Hospodársky denník
USD32,663 Sk
EUR41,167 Sk
CHF26,412 Sk
CZK1,263 Sk
  Piatok  2.Januára 2004

Akoby pokladnica bola deravá

Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo, že naučí pacientov šetriť

Sú zmeny, ktoré by mnohým z nás ani nechýbali. Napríklad v takom zdravotníctve. Z bežnej populácie sa už v súvislosti s reformou v rezorte ozvalo, že je vlastne trhovým mechanizmom s ľudskými životmi a so zdravím. Aj informácie z oblasti liekovej politiky sú širokou verejnosťou spochybňované - menej solventné skupiny sú presvedčené, že ich majú od liečby odradiť. Diskutabilné však je, či sa pamätá na vyššiu ekonomickú náročnosť prípadnej následnej liečby. Jedno však nemožno ministrovi zdravotníctva vyčítať - jeho eufemistický a najmä osobitný zorný uhol na dianie v rezorte. Podľa medializovaných informácií v roku 2004 čakajú občanov podľa R. Zajaca znížené výdavky na lieky, najmä pri tých, ktoré potrebujú chronicky chorí pacienti (nie je to celkom tak, medzi veľmi vážne ochorenia patrí napríklad Crohnova choroba a za Pentasu, najúčinnejší liek, sa dopláca za jedno balenie 400 Sk aj u detských pacientov). Príliš optimistické sa javí tiež zverejnené tvrdenie, podľa ktorého obyvatelia vraj môžu očakávať zmenu filozofie a vyššiu starostlivosť zo strany zdravotných poisťovní, tie majú začať údajne pre pacientov nachádzať vhodných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a budú im odporúčať, do ktorého zariadenia majú ísť, ku

ktorému lekárovi

a ako budú liečení. Čo to môže znamenať v praxi? Nuž, to, čo je ekonomicky výhodné pre poisťovňu, nemusí byť výhodné aj pre pacienta. A to z viacerých dôvodov. Otázniky visia aj nad ďalšími zmenami, ktoré riadiaca sféra hodnotí ako zmodernizovaný Liečebný poriadok, kvalitnejšiu kúpeľnú liečbu, lepšiu prevenciu a už nie výrazné finančné zaťaženie. Skutočne pozornosti hodné je oznámenie, že už nechcú vyťahovať peniaze od pacientov, chcú len obmedziť spotrebu. Nuž v tejto súvislosti si prenášame do nového roka zaujímavé otázky zo Slovenskej lekárskej únie špecialistov a priam nepredstaviteľné reakcie spomínaného ministerstva. Prezident spomínanej únie sa napríklad spytoval na to, kto zaručí lekárovi, že po transformácii zdravotných poisťovní na súkromné akciové spoločnosti nebudú od neho zo strany nového majiteľa vymáhané finančné prostriedky, ktoré presiahnu zmluvne vynútený limit na lieky? Veď lekári - špecialisti opakovane verejne upozorňovali na to, že pokles financií na lieky pod určitú

kritickú hodnotu

v závislosti od diagnózy povedie k stavu ohrozenia bezpečnosti občana. Opakovane tiež hovorili o tom, že veľká väčšina pacientov, najmä v dôchodkovom veku, nie je schopná finančne uniesť náklady vo výške rozdielu medzi stanoveným limitom a reálnymi nákladmi na adekvátnu liečbu. Ak má reforma slúžiť občanovi, ako bolo deklarované vo volebnom programe, potom nie je možné uskutočniť ju inak, len na základe dohody s občanom, za priamej účasti a kontroly odborníkov. Z ministerstva špecialistom vysvetlili, že zmluvné vzťahy v novom systéme zavádzajú pravidlá, práva - a zodpovednosť. A položili protiotázku: prečo by mal niekto ručiť lekárovi za ním porušené zmluvné záväzky? Tiež dodali, že dohoda s občanmi vychádza z výsledkov parlamentných volieb, kde súčasná vláda získala legitimitu na uplatňovanie svojho programu. A limity na lieky? Tie sú vraj popri novej kategorizácii jedným z nástrojov, ktoré umožnia stabilizovať situáciu prudko rastúcich výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Pri premýšľaní o takejto forme argumentácie mi zišla na um otázka - čo by sme si asi tak preniesli do nového roka, keby sme o takýchto „detailoch“ vedeli viac v čase predvolebnej kampane?

Svoj pohľad na súčasné dianie majú zdravotne postihnutí a veru si „dary“ z riadiacej sféry veľmi necenia. Nuž, niet sa ani veľmi čo čudovať, znížil sa príspevok na ošatenie, klesol i ten na prepravu autom, zaviedli sa poplatky za prevoz sanitkou, návštevy lekára a hospitalizáciu v nemocnici. V lekárni sa platí za recept, stúpla i cena niektorých liekov. V prípade hospitalizácie

pacient platí hneď

po prepustení z ústavnej starostlivosti alebo najneskôr do desiatich dní šekom. Ak tak neurobí, pohľadávky môže nemocnica či ambulantný lekár vymáhať formu exekúcie. Platí sa dve koruny za každý kilometer sanitkou, poplatok je príjmom dopravnej zdravotnej služby, neplatí sa za dopravu záchrankou. Ak sanitka preváža viac pacientov, platba sa medzi nich delí pomerne, držitelia preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby zaplatia za kilometer korunu. Od poplatku sú oslobodení pacienti prevážaní medzi dvoma nemocnicami, či tí ťažko zdravotne postihnutí, ktorí nemajú inú možnosť dopravy a ľudia v hmotnej núdzi, pacienti, ktorým sa poskytuje onkologická alebo kardiochirurgická liečba, ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorých príjem neprekračuje dvojnásobok životného minima, a osoby zaradené do chronického dialyzačného a transplantačného programu.

Ministerstvo zdravotníctva sa teda rozhodlo naučiť pacientov šetriť. No už teraz je jasné, že takto získané peniaze problémy našich nemocníc ani zdravotníctva nevyriešili a nevyriešia. Najhoršie však na tom je, že všetko sa to stráca v akejsi deravej pokladnici. Pozitívne zmeny nevidieť.

Ľudmila Koníková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.