Hospodársky denník
USD32,633 Sk
EUR40,786 Sk
CHF26,041 Sk
CZK1,246 Sk
  Pondelok  19.Januára 2004

Svet dáva jadru zelenú, a my?

Slovensko akoby nedokázalo doceniť význam jadrovej energetiky

Predstavitelia jadrového priemyslu v Bruseli privítali „prezieravú a konštruktívnu“ reakciu Európskeho parlamentu na plány nových zákonov, týkajúcich sa budúceho využitia jadrovej energie v rozšírenej Európskej únii. V niekoľkých hlasovaniach parlament vyslovil súhlas s návrhmi Európskej komisie, týkajúcimi sa použitia štandardov jadrovej bezpečnosti, vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Tento prístup privítal aj FORATOM, ktorý je profesionálnou asociáciou priemyslu jadrovej energetiky v Európe so sídlom v Bruseli. Jeho generálny sekretár Peter Haug uviedol, že postoj poslancov je prezieravý a konštruktívny. Parlament sa rozhodol nepodmínovať balíček zákonov, ale navrhnúť takú formulu, s ktorou by členské štáty mohli súhlasiť. „V pôvodných návrhoch boli niektoré veľké problémy a naše znepokojenie sme jednoznačne vyjadrili inštitúciám EÚ. Stratégia prijatá parlamentom bude mať, dúfajme, kladný vplyv na konečný obsah balíčka.“ Medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ ešte stále neexistuje súhlas v tom, akú formu by tzv. jadrový balíček mal mať. Niektorí uprednostňujú nezáväzné opatrenia, ale iní sú proti tejto myšlienke. Pre tieto rozdiely sa teraz zdá byť veľmi nepravdepodobné, že by tento súbor vstúpil do platnosti pred májovým termínom rozšírenia EÚ, ako sa komisia snažila dosiahnuť. Očakáva sa, že názory prijaté parlamentom budú mať určitý vplyv na diskusie medzi členskými štátmi EÚ. Podľa poslancov Európskeho parlamentu komisia by nemala zasahovať do právomocí národných jadrových dozorov. Existujúca

vysoká úroveň

jadrovej bezpečnosti by mala byť zachovaná a členské štáty by mali dbať na prísne používanie bezpečnostných štandardov. Monitorovanie pravidiel týkajúcich sa novej legislatívy by sa malo zabezpečiť mechanizmom partnerskej previerky za účasti národných bezpečnostných dozorov a nie prostredníctvom kontrol priamo vykonávaných komisiou. Členské štáty by mali mať voľnosť pri stanovení vlastných harmonogramov pre likvidáciu rádioaktívnych odpadov so zohľadnením svojich národných podmienok. Poslanci odmietli myšlienku prísnych realizačných termínov, ktoré by stanovoval Brusel. K problému financovania prác na vyraďovaní jadrových zariadení sa parlament vyjadril v tom zmysle, že takéto zdroje by mali byť samostatné, kontrolované a využívané iba na účely vyraďovania. Rast jadrovej kapacity vo svete by do roku 2005 mohol dosiahnuť 4 až 7 % a od roku 2005 do 2010 sedem až pätnásť percent. Očakáva to Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Expanziu jadra by podľa nej mal zabezpečiť najmä nárast

produkcie elektriny

v jadrových elektrárňach v Ázii a v strednej a vo východnej Európe. Jadrová produkcia na celom svete sa podľa MAAE zvyšuje, prevádzkové charakteristiky sa zlepšujú a trvalý, aj keď pomalý rast je predpovedaný aj do budúcich rokov. Jadrová energetika, ktorá vo svete vyrába asi 7 % z celkových dodávok primárnej energie, je podľa nukleárnej spoločnosti jedinou trvalo udržateľnou alternatívou, ktorá môže významne znižovať emisie oxidu uhličitého. Je takmer bezuhlíkovým zdrojom energie a svoje odpadové produkty sama zvláda. Technológia na trvalé uloženie odpadov je už veľmi pokročilá a treba iba pevné politické rozhodnutie, aby bola uvedená do prevádzky. Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS) vyzvala koncom vlaňajška vládu SR, aby uznala významný vplyv, ktorý má jadrová energetika na znižovanie globálnych emisií oxidu uhličitého a na zabránenie klimatickým zmenám. Podľa SNUS by vláda mala dôrazne podporovať pokračovanie prevádzky existujúcich jadrových elektrární, uľahčovať predlžovanie ich prevádzkovej životnosti a podporovať dostavbu čiastočne vybudovaných jadrových elektrární. Ďalej by mal vládny kabinet povzbudzovať používanie obnoviteľných

zdrojov energií

všade tam, kde je možné preukázať ich ekonomické prínosy a environmentálnu pripravenosť. Tiež by mala zvážiť zdanenie emisií oxidu uhličitého. SNUS je presvedčená, že treba výrazne rozšíriť celosvetovú kapacitu pre výrobu elektriny z jadrových elektrární, ak majú byť splnené ciele pre znižovanie globálnych emisií oxidu uhličitého. Všeobecne sa uznáva, že globálna spotreba energie sa do polovice storočia zvýši dvoj- až trojnásobne. Aby sa dosiahol akýkoľvek reálny vplyv na globálne emisie oxidu uhličitého, musí sa klásť hlavný dôraz na iné zdroje než fosílne palivá.

Vladimír Turanský/NucNet

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.