bola vyzdvihnutá z hrobu datovaného rokom 1430 pred n.l., ale zviera tu bolo uložené až pri podstatne neskoršom využití pohrebiska.

V minulosti už našli archeológovia v Egypte rozsiahlé cintoríny s paviánmi, ibismi, rybami, menšími mačkovitými šelmami, psami či krokodílmi. Mumifikácia takého veľkého zvieraťa ako lev však musela byť veľmi náročnou a nákladnou úlohou, pripomínajú vedci.

(kab)