Myšlienky na rok 2004

Dnes zverejňujeme - po pripomenutí odznených myšlienok veľvyslanca USA R. Weisera z 30. apríla a L. Koudelku, generálneho riaditeľa SVIK-u zo 16. decembra v poslednom vydaní Hd v 2003. roku - ďalšie inšpirujúce z jednotlivých klubových mítingov. Je zrejmé, že pre niektorých sú aj provokáciami, ale nepochybne budú stavebnou hmotou viacerých klubových aktivít v 2004. roku.

Varovanie pred nestabilitou

Vlaňajší a celkovo jedenásty kalendárny rok začal Hospodársky klub (NEF) vyhlásením jeho reprezentácie o členstve SR v Európskej únii a NATO. Dvadsiateho januára bolo zverejnené a podpísané S. Hatinom, predsedom klubovej komunity a spolu s ním podpredsedami P. Kasalovským, šéfredaktorom Hd, A. F. Zvrškovcom, prezidentom Dividend group, a L. Sedmákom, prezidentom Tauris, a. s., Rimavská Sobota.

(...) Chceme veriť, že súčasná vláda SR vníma neľahkú sociálnu aj životnú situáciu väčšiny obyvateľstva po celom rade nutných reštrikčných opatrení, najmä zvýšenia cien energie a vôbec výdavkov na každú domácnosť, ale aj citeľné zdraženie iných životných nákladov či spoplatnenie konkrétnych potrieb, resp. služieb, ktoré môžu následne oslabiť občianske cítenie a zodpovednosť. Bolo by neprezieravé myslieť si, že všetko je tak, ako si želáme, a môže sa skončiť len podľa týchto želaní. Obyvateľstvo je veľmi citlivé, ba až alergické na to, aký populizmus sa tradične prezentuje väčšinou politických strán pred voľbami, a potom na jeho „transformáciu“ do málo ambicióznych vládnych programov.

(...) Vec vstupu do Európskej únie a do NATO nie je však nijakou epizódou v našich moderných dejinách. Treba urobiť všetko pre to, a bez ďalších časových sklzov, aby ho občania prijímali ako vlastné rozhodnutie, ktoré napĺňajú z ich vôle nimi slobodne a v demokratických pomeroch zvolení a stále dôveryhodní politici. Súčasnej vládnej koalícii musí byť jasné, že v záverečnej etape prístupového procesu do EÚ a NATO nemá nárok na nijaké čisto formálne prejavy či dokonca obštrukcie medzi sebou, resp. vydieranie zo status quo, a už vonkoncom sú pre ňu neprípustné čo len náznaky možnej vládnej krízy, ktorej dôsledok by mohol byť neblahý na naše štátne ambície.

Mehdornovská duša a európske železnice

Na pravé poludnie 10. januára 2003 sa päťdesiat reprezentantov Hospodárskeho klubu (NEF) stretlo s predsedom predstavenstva Deutsche Bahn AG Hartmutom Mehdornom, ktorý im priblíži svoje názory na budúcnosť európskych železníc. Na 143. klubovom podujatí v prítomnosti veľvyslankyne NSR Uta Marie Mayer-Schalburgovej prevzal Zlatý biatec 2002 ako poctu jeho životnej ceste a so zreteľom na inšpirujúce výsledky reformy Deutsche Bahn AG. O podnikateľoch a podnikaní v súčasnom svete P. Kasalovský vtedy povedal: „Nepatrí sa ani v dobrom, ani v zlom hovoriť o človeku, ktorého ste nikdy predtým nestretli. Musím povedať, že som toto pravidlo neporušil, pretože ja som sa s pánom Hartmutom Mehdornom stretol. Sprostredkovane, keď som sa musel zhlboka nadýchnuť krátko pred Vianocami 1999. roka pri pohľade do budovy Print Media Academy v Heidelbergu. Dovtedy bol jednotkou Heidelberger Druckmaschinen AG. Spoločnosť zanechal ako vždy v tých najlepších číslach. Ostali po ňom navždy alebo až za život súčasníkov aj stĺpy budovy situovanej oproti železničnej stanici univerzitného mesta Heidelberg. Tak veľmi pripomínajú valce motora (či doby?), ktoré majú rozmer jeho duše. Dovoľujem si prízvukovať slovo či skôr pojem: mehdornovská duša. Tá je prítomná dnes v spolkovej železničnej doprave. Nepochybujem, že výsledkom reformného snaženia bude jej optimálna podoba pre zákazníkov v osobnej aj v nákladnej doprave.

Nielen životná dráha, pozície na nej, teda riešenie nových a nových problémov, vypovedajú o človekovi. Aj ľudia, ktorí s ním prišli do kontaktu. Jeho človečenský a odborný rozmer by mohol dosvedčiť aj Andrej Egyed, donedávna predseda predstavenstva Železničnej spoločnosti, a. s. Dovoľte mi, aby som vyjadril potešenie, že môžem s mesačným oneskorením odovzdať výročnú cenu Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec 2002 Hartmutovi Mehdornovi. Teším sa, že po nemeckých občanoch - kancelárovi Helmutovi Kohlovi, ktorý bol jedným z hlavných staviteľov novej Európy, bývalom reprezentantovi vydavateľskej spoločnosti Handelsblatt Heinzovi Niendstetovi, po Mníchovčanovi Wolfgangovi Riemannovi v službách Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., môžem vyjadriť najvyššiu úctu práve Hartmutovi Mehdornovi. Oceňujeme jeho životnú dráhu aj príklad, veriac aj v inšpiráciu z neho pri riešení budúcnosti slovenskej železničnej dopravy.

H. Mehdorn: „Kvalita, efektivita i produktivita sa musia trvalo zlepšovať. Spolupráca s ostatnými železnicami musí byť orientovaná na potreby trhu a zákazníkov. Zákazníci v nákladnej a osobnej doprave očakávajú špičkové služby, čo sa týka kvality, spoľahlivosti aj ceny. Tieto nároky musia byť splnené medzinárodne. Nesmie stroskotať na hraniciach a zákonoch. To je výzva pre politiku. Musí poskytnúť potrebné rámcové podmienky. Potrebujeme istotu v plánovaní a obchodnú slobodu. Najdôležitejšou politickou požiadavkou je rovnosť šancí pre železnice. Musia dostať férovú šancu, aby zabezpečili viac prepráv. Na to musí byť: ˇ v obrovskom rozsahu zlepšená železničná sieť, ˇ požadovaná inovácia, ˇ zabezpečený bezdiskriminačný prístup k železničnej sieti, ˇ zjednotené daňové zaťaženie, ˇ vyberaný poplatok pre nákladné vozidlá na všetkých cestách.

Na Slovensku máte rozsiahlu, dobre vybudovanú železničnú sieť. Neurobte, prosím, chybu, aby ste jednostranne budovali cesty a znevýhodňovali železnice. Táto chyba, ktorú urobili v západnej Európe v 60. a 70. rokoch, sa ukázala neskôr ako veľmi drahá pre ekonomiku a životné prostredie.

Objem nákladnej železničnej dopravy medzi Slovenskom a Nemeckom predstavuje 1,1 milióna ton ročne. Viac ako jedna tretina z toho sú zásielky s vozidlami a autodielcami pre VW Slovakia tu v Bratislave. Koncern Volkswagen je pre Slovenské železnice s podnikmi v Bratislave a v Martine jedným z najdôležitejších zákazníkov. Rozhodnutie ďalších zákazníkov z automobilového priemyslu, ako napríklad Continental, vybudovať na Slovensku ďalšie podniky, poskytuje základ na rast trhového potenciálu. Aby slovenské železnice mohli z tohto procesu trvalo profitovať, je potrebná oveľa užšia spolupráca s DB Cargo. Práve automobilový priemysel požaduje bezchybnú logistickú reťaz, ktorá obsahuje krátke dodacie lehoty.

Výkonná železničná doprava zodpovedajúca potrebám zákazníkov nepomôže len železnici, ale poskytne mnohé pozitívne impulzy na rozvoj ekonomiky a hospodárstva. Deutsche Bahn sa považuje v európskom rámci za jedného z vedúcich ťahúňov v myšlienkach liberalizácie a hospodárskej súťaže. Avšak realizácia uvedených cieľov nie je možná iba jednou osobou. Potrebujeme intenzívnu spoluprácu s našimi partnermi v Európe. A kapitál, ktorý je potrebný na úspešnú revitalizáciu európskych železníc, nemôže byť navždy financovaný z národných rozpočtov ani z EÚ. Železnice potrebujú súkromných investorov. Preto je politika vyzvaná, aby zabezpečila rámcové podmienky na kapitálovú, trhovú, výkonnostnú schopnosť.

Pre spoločný medzinárodný úspech železníc sa vyplatí každé úsilie na politickej i podnikateľskej úrovni. Veľmi verím, že počas mojich ďalších návštev vo vašej krajine budem môcť konštatovať, že sme znovu o kúsok postúpili smerom vpred.“

AKO DO EÚ?

Na túto otázku sa pokúsil odpovedať na ďalšom klubovom mítingu 22. januára 2003 minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

(...) Dovoľte mi stručne zhrnúť dôsledky nášho vstupu do Európskej únie, jeho prínosy a riziká. Slovensko sa stane súčasťou silnej integračnej štruktúry so značným politicko-bezpečnostným, ekonomickým a ľudským potenciálom, čím potvrdí svoju príslušnosť k najvyspelejším krajinám Európy a bude môcť lepšie čeliť globálnym problémom súčasného sveta. Zóna stability sa rozšíri aj na Slovensko, čím sa nepriamo zvýši naša bezpečnosť. Vzrastie medzinárodná kredibilita SR z politického, ako aj z hospodárskeho hľadiska. Členstvom v EÚ získame možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese v únii, a tak ovplyvňovať jej vývoj zvnútra. Hoci sme malá krajina a nebudeme disponovať veľkým počtom hlasov (7 hlasov) v Rade ministrov, budeme sa spolupodieľať na rozhodovaní v rámci EÚ a aj v spolupráci s ďalšími malými členskými štátmi EÚ môžeme výrazne ovplyvňovať formulovanie európskych politík.

Po vstupe do EÚ bude mať SR možnosť získavať významné finančné dotácie zo štrukturálnych a z Kohéznych fondov EÚ, ktoré nepriamo, napomáhaním politicko-ekonomickému a spoločenskému rozvoju, prispejú k zlepšeniu a upevneniu postavenia SR na medzinárodnej scéne.

Slovenská ekonomika je exportne orientovaná, a preto získa voľný prístup na rozsiahly jednotný trh EÚ. Vstupom do únie sa vytvorí väčší priestor na prílev investícií a moderných technológií a z dlhodobého hľadiska sa zvýši konkurencieschopnosť ekonomiky SR, a teda sa posilní jej medzinárodné hospodárske postavenie.

Niekedy sa stretávam s názormi, podľa ktorých sú nepopulárne opatrenia v rámci uskutočňujúcich sa reforiem (dôchodkového zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia, reforma zdravotníctva) akoby vynútené naším budúcim členstvom v EÚ. Treba zdôrazniť, že reformy by sme museli uskutočniť nezávisle od tohto, či by sme do únie vstúpili alebo nie. Jediné spojivo so vstupom vidím v tom, že pri realizácii týchto reforiem budeme zohľadňovať tie princípy, ktoré sa uplatňujú v EÚ. Obdobná argumentácia sa používa aj pri raste regulovaných cien (tepla, plynu, vody, elektriny). Tu je opäť nutné uviesť, že z dlhodobého hľadiska je ekonomicky neudržateľné, aby sa tieto služby a výrobky predávali za cenu, ktorá nepokrýva ani náklady a primeraný zisk, a podniky si straty v cenách pre obyvateľstvo vykrývali vyššími cenami pre podnikateľov. Preto ani v tomto prípade cenové úpravy nemajú nič spoločné s naším členstvom v EÚ. Odrážajú len ekonomickú realitu a z hľadiska nápravy ekonomického prostredia by sme ich museli vykonať nezávisle od nášho vstupu. Ako príklad priameho dosahu nášho vstupu do EÚ v cenovej oblasti je možné uviesť zdaňovanie cigariet. Po vstupe máme päť rokov na to, aby sme prispôsobili spotrebnú daň z cigariet na úroveň 64 EUR za 1000 kusov. Treba pripustiť, že ak by sme do EÚ nevstúpili, takéto úpravy robiť nemusíme a cigarety by boli lacnejšie. Dnes sme už takou otvorenou ekonomikou, a tak prepojenou ekonomicky s krajinami EÚ a kandidátskymi krajinami, že výrazné zmeny v smerovaní nášho zahraničného obchodu po vstupe ani neočakávame. Takmer 85 % nášho vývozu a dovozu smeruje do týchto krajín a už od roku 2001 sa na dovozy priemyselných výrobkov z EÚ neuplatňuje clo, teda tieto výrobky sa dovážajú za nulové clo. Po našom vstupe sa odstránia ešte posledné technické prekážky obchodu, rôzne povolenia a certifikáty, a bude len na našich výrobcoch, ako rozšírenie vnútorného trhu na „európsku dvadsaťpäťku“ využijú. Isté riziká vstupu SR do EÚ vidíme v tom, že sa môže zúžiť priestor na presadzovanie národnoštátnych záujmov. S členstvom v EÚ je spojený presun niektorých kompetencií, napríklad v oblasti colnej a obchodnej politiky, poľnohospodárskej politiky, technických a ekologických noriem a podobne, z národných inštitúcií na európske. Nevyhnutnosť rešpektovať právne normy EÚ môže spôsobovať isté problémy v najrôznejších oblastiach života spoločnosti. Pri rozhodovaní o otázkach patriacich pod nadnárodný spôsob rozhodovania však bude SR svojím hlasom prítomná. Rizikom vstupu SR do EÚ bude aj zvýšený konkurenčný tlak na slovenské podnikateľské subjekty. Treba však pripomenúť, že reštrukturalizácia slovenských podnikov a zvýšenie h konkurencieschopnosti je nevyhnutné nielen pre členstvo v EÚ, ale aj vzhľadom na pokračujúcu globalizáciu a liberalizáciu svetového obchodu (a, napríklad, naše členstvo vo WTO). Po vstupe do EÚ sa

naše hranice stanú vonkajšími hranicami únie, Slovensko ako súčasť únie sa stane „príťažlivejšie“, čo zvyšuje pravdepodobnosť migračného tlaku z krajín východnej Európy a rozvojových štátov a vyvolá potrebu ešte intenzívnejšie sa týmito otázkami zaoberať.

Som z USA aj z Košíc

Na 144. mítingu Hospodárskeho klubu (NEF) 22. 1. 2003 si prevzal od predsedu Hospodárskeho klubu S. Hatinu, E. Kukana, Reginy Ovesny-Straka a P. Kasalovského prestížne ocenenie Prominent ekonomiky 2002 prezident U. S. Steel Košice John H. Goodish. Po prevzatí ocenenia reagoval takto: „Je to úžasná pocta dostať práve takéto ocenenie v SR. Vzhľadom na to, že som cudzinec, tak je to o to väčšia pocta byť odmenený občanmi tejto republiky. Musím povedať, že som zo Spojených štátov, ale rovnako som aj z Košíc. To, čo potrebujeme v Košiciach, je, aby nám únia pomohla s vybudovaním diaľnice medzi miestom, kde sídli fabrika, a celým Slovenskom. Naše pozície sú veľmi dobré, naša spoločnosť v súčasnosti vyrába viac ocele ako kedykoľvek v minulosti a sme na najlepšej ceste do budúcnosti. Napriek tomu, že veľkosť našej spoločnosti sa nedá porovnať so spoločnosťami Thyssen či Voest Alpine, treba povedať, že sme si získali ich rešpekt, a to je dôležité...“

Budeme bohatší?

Minister životného prostredia SR L. Miklós na 146. klubovom mítingu 27. februára 2003: (...) V poslednom desaťročí došlo k výraznému zlepšeniu kvality vody a ovzdušia a k zníženiu množstva produkovaných odpadov. Biologická diverzita v SR patrí medzi najbohatšie v Európe, zvyšuje sa tiež oblasť lesov, zatiaľ čo ich zloženie sa mení k vyššej kvalite. Napriek týmto pozitívnym trendom niektoré problémy naďalej pretrvávajú. Medzi ne patrí napríklad nedostatočné dobudovanie systému kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, nedostatočné nakladanie s komunálnym odpadom, ako aj staré ekologické dlhy, ako sú bývalé priemyselné skládky. Integrovaná aproximačná stratégia EÚ pre Slovensko odhaduje, že v období 2002 až 2035 bude potrebné do oblasti životného prostredia na Slovensku investovať 188 mld. Sk (4,6 mld. EUR).

Beh na dlhej trati

Zástupkyňa generálneho tajomníka OSN a výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN Brigita Schmögnerová na 148. klubovom mítingu: (...) Ako bude vyzerať proces dobiehania za priemerom Európskej únie? Tento proces je charakterizovaný počtom rokov na dosiahnutie 75 % priemernej úrovne HDP na hlavu v EÚ. Vo všetkých štátoch V4 je HDP na obyvateľa nižší ako v krajinách EÚ a proces dobiehania sa odhaduje v rozpätí od 11 do 33 rokov. Otázkou je, či bude proces dobiehania bezprostredne po vstupe do EÚ akcelerovať alebo sa bude spomaľovať. Inou otázkou, ktorá s predchádzajúcou bezprostredne súvisí, je, akú úlohu zohrajú novopristupujúce štáty pri ďalšom vývoji EÚ, či budú motorom reforiem EÚ alebo naopak proces reforiem vo V4 sa po vstupe do EÚ spomalí. Zmienim sa aj o fiškálnych dosahoch vstupu do EÚ a adekvátnej fiškálnej politike vlády. Rovnako dôležité je vedieť, akú politiku treba zvoliť pri zmierňovaní sociálnych vplyvov, aké budú dosahy na podnikateľskú sféru a aká bude jej schopnosť adaptácie. A napokon, čo všetko čaká po vstupe do Európskej menovej únie sektor domácností a ako sa má naň primerane pripraviť. (...) Aké budú plusy a mínusy vstupu do EMÚ? Akú adekvátnu politiku zvoliť, aby sme eliminovali alebo aspoň zmierňovali mínusy a naopak, aby sme podporili pozitívne stránky vstupu do Európskej menovej únie? To, čo nás predovšetkým musí zaujímať, je, aký bude mať vstup do Európskej menovej únie vplyv na náš základný zámer: dobiehanie priemeru únie HDP na hlavu. Chcem zdôrazniť, že otázkou nie je, či chceme ísť do Európskej menovej únie alebo nechceme. Zobrali sme na seba záväzok vstupu do EMÚ s určitým odkladom na prijatie eura. Otázkou je, ako dlho bude toto odkladové obdobie trvať a ako budeme na vstup do EMÚ pripravení. Opäť existujú dva scenáre: prvý scenár „čím skôr“ a druhý, ktorý hovorí, že sa treba starostlivo pripraviť a až potom do EMÚ vstúpiť. Aké sú teda výhody a nevýhody scenára „čím skôr, ako sa len dá“? Výhody tohto rýchleho scenára sú veľmi dobre známe. Po vstupe do EMÚ sa zníži volatilita menovej jednotky, klesne riziková prirážka, ktorej pokles sa už do značnej miery odrazil aj teraz na znižovaní úrokových sadzieb. Predpokladá sa, že by to malo pozitívny vplyv na znižovanie dlhodobých úrokových sadzieb, zvýšila by sa celková stabilita podnikateľského prostredia.

(...) Vráťme sa k synchronizácii hospodárskeho cyklu. Čo sa stane, keď vstúpime do EMÚ a tieto cykly nebudú celkom synchronizované? Bude to mať v dôsledku asymetrických šokov veľmi vážne dôsledky na vývoj hospodárstva. Asynchronizácia cyklického vývoja má negatívne dosahy, pokiaľ štát nemá iné nástroje, ktorými by ich negoval. Aj uváženie tejto súvislosti musí byť súčasťou dôveryhodnej stratégie prípravy na vstup do EMÚ, ktorá musí zahŕňať primeranú fiškálnu politiku, politiku znižovania inflácie, vývoja úrokového kurzu a vhodné nastavenie kurzu na moment vstupu do EMÚ. Je dnešný Pakt stability a rastu EMÚ, ktorej sa máme čoskoro stať členmi, udržateľný? Treba si uvedomiť, že hneď po vstupe do EÚ začne pre nás platiť kritérium 3-percentného fiškálneho deficitu. Bude teda treba vynegociovať cestu postupnej stabilizácie verejných financií. V rámci paktu stability, ktorý sa ide inovovať, aby bol flexibilnejší, sa predpokladá ročné zníženie deficitu o 0,5 % pre súčasných členov, ktorí nedosiahli vyrovnané finančné hospodárenie. Pre nové štáty si treba uvedomiť, že každé skoky o dve-tri percentá v krátkom čase sú bez negatívnych dôsledkov na rast ťažko realizovateľné. V inovovanom pakte stability sa pri určovaní deficitu bude eliminovať vplyv cyklu, bude sa narábať so štruktúrnym deficitom, čo je oveľa lepšie meradlo. V prípade štátov, ktoré nie sú veľmi zadlžené, bude umožnené aj určité uvoľnenie základného cieľa, teda oddialenie dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu.

Spoluzodpovednosť každého

(...) Od určitých kruhov sme dostali prezývku „jastrabi“. Keď sme sa spytovali jednej diplomatickej osobnosti prečo, tak nám povedala, že naše sympatie voči USA a G. W. B. sú azda silnejšie ako sympatie niektorých amerických občanov. Tá osobnosť to prehnala. V jednom však mala pravdu či blízko k pravde. Máme sympatie k určujúcej sile, ale nie sme náchylní strácať ani zrak, ani sluch, tobôž nie schopnosť kriticky myslieť a mať vlastný názor.

Prejavili sme to vo vlaňajšej ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) s príznačným názvom Listy priateľské do Bieleho domu. Z názorov vznikla originálna publikácia s podporou U. S. Steel, Coca-Cola Beverages Slovakia a Bartolomei Finance. So zreteľom na poznatky o názoroch časti našich občanov, ale aj časti domácich politikov na USA a ich prezidenta si uvedomujeme, že pre priateľstvo treba nielen pracovať, ale v kritických situáciách je nutné o priateľstvo aj bojovať.

Svet je aj nie je v mieri, ale otázkou je, či sa nachádza v mierovej konštelácii. Jedenásty september 2001 však ukázal, že k nej má dosť ďaleko. Priblížiť sa k novým kvalitám mieru sa nedá bez kompromisov. Zdôrazňujem to, lebo každý človek, a ten, ktorý nesie spoluzodpovednosť aj za civilizačný vývoj osobitne, sa nemôže vyhnúť voľbám „menšieho zla“ v záujme likvidácie neúnosných rizík pre svetovú bezpečnosť.

Nebezpečné je nekonať, nebrániť sa či dokonca podliehať ilúziám, že predsa raz všetci budeme bratmi a sestrami.

Cena za bezpečnosť je veľmi vysoká. Mnohokrát za málo populárnymi rozhodnutiami môžu byť a napokon aj sú straty ľudských životov. Taká je pravda. Svojím spôsobom je až nemilosrdná. Mnohonásobne platnou pre prezidenta USA G. W. Busha a jeho spolupracovníkov, čo však nedochádza mnohým smrteľníkom. Aj preto si myslíme, že jeho komunikácia so svetom, aj s takým malým, akým je naša krajina, je niekedy nesmierne dôležitá. Je veľmi potrebné, aby sme aj my mali možnosť vyjadriť naše názory a stanoviská. Stále sú nanajvýš aktuálne otázky, čo treba urobiť pre mier, proti terorizmu, pre obnovu Iraku, pre rekonštrukciu vzťahov USA a ich viacerých spojencov, pre nový systém svetovej bezpečnosti a vôbec ako riešiť globálne priority.

(Z úvodného príhovoru správcu Hospodárskeho klubu (NEF) P. Kasalovského na 153. klubovom podujatí, ktorého hosťom bol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec USA v SR R. N. Weiser)

Prečo nevyužívať výhody?

Ľubomír Plško, generálny riaditeľ, Konštrukta Industry, Trenčín: (...) Rusko Vladimira Putina je iná krajina ako bola predtým a myslím si, že nielen svet ocenil tú zmenu. Mám viac ako šesťročné skúsenosti ako vývozca, ako reprezentant vývozcu investičných celkov sofistikovanej práce do Ruska a musím povedať, že skúsenosti sú veľmi pozitívne. Pozitívne preto, lebo sme sa Ruska nebáli, tvrdo sme pracovali a našli sme si dobré kontakty, nespoliehali sme sa na nikoho a dnes máme vytvorenú v Rusku takú odberateľskú bázu, ktorú, myslím si, nám môže ktokoľvek na Slovensku závidieť. Hľadali sme to, čo spomenul aj pán veľvyslanec, zdravý pragmatizmus. Myslím si, že je potrebné rozptýliť nezmysly o ruskej súčasnosti a hlavne deformácie vo vedomí mladých ľudí. My podporujeme výmenu študentov a aj finančne sa podieľame na týchto aktivitách. Domnievam sa, že aj vo výučbe ruského jazyka treba čosi urobiť. Znalosť ruštiny má nezanedbateľný vplyv na úspešnosť obchodu. Pretože nejde vždy iba o rokovanie špičkových manažérov, ktorí môžu hovoriť po anglicky, ale ide aj o technikov, o širokú plejádu ľudí, s ktorými prichádzate do styku, a ktorí nie sú nerozhodujúci pri riešení problému kúpiť či nekúpiť. Myslím si, že treba podporiť tie miesta, kde sa ruský jazyk začne znova vyučovať. Pohybujem sa v strojárskej brandži, ale ako člen medzivládnej rusko-slovenskej komisie som bol pri rokovaniach, kde boli ponuky na spoluprácu aj v iných oblastiach, napríklad v turizme. Myslím si, že tu sú obrovské rezervy na spoluprácu.

Veľvyslanec RF Alexej Borodavkin na 161. klubovom mítingu na tému Nové Rusko: (...) Som presvedčený, že dnes máme pozitívnu bilanciu vzťahov medzi krajinami a národmi. Vďaka tejto základni môžeme oprávnene hovoriť o partnerských vzťahoch medzi Ruskom a Slovenskom. V čom sa skrývajú špecifiká súčasného rusko-slovenského partnerstva? Myslím, že dôležitá je skutočnosť, že obe naše krajiny sa dokázali vyhnúť odcudzeniu, ktoré, žiaľbohu, vzniklo medzi Ruskom a niektorými druhými štátmi strednej a východnej Európy po páde Berlínskeho múru. Teraz sa aj tieto krajiny snažia o rozvíjanie úzkych politických a hospodárskych vzťahov s Kremľom. Slovensko je však v porovnaní s nimi jednoznačne vo výhodnejšom víťaznom postavení.

(...) Rusko považuje Slovensko za veľkého obchodného partnera. Na Slovensku sa prejavujú reálne prístupy k ruskému trhu ako principiálnemu na zabezpečenie stabilného rozvoja slovenskej ekonomiky. Je veľmi dobre známe, že v našom bilaterálnom obchode existuje nevyváženosť, ale toto pasívum obchodnej bilancie s Ruskom je objektívne nevyhnutné pre Slovensko. Ide predovšetkým o dovoz životne dôležitých energetických médií - ropy 6 miliónov ton a zemného plynu 8 miliárd kubických metrov. Takýto dovoz z Ruska je veľmi výhodný, pretože ruské palivovo-surovinové tovary sú lacnejšie ako z iných zdrojov. A takisto vzhľadom na platenie plynom za tranzit cez slovenské územie. Na základe využitia ruských surovín sa zvyšujú exportné zdroje slovenského priemyslu. To znamená, že slovenské pasíva v obchode s Ruskom sa prejavujú ako aktíva zahraničného obchodu Slovenska s ostatnými krajinami. Okrem toho Slovensko zohráva významnú úlohu, je významným článkom v tranzite ruských energetických médií do západnej Európy, a ten sa podľa prognóz bude zvyšovať. Slovensku sa prakticky podarilo obnoviť objemy exportu do Ruska, ktoré výrazne klesli po ruskej finančnej kríze v roku 1998. Je to dôsledkom ozdravenia ruského hospodárstva a finančnej stabilizácie v Rusku, čomu pomáha aktívna medzinárodná aktivita vrátane procesu vstupu Ruska k celosvetovej obchodnej organizácii. Tento proces podporuje aj Slovensko a chápe sa ako pozitívny signál pre slovenských exportérov.

Okrem toho existuje celý rad zaujímavých spoločných projektov, ktoré svedčia o významnom potenciáli bilaterálnej investičnej spolupráce. Určite viete napríklad o účasti takých gigantov ruského priemyslu ako Yukos a Gazprom na privatizácii slovenských podnikov Transpetrol a SPP. Avšak aj ďalší predstavitelia ruského biznisu majú záujem o slovenský trh. Napríklad koncern Zjednotené strojárske závody má záujem o akvizíciu komárňanských lodeníc. Podľa mojich informácií dohoda bude onedlho prijatá. Ďalší príklad - ruská akciová spoločnosť Jednotný energetický systém Ruska sa spolu s Gazpromom pripravuje zúčastniť na tendri na privatizáciu Slovenských elektrární. Podľa našich prepočtov objem súrnych ruských investícií do slovenského hospodárstva môže dosiahnuť miliardu amerických dolárov. Dúfame, že slovenská vláda bude v budúcnosti poskytovať ruskému biznisu na slovenskom trhu rovnoprávne podmienky so zahraničnými či domácimi podnikateľskými štruktúrami. Posudzujú sa veľké stavebné projekty Ruska - spoločnosť Atomenergoexport by chcela realizovať dostavbu 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Naši stavitelia metra sú pripravení zúčastniť sa na budovaní bratislavského metra. Rokuje sa aj o ďalších dodávkach ruského jadrového paliva pre slovenské jadrové elektrárne. Rusko aj Slovensko pokračujú vo vzájomnej spolupráci vo vojenskotechnickej oblasti. Sú to opravy lietadiel MiG 29 - bojových stíhačiek, sú plány na opravy vrtuľníkov MiG 24. Vo sfére špičkových technológií sa už dokončuje projekt vybudovania Cyklotrónového centra v Bratislave.

Existuje celý rad zaujímavých iniciatív v oblasti regionálnej hospodárskej spolupráce, napríklad, nám sa zdá, že takáto spolupráca môže byť jednou z najperspektívnejších. Tu pociťujeme rezervy na oboch stranách. Aktívne privykanie slovenskej vysokokvalitnej produkcie na ruský trh môže vytvoriť nielen zdravú konkurenciu pre drahšie západné tovary, ale pomáhať aj vyrovnávaniu obchodnej bilancie medzi našimi krajinami. Stačí, ak uvediem príklad dlhoročnej úspešnej kooperácie podnikov Matador a Omskšina pri výrobe automobilových pneumatík. Napríklad v tomto roku výroba pneumatík prekročí 1,5 milióna kusov v spolupráci s Matadorom. Slovenská firma Konštrukta spolupracuje s ruskými firmami na výrobu strojárskych podnikov, firma OVP začala výrobu televízorov v Rusku. Mimoriadne perspektívna je spolupráca a jej rozširovanie medzi krajinami v oblasti železničnej a riečnej dopravy. Ide o to, aby sa zvýšili objemy železničného tranzitu, nákladov cez ruskú krajinu a Slovensko do západnej Európy a naspäť s využitím možnosti Transsibírskej železničnej magistrály a slovenských prístavov na Dunaji. Práve v týchto dňoch sa v Poprade koná medzinárodná konferencia železničiarov, kde sa posudzuje aj tento komplex otázok. Ak by sa podarilo realizovať myšlienku uloženia širokorozchodnej železnice na území Slovenska až do Bratislavy, tranzitné prepravy tovarov môžu byť doručené priamo až do dunajských prístavov a ďalej do západnej Európy s využitím vnútrozemských vodných ciest. Môžeme dúfať, že postupne Slovensko dokáže využiť svoje tranzitné železničné komunikácie rovnako ako ropu a plynovody. Mimoriadne priaznivé sú perspektívy aj v oblasti turistickej výmeny. Rastie počet ruských turistov, ktorí navštevujú Slovensko, liečia sa tu, oddychujú alebo sa lyžujú. A nakoniec nedá mi nepovedať, že dnes už fakticky neexistuje taký nepríjemný faktor, ako bol ruský dlh voči Slovensku. V tomto rámci sa realizujú vzájomne výhodné projekty.

Spomínal som už, že za poslednú dekádu sa Rusko zmenilo. Nové Rusko vyvoláva stále rastúci záujem vrátane Slovenska. Týka sa to nielen možnosti obchodovať, ale aj spolupráce v oblasti kultúry, vzdelávania a výmeny informácií. Kultúrna blízkosť spája Rusov a Slovákov.

PREČO JE SIEMENS VŽDY SIEMENSOM

Prečo máme práve my na starosti naše susedné krajiny? Existuje preto jeden celkom jednoduchý dôvod. Siemens AG ako koncern má veľa práce s dobývaním veľkých svetových trhov na americkom kontinente, osobitne v Južnej Amerike a vo východnej Ázii, a preto sme približne pred 10 rokmi prevzali zodpovednosť za tieto krajiny a môžete mi veriť, nebola to žiadna ľahká úloha, pretože Siemens je v princípe centralistický podnik s epicentrami v Nemecku, ale dokázali sme presvedčiť vedenie koncernu, že je to rozumná cesta a som rád, že dnes môžeme povedať, že je to úspešná cesta. A to vidíme aj tu, na Slovensku. Nepatríme k tým, ktorý bleskovo vytvoria desaťtisíce pracovných miest, ale keď dnes pozrieme späť na posledných desať rokov, tak máme viac ako 7000 zamestnancov a podľa toho, čo sa tu povedalo, dosahujeme aj pozoruhodný obrat. Aj pre národnú spoločnosť Siemens medzičasom platí to, že sa neuspokojuje iba s tým, aby realizovala odbyt pre koncern Siemens, ale práve tak, ako sa my snažíme v Rakúsku, aj ona sa snaží priniesť hodnototvorný proces do tejto krajiny.

Tiež je správne, že to, čo sme pôvodne pozakladali, dnes už nepôsobí pod vlajkou koncernu Siemens. Tu pripomeniem kábelovňu, ktorá medzičasom už nepatrí do sféry našej zodpovednosti, ale tešíme sa z toho, že ešte stále prekvitá a že sa jej darí. Ja osobne som veľmi rád, že môj prvý kontakt so Slovenskom sa ešte stále nachádza v potešiteľnom stave, i keď patrí inému vlastníkovi. Sú to Michalovce, kam som vtedy pred pätnástimi rokmi prišiel prvýkrát na Slovensko a v rámci mojej vtedajšej funkcie v divízii Siemens Automotive som sa snažil získať vtedajší závod Michalovce. Bol to napínavý príbeh, išlo tam vtedy o elektromotory a aj v tomto prípade sa teším, že tento závod ešte stále veľmi úspešne rozvíja svoje aktivity, aj keď pod inou zástavou. Novým vlastníkom je spoločnosť Bosch - Siemens Haushaltsgeräte, ale Siemens má 50-percentný podiel, a tak je pri tom.

(Albert Hochleitner, hlavný predstaviteľ Siemensu pre CEE na 162. klubovom mítingu - X. podujatie z cyklu Ekonomickí lídri v SR 12. 11. 2003)

O ZODPOVEDNOSTI ÚSPEŠNÝCH

(...) Aj preto sa dnes na klubovej pôde zamýšľam verejne nad výzvami z našej reality a nachádzam inšpiráciu v myšlienkach veličín nášho sveta a osobitne svetovej ekonomiky, ktoré zazneli práve v tomto čase. Musím poznamenať, že pápeža Jána Pavla II., prezidenta Svetovej banky Jamesa Wolfensohna, prof. Jeffreyho Sachsa, prof. Josepha Stiglitza alebo politológa Johna Naisbitta, spoluautora Megatrendov 2000, nemožno považovať za ľavičiarov či sociálnych buričov.

Spoločným menovateľom ich myšlienok o súčasnom stave sveta, a najmä o chudobe a sociálnej biede, o možných dôsledkoch jej zneužitia, o klesajúcej a neefektívnej podpore, resp. pomoci konkrétnym krajinám, je podnietiť, ba možno aj naštartovať novodobú renesanciu zodpovednosti úspešných za celkový hospodársky a sociálny vývoj vo svete. Po vyše tridsiatich rokoch začať vo svetovom meradle s frontálnym, lež nie bezhlavým útokom proti chudobe - sociálnej biede.

(...) Prof. Jeffrey Sachs z Harvardovej univerzity v tejto súvislosti hovorí, že bohatému svetu sa jeho nezáujem o tieto hrozby vypomstí. Doslova povedal, že „naša ochota míňať peniaze sa zdá omnoho väčšia, ak ide o vojnu, než v prípade mierových a preventívnych riešení ťaživých problémov, pred ktorými stojí ľudstvo a predovšetkým najchudobnejší z najchudobnejších. Prirodzene, že nejde len o zdravotnícke imperatívy, ale aj o riešenie otázok globálneho otepľovania a reformy finančného systému.

To bol vskutku krátky exkurz do sveta, za ktorým možno urobiť bodku v tom najlepšom zmysle slova provokujúcimi názormi prezidenta Svetovej banky Jamesa Wolfensohna, ktoré publikoval nemecký denník Handelsblatt, a o ktorých informoval aj Hd. „Ak sa neurobia účinné opatrenia, tak o štvrťstoročie naše deti budú žiť vo svete so 7 mld. ľudí, z ktorých polovica bude musieť vyžiť denne z menej ako dvoch USD.“ Svetový záujem, resp. nedoceňovanie situácie práve J. Wolfensohn ilustroval viacerými údajmi. Pred tromi desaťročiami sa vyspelé krajiny zhodli na tom, že chudobnému svetu poskytnú 0,7 % HDP. Keby to platilo, tak by dostal ročne 170 mld. USD, ale v tomto roku to bude asi 56 mld. USD. Problémy s chudobou a z chudoby sú veľmi-veľmi dramatické a netýkajú sa len afrického či ázijského kontinentu.

Chudoba je veľkou príležitosťou pre najrôznejších extrémistov - fundamentalistov, a osobitne pre expandujúci terorizmus. V Európe nie je síce „veľkou neznámou“, a nateraz sa neprejavuje masovou nespokojnosťou a už vonkoncom nie sociálnymi výbuchmi. Akoby bola v latentnom stave, ale už zajtra, keďže sa systémovo nerieši, môže sa stať vážnym problémom v nejednom európskom štáte.

Aj my na Slovensku sa tvárime, že nemáme takú chudobu, o ktorej hovorí svet. Nech sa tvárime hocijako, tak tu je. Rozširuje sa a je krutou realitou celého radu obcí, ale aj častí miest. Pomenúva sa rôzne, ale správne iba výnimočne. Aj preto, že v našich končinách je zvykom natierať negatívne dôsledky vývoja či skôr výsledky vládnutia pastelovými farbami, a spomedzi nich sa dáva prednosť ružovej.

Chudoba nie je chudobou, ale dôsledok lenivosti alebo pohodlnosti, či dokonca želanie nemalého počtu našich ľudí, ktorým podľa konkrétnych politikov vyhovuje, lebo vraj nemusia nič robiť, a predsa prežijú pomocou sociálnych dávok. Azda sa nikdy nedostali do kontaktu s ozajstnou chudobou a nedopracovali sa k tomu, že v izolovanom prostredí pôsobí ako jediné perpetuum mobile. Z chudoby je len chudoba. Sme v takom štádiu, že časť ľudí sa dostáva do izolácie. Predovšetkým kvôli chudobe, lebo nemôže vybehnúť do šíreho sveta.

(...) Problém vôbec nie je v zmene režimu, ale v ľuďoch, ktorí sa odrazu dostali k moci. Ako v tom príbehu, keď sa žobrák stal kráľom. Bol síce dobrý a žičlivý nielen k sebe, ale aj k blízkym dovtedy, kým mal. A keď nemal, zdupkal. Rozdávať - predávať takmer zadarmo, len aby som sa ukázal, predávať, len aby som mal na záplatu, a nemyslieť na budúcnosť, to bola a je línia, za ktorou sa rozširuje chudoba. Jednotlivci s potrebnými kontaktmi zbohatli, pričom niektorí z nich rátajú len v miliónoch a stratili pamäť. Chudoba sa im prieči, a nazdávajú sa, že drobnými do „kasičky“ a papierovými na charitu urobili predsa to, čo treba. Sú však podnikatelia, ktorých som tu spomínal, a ktorým je jasné, že sa treba postarať o likvidáciu chudoby. Nie jednorazovými opatreniami, ale systémovo a na základe poznania, že ťahať mŕtve bremeno je oveľa ťažšie ako životaschopného. Predovšetkým takého, ktorému dáme predstavu, ako sa dá inak, lepšie žiť materiálne, duchovne, kultúrne a občiansky dôstojne, ale s vlastným pričinením sa.

Aká je slovenská chudoba, o tom chtiac-nechtiac vypovedajú zistenia ŠÚ SR, ale aj prieskumy verejnej mienky. V kontakte s ňou je dozaista oficiálnych 600-tisíc ľudí v núdzi a ďalší mimo evidencie. Predovšetkým je v symbióze s vidieckymi a vo väčšine prípadov aj s obyvateľstvom rómskeho pôvodu v mestách.

.(...) V ostatných rokoch parlamenty a jednotlivé vlády rozpustili akoby v kyseline sírovej stámilióny, ba desiatky miliárd. Iné štátne stámilióny sa vyparili alebo sa riadením osudu premiestnili k fyzickým osobám. A dnes nám chýbajú financie na nevyhnutný zápas s chudobou, ktorá nie je o nič horšia a nie je oveľa menej kvalitná ako tá afganská, brazílska, indická, kolumbijská, malajzijská, moldavská alebo sudánska. Len tušíme, koľko peňazí by malo natiecť do teritórií chudoby, keďže stále nemáme daňový tok priamo do miesta bydliska daňovníkov. Ak bude, tak budeme mať úplne jasno, koľko treba na človečenskú solidaritu a koľko potom na vyrovnávanie hendikepov. Predovšetkým na tvorbu pracovných miest a obnovenie podmienok na sfunkčnenie všetkých koridorov pre život podľa európskych kritérií.

(Správca Hospodárskeho klubu (NEF) P. Kasalovský na 165. klubovom mítingu 16. decembra 2003)