Hospodársky denník
USD32,663 Sk
EUR41,167 Sk
CHF26,412 Sk
CZK1,263 Sk
  Piatok  2.Januára 2004

Pochovávame vysoké školstvo

Jeden mesiac štúdia už dnes vychádza, že bude stáť 8600 korún

Po rokoch vyjednávaní, plných planých sľubov, pohár trpezlivosti akademickej obce pretiekol. Študenti, vysokoškolskí učitelia i akademickí hodnostári, ale aj podniková sféra upozorňujú na varovný stav slovenského vysokého školstva. Všetci svorne tvrdia, že vinu na dnešnom stave majú všetky doterajšie vlády. Je rozumné pripomenúť, že všetky politické strany majú vo svojich programoch ako prioritu definovanú podporu školstva. Rovnako tak vládny program - súčasný i všetky predchádzajúce. Situácia vo vysokom školstve je veľmi vážna, dlhodobo sa ňou zaoberáme a predkladáme verejnosti - laickej i odbornej - na verejnú diskusiu koncepčnú víziu ako problém vysokých škôl riešiť - takto sa bránia roky všetci zodpovední a sú ochotní prisahať, že oni to so slovenskou vzdelanosťou myslia naozaj vážne, kým tí druhí... Čo dlhodobé neriešenie situácie vysokých škôl znamená? Predovšetkým nedobrú správu pre uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie, pretože previs dopytu nad ponukou sa nezmení. Je nedobrou správou pre slovenské vysoké školy, pretože dlhodobé podfinancovanie nemôže nemať vplyv na podmienky, za ktorých je vzdelávanie poskytované, teda i na jeho kvalitu. A v konečnom dôsledku znamená nedobrú správu pre všetkých občanov. Zodpovední radi razantne vravia, že investície do vzdelania sú investíciou do

Vláda(y) sa rozhodla nebrať ohľad na budúcnosť! Vina najkonkrétnejšia padá na hlavu šéfa rezortu školstva. Dnešného, i tých predošlých. Všetci viac či menej vždy slovne deklarovali, že pravdu má vysokoškolská obec a že ich požiadavky podporujú. Pravda, druhým dychom dodávali, že s tým nemôžu nič urobiť, pretože vláda rozhodla tak, ako rozhodla. Pokiaľ však kormidelníci rezortu školstvu vskutku rozumejú a s jeho budúcnosťou to myslia vážne, mali by si vybrať. Buď ako člen vlády súhlasia s tým, čo a ako vláda robí, potom však vyjadrenia o podpore požiadaviek vysokých škôl nie sú namieste a už vôbec nie sú myslené úprimné. Alebo súhlasia s požiadavkami vysokoškolákov a s tým, že nimi vyčíslená potreba navýšenia rozpočtu je reálne potrebná, ale predovšetkým je investíciou užitočnou. Potom by však nemohli sedieť vo vláde, ktorá takýto názor evidentne nemá. Možným vysvetlením môže byť, že prioritou zodpovedných nie je ani tak školstvo, ale osobný profit.

Tvrdenie, že investícia do vzdelania je tou najlepšou, je pravdivé. Žiaľ, sprofanované... Na záver len niekoľko faktov. Vysokoškoláci by mali od nasledujúceho akademického roka platiť za štúdium od 3500 do 21 000 korún ročne. Predpokladá sa tiež zvýšenie ceny bytného na internátoch asi o tisíc korún mesačne. Priemerné mesačné náklady študentov sa tak môžu zvýšiť z terajších 5500 až na 8600 Sk. Zmeny sa dotknú aj sociálneho štipendia, ktoré by malo dostávať viac ako 30-tisíc vysokoškolákov zo sociálne slabších rodín. Horná hranica sociálneho štipendia bude až do výšky 1,2-násobku životného minima. Pri terajšej výške životného minima 4210 korún by to bolo 5050 korún. Vyštudovať je teda čoraz drahšie, pre mnohých jednoducho nedostupné. Pár mesiacov pred vstupom na tvrdý konkurenčný trh únie to nie je príliš radostná vízia.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.