TUŠIA, AKO ŽIJE VÄČŠINA ĽUDÍ?

Peter Kasalovský

Na titulnej strane a ďalších zverejňujeme niekoľko správ, ktoré vypovedajú o najnovšej vládnej kríze, ktorá by mohla byť, ale aj nemusí byť poslednou. Z pozície všetkých vládnych strán to viac-menej vyzerá tak, že ide len o počty hlasov v parlamente alebo o problém SDKÚ a jeho pôvodných poslancov, ktorí takpovediac emigrovali do Slobodného fóra.

Vládna garnitúra M. Dzurindu je síce niekoľko mesiacov v ošemetnej situácii, de facto menšinovou, ale stále jestvuje. Vďaka neschopnosti opozičných strán dohovoriť sa o spoločnom postupe, tak vládna šanca na prežitie nie je čisto teoretickou. Aj preto, že do značnej miery sa nedá súhlasiť s názorom, že jej hrobárom môže byť len skupinka Ivana Šimka.

Nielen premiér M. Dzurinda a jeho partneri, ale ani opoziční lídri si nemôžu byť istí hlasmi svojich poslancov. Po polroku vládnej nestability sa situácia podstatne nemení, i keď nie je vylúčené, že parlament bude predsa len hlasovať o dôvere premiérovi. Koniec jeho vlády by však vôbec nič nevyriešil, lebo by nastúpila na niekoľko mesiacov dočasná vláda.

Bolo by to síce príkre, keby sa M. Dzurinda nedočkal vstupu SR do EÚ na premiérskej pozícii, ale faktom je, že s jeho vládnutím nie je spokojná väčšina občanov. Na tom nie je nič objavné, keďže vládna koalícia získala väčšinu len vďaka volebnému systému. Príliš rýchlo na to zabudla a jej reprezentanti dokonca odmietajú skončenie svojho mandátu z vôle ľudu.

Od viacerých koaličných lídrov počuť, že sú predsa na štyri roky. Ich prípadný odchod by podľa niektorých bol priam živelnou pohromou a neslávnym koncom „veľkého pochodu“ k všestrannej prosperite. Akoby nevnímali kritiku, a čo je pre nich už príznačné, vôbec sa ani len nepokúsili presvedčovať širokú verejnosť o nevyhnutnosti a správnosti svojich reforiem.

Vláda je na to, aby vládla, ale nie s klapkami na očiach a ušiach, nie s totalitnou demagógiou a nie so vždy pripraveným zmizíkom na svojich kritikov. Kvalita života najširších vrstiev obyvateľstva dostala v závere roka ďalší knokaut, a tie sú odpočítavané(!). Dôsledky sú neblahé, ale veľkí reformátori-kombinátori sa čudujú nevďaku a odporu más.

Nepopulárnosť vlád nie je ničím nezvyčajným, ale iba tých, ktoré sa prestanú zaujímať o dôsledky svojho vládnutia. Súčasná má svojím spôsobom šťastie, lebo nech prídu aj novodobí a trebárs samozvaní mesiáši, tak po mesiaci-dvoch nebudú na tom o nič lepšie. Doteraz okrem kritiky neponúkli takú zmenu, ktorú by si masy želali aj za cenu osobných

Každá zmena je však na niečo dobrá. Aj keď si väčšina obyvateľstva už zvykla na to, že doterajšie zmeny zlepšujú majetkové pomery a pozície niekoľkým tisícom súčasníkov, ako aj ich čoraz košatejšiemu príbuzenstvu. Podaktorí dôchodcovia však hľadajú recepty jedál z vojnových čias a niekoľko generácií si uvedomuje, že opäť musí ísť o to, čo tu raz bolo.

Prioritne pôjde alebo už ide o zamestnanosť, o všeobecnú dostupnosť vzdelania a zdravotnej starostlivosti, o kultúrne a zdravé bývanie, o dôstojný vstup a najmä koniec života, a, samozrejme, o funkčnú demokraciu vrátane kontroly moci a nekompromisnú likvidáciu tichej, ale aj otvorenej diskriminácie, o občiansku bezpečnosť a dôstojnosť.

Na týchto témach by sa mali testovať adepti našej politiky. Dosiahli sme už niekoľko míľnikov, ktoré neoprávňujú k všeobecnému veseliu, ale najskôr k úvahe, komu venovať občiansku dôveru. Napríklad len v uplynulom roku sme zaznamenali nulový prírastok obyvateľstva a priemerná spotreba pitnej vody na obyvateľa bola blízko hranice hygienického minima.

Keď aj budú predčasné voľby, tak čo sa zmení ? Nájde sa aspoň jedna strana, ktorá svojím programom získa hlasy tretiny voličov, a mala tak pouvoir s jedným koaličným partnerom na radikálne, hoc aj veľmi tvrdé reformy, ale so želateľným a tiež uveriteľným výsledkom?! Kľúčom k stabilite budúcej a každej ďalšej vlády môže byť len súzvuk s väčšinou občanov.

V uplynulých štrnástich rokoch mali k tomu veľmi blízko dve strany. Veľmi rýchlo však dali prednosť sebe ako elite, t. j. vlastnej politike pred záväzkami voči občanom. A navyše, potom sa im začali pozdávať totalitné a neraz aj mafiánske maniere, filantropčenie a spolu s ním bezstarostné voľkanie si na domácich mocenských pozíciách za peniaze daňových poplatníkov.

Máme veľký problém s chápaním, čo je demokracia a nemálo našich vyvolencov je podľa všetkého infikovaných schizofréniou.

Peter Kasalovský