Parmalat - skysnuté talianske mlieko

Škandál okolo talianskeho mliekarenského koncernu Parmalat sa pre povahu svojich účtovných podvodov začína porovnávať s krachom amerického Enronu, ktorý šokoval americkú ekonomiku koncom roku 2001.

Minulý týždeň americký bankový gigant Bank of America podal u talianskych vyšetrovateľov na Parmalat trestné oznámenie. Bank of America označila za falošné dokumenty, podľa ktorých poskytla firme Bonlat (dcéra Parmalatu) pôžičku vo výške 3,95 mld. EUR. V účtoch Parmalatu tak vznikla takmer štvormiliardová diera. Ďalšie trestné oznámenie podal na federálny súd USA americký burzový regulátor. Komisia pre cenné papiere obvinila taliansku firmu z vedomého klamania investorov a uskutočnenia finančného podvodu, ktorý je svojím rozmerom jedným z najväčších v histórii. Podľa obvinení Parmalat nepravdivo vyhlásil, že odkúpil v hotovosti obligácie za 3,6 mld. USD. Cenné papiere však i naďalej ponechal v obehu. Viac ako sedemmiliardová diera v účtoch však ešte nemusí byť konečná. Podľa mnohých pozorovateľov sa schodok môže vyšplhať až na hranicu 10 mld. EUR.

V súvislosti s podozrením z účtovných podvodov sa v sobotu dostal do väzby zakladateľ firmy Calista Tanzi, ktorý mal spreneveriť okolo 800 mil. EUR. Podozriví v afére sú aj bývalí finanční riaditelia spoločnosti. Tanzi v pondelok priznal spreneveru približne 500 mil. EUR.

Čierne mraky sa nad Parmalatom začali zhromažďovať už v prvej polovici novembra, keď taliansky úrad pre reguláciu trhu vyzval firmu, aby sprehľadnila svoju finančnú situáciu. Napriek ubezpečovaniam zo strany Parmalatu, že disponuje vysokým objemom rýchlolikvidných peňazí, spoločnosť nebola schopná splácať svoje záväzky. V situácii blízkej bankrotu sa Tanzi vzdal svojej funkcie predsedu správnej rady v prospech Enrica Bondiho, ktorý mal taliansky koncern z problémov vytiahnuť. Bondi je pokladaný za experta v oživovaní podnikov. Po odhalení spomínanej štvormiliardovej diery v účtoch spoločnosti sa však Parmalat ocitol na pokraji krachu. Nelichotivá situácia mliekarenského gigantu prinútila konať taliansku vládu, ktorá sa rozhodla tento pre krajinu ekonomicky významný podnik zachrániť. Narýchlo tak schválila dekrét vzťahujúci sa na spoločnosti, ktorým hrozí bankrot. Dekrét v takomto prípade umožňuje vláde určiť svojho komisára, ktorý má problémovú firmu riadiť. Parmalat to využil a požiadal vládu o ochranu. Kroky talianskej vlády však koncernu z „jamy“ von nepomohli. Začaté vyšetrovanie totiž zistilo jasné známky falšovania, k čomu sa z časti už zakladateľ firmy priznal.

Kauza Parmalatu je najväčším škandálom v Európe za posledné roky a pripomína účtovné machinácie texaskej energetickej firmy Enron. Práve odhalenie „čiernych dier“ v účtoch Enronu spustili v USA sériu škandálov. Vážnosť situácie vtedy prinútila americkú vládu k najväčším legislatívnym zmenám za posledných 30 rokov. Administratíva sprísnila svoje hľadisko na účtovné výkazy amerických firiem, čo postupne viedlo k odhaleniu sprenevery peňazí v ďalších spoločnostiach. Smutný osud Enronu neskôr nasledovala jej audítorská spoločnosť Andersen. Táto firma spolupracovala tiež so spoločnosťou WorldCom, ktorá svojím krachom sprevádzaným podobnými praktikami vystriedala v prvenstve najväčšieho bankrotu v dejinách USA texaský Enron. Neskôr sa k nim pridali Xerox, Adelphia Communications Corp., Merck, Qwest, Global Crossing, Tyco International Ltd. Enrontitída. Prvou obeťou nečestných praktík v účtovaní sa v Európe vo februári stal holandský maloobchodný koncern Ahold.

Parmalat je po spoločnostiach Nestlé a Danone v súčasnosti tretím najväčším výrobcom potravín v Európe. Dnes vlastní 139 závodov v 30 krajinách sveta a zamestnáva takmer 35 000 ľudí. Podľa analytikov spoločnosti neprospeli aj početné záujmy mimo potravinárskeho priemyslu. Parmalat je napríklad majiteľom futbalového klubu FC Parma, angažoval sa tiež v cestovnom ruchu a v mnohých iných oblastiach.

Stanislav Sekereš