Kedy nový živnostenský list

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Manžel bol v minulosti ženatý a jeho bývalej manželke sa narodilo v ochrannej lehote (určitý počet dní po rozvode) dieťa. Bývalá manželka si zmenila po rozvode priezvisko, avšak dieťaťu bolo do rodného listu automaticky zapísané priezvisko po jej bývalom manželovi (teda po mojom terajšom manželovi). Zároveň je v rodnom liste uvedený ako otec dieťaťa. Matka dieťaťa podala na súd návrh na zapretie otcovstva. Do spisu boli doložené krvné testy, ktoré jasne dokazovali, že môj terajší manžel nie je biologickým otcom dieťaťa. Napriek týmto skutočnostiam sudkyňa nerozhodla. Od podania návrhu na súd už uplynulo 11 mesiacov. Napísali sme aj sťažnosť na prieťahy v konaní, avšak bola nám doručená iba strohá odpoveď, že vo veci sa koná. Čo máme robiť? Na koho sa obrátiť? Ako máme postupovať ďalej?

- V predmetnej veci vám odporúčam podať sťažnosť Kancelárii verejného ochrancu práv, teda verejnému ochrancovi práv (ombudsmanovi) a prípadne aj predsedovi krajského súdu.

JUDr. Z. Macková, PhD.

Samostatne zárobkovo činná osoba nie je platiteľom DPH a má živnostenský list na „Sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných živností“ a chce si otvoriť kanceláriu s názvom „Infocentrum - sprostredkovanie informácií regionálneho združenia miest a obcí“. Čo na prevádzkovanie tejto kancelárie s týmto názvom potrebuje? Môže túto kanceláriu na uvedenú ohlásenú živnosť vykonávať?

- Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba má živnostenské oprávnenie na „Sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných živností“, nie je potrebné si na živnosť uvedenú v otázke vyžiadať nový živnostenský list. Je však potrebné zdôrazniť, že v živnostenskom liste ide o sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných živností, to znamená, že sprostredkovanie informácií sa nemôže týkať tých činností, ktoré sú zo živnostenského zákona vylúčené, ako napríklad oblasť poisťovníctva, doplnkových dôchodkových poisťovní, búrz, sprostredkovanie zamestnania atď. (pozri § 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 34 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti atď.).

Čo sa týka kancelárie, čiže prevádzkarne, je povinnosťou podnikateľa jej zriadenie oznámiť príslušnému živnostenskému úradu (od 1. 1. 2004 je to na odbore živnostenského podnikania obvodného úradu) najneskôr v deň zriadenia prevádzkarne. Povinnosť ohlásiť prevádzkareň má taký podnikateľ, ktorý si zriadi priestor, v ktorom prevádzkuje živnosť, čiže kde vykonáva sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. V prípade, ak podnikateľ nevykonáva sústavne živnosť v prevádzkarni, napríklad dojednáva obchody aj mimo prevádzkarne, nie je povinný ju ohlásiť živnostenskému úradu.

Nedodržanie povinnosti ohlásiť prevádzkareň, prípadne jej zrušenie, je živnostenským zákonom definované ako porušenie ustanovení, za čo je možné uložiť pokutu až do výšky 50-tisíc Sk, ak podnikateľ neohlási zriadenie prevádzkarne živnostenskému úradu (§ 65a ods. 2 písm. b), do 20-tisíc Sk, ak podnikateľ neohlási zmeny údajov obsiahnutých v ohlásení (§ 65a ods. 3 písm. c). Ak je porušenie uvedených povinností spoľahlivo zistené a podnikateľ je ochotný pokutu zaplatiť, môže mu byť uložená bloková pokuta do 5000 Sk.

Živnostenský zákon v § 30 ods. 1 ukladá podnikateľovi povinnosť prevádzkareň označiť. Spôsob označenia určuje § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 14 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka je podnikateľ povinný prevádzkareň označiť obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Vzhľadom na znenie § 30 ods. 1 živnostenského zákona a § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka túto povinnosť má každý podnikateľ bez ohľadu na to, či prichádza do kontaktu so zákazníkom alebo nie. Predpokladom tejto povinnosti je to, že má zriadenú prevádzkareň, čiže priestor, v ktorej prevádzkuje živnosť, teda kde vykonáva sústavnú činnosť.

Povinnosť označiť prevádzkareň podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa sa týka len predávajúcich podnikateľov, ktorí sú definovaní v § 2 ods. 1 písm. n) tohto zákona. V prípade, ak podnikateľ neoznačí prevádzkareň, môže mu živnostenský úrad uložiť pokutu až do výšky 50-tisíc Sk, pretože tým porušil § 29 ods. 1 živnostenského zákona, podľa ktorého je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené živnostenským zákonom a osobitnými predpismi, ktorými sú v tomto prípade § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 65a ods. 2 písm. c) živnostenského zákona).

Podnikateľ je povinný pri zriadení prevádzkarne dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú najmä z príslušných stavebno-technických a hygienických predpisov. K umiestneniu prevádzky na území obce sa podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vyjadruje aj obec. Tá sa môže k umiestneniu prevádzky na jej území vyjadriť v rámci stavebného konania.

JUDr. Katarína Horvatová