Pomoc kapitálovému trhu

Komentuje Nora Machutová

Podľa viacerých zahraničných expertov rozbehnutie dôchodkovej reformy môže mať pozitívny efekt na rozvoj slovenského kapitálového trhu. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že po zavedení druhého piliera sa domáci kapitálový trh väčšinou zlepšil až po určitom čase, ako prebiehala dôchodková reforma. Akumuláciou finančných prostriedkov v dôchodkových fondoch sa prejavuje čoraz väčší pozitívny efekt na kapitálové trhy. Podľa analytikov prax ukazuje, že v krajinách s malým kapitálovým trhom začali spočiatku najväčšie firmy, či už domáce alebo zahraničné, emitovať podnikové dlhopisy a neskôr došlo k silnému vývoju v oblasti akcií. Treba však zdôrazniť, že cieľom dôchodkovej reformy nie je rozvoj kapitálových trhov, ale výška budúcich dôchodkov. Z tohto dôvodu viacerí odborníci tvrdia, že nie sú za stanovenie minimálneho podielu prostriedkov, ktorý sa musí investovať na konkrétnych trhoch. Pokiaľ však táto minimálna suma nie je stanovená vysoko, nemôže viesť k poškodeniam. Návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý schválila vláda, prikazuje dôchodkovým fondom investovať 50 % z odvedených prostriedkov v Slovenskej republike.

Keďže slovenský kapitálový trh je ešte málo rozvinutý, rastový fond kapitalizačného piliera sa bude zameriavať predovšetkým na dlhopisy, domnievajú sa niektorí analytici. Limit 50 % je však podľa nich trošku vysoký, nedostatok likvidných cenných papierov sa dá kompenzovať tým, že správcovia penzijných fondov budú investovať skôr do dlhopisov než do kmeňových akcií. Miera zhodnotenia, ktorú môžu účastníci kapitalizačného piliera očakávať, záleží od toho, či je v zákone poskytnutá dostatočná sloboda, ale zároveň či je zákon dostatočne silnou reguláciou. Je potrebné dosiahnuť vyváženosť medzi mierou zhodnotenia a rizikom. Momentálne prebiehajú ešte stále diskusie o tom, že mnohé penzijné fondy, napríklad v USA, nedosahujú dostatočne vysokú mieru zhodnotenia. Na druhej strane však empirické dôkazy ukazujú, že miery zhodnotenia penzijných fondov sú relatívne dobré. Treba povedať, že systém priebežného financovania je vždy problémový. Tento systém značne zaostáva za demografickými zmenami. Vytvára implicitné dlhy. Aj preto mnohé krajiny sústavne zvyšujú počet rokov, ktoré musí človek odpracovať, aby mal nárok na dôchodok. Zvýšenie dôchodkového veku je jediné, čo možno v tomto systéme robiť. Systém priebežného systému je vždy zbankrotovaný.