Svet v pohybe

Prinášame vám prehľad najdôležitejších a najzaujímavejších mikroekonomických správ a káuz vo svete počas roku 2003.

Francúzsko

S požehnaním komisie

V problémoch sa zmietala francúzska strojárska firma Alstom. Klesali jej tržby a nedostatok likvidity jej neumožňoval nové investície. Celková výška dlhov koncernu dosiahla 4,9 miliardy eur. Francúzska vláda sa preto rozhodla firme pomôcť. Pôvodný plán, ktorý predpokladal, že Francúzsko vo firme nadobudne 30-percentný podiel, však nenašiel pochopenie v Európskej komisii, a tá pohrozila, že začne vyšetrovanie, ktoré by mohlo vyústiť až k tomu, že by Alstom musel pomoc vrátiť. To prinútilo Paríž, aby formu pomoci zmenil. S novým plánom, ktorý namiesto získania akcií predpokladal emitovanie dlhopisov, ktoré Francúzsko odkúpi, potom v septembri súhlasila aj Európska komisia. Súčasťou plánu je aj poskytnutie záruk za úvery.

Konsolidácia v aviatike

Na prelome októbra a novembra uzavreli dohodu o fúzii francúzske aerolínie Air France s holandským konkurentom KLM. Ich spoločný podnik sa stane treťou najväčšou leteckou spoločnosťou na svete a jednotkou v Európe. Navyše je podľa doterajších správ veľmi pravdepodobné, že sa k nim časom pripojí aj taliansky prepravca Alitalia, ktorú z väčšej časti vlastní štát. Ten sa však pohybuje hlboko v strate a Air France a KLM dohodu o pristúpení podmieňujú vyriešením finančnej situácie.

V tejto súvislosti sa tiež objavovali špekulácie o ďalších podobných projektoch, ktoré však zatiaľ vôbec nemajú také ostré kontúry. Väčšina najvýznamnejších aerolínií sa však zaradila do jednej z troch veľkých leteckých aliancií. Je to aliancia SkyTeam, kam patrí aj Air France a KLM, aliancia Oneworld okolo British Airways a American Airlines a Star Alliance na čele s nemeckou Lufthansou a americkými aerolíniami United Airlines.

Nová veľkobanka

V priebehu roku 2003 došlo k spojeniu francúzskych bánk Crédit Agricole a Crédit Lyonnais, čím vznikol jeden z desiatich najväčších úverových ústavov v Európe. Družstevná banka Crédit Agricole ponúkla za Crédit Lyonnais takmer 20 miliárd eur, čím vznikla banka s 145 000 pracovníkmi a vyše 20 miliónmi klientov. Nový ústav má vo Francúzsku najhustejšiu sieť pobočiek. Proti fúzii však namietali iné francúzske úverové ústavy, najmä BNP Paribas, ktorý sa tiež uchádzal o získanie Crédit Lyonnais. Túto francúzsku bývalú štátnu banku zachránili začiatkom 90. rokov pred krachom len miliardové dotácie zo štátneho rozpočtu.

Musí vrátiť pomoc

Európska komisia v polovici decembra rozhodla, že štátom vlastnený energetický koncern Electricité de France (EdF) musí zaplatiť dane 889 miliónov eur plus úroky, ktoré dlhuje francúzskej vláde. Celková suma sa môže vyšplhať do výšky 1 miliardy eur. Komisia okrem toho oznámila, že Francúzsko súhlasilo s reformovaním EdF. Francúzsko súhlasilo, že koncom roku 2004 ukončí neobmedzenú imunitu, ktorej sa koncern EdF tešil vďaka zákonom o platobnej neschopnosti. Ak doteraz veritelia koncernu EdF hrozili zhabaním vlastníctva, do sporu vstúpil štát a zaplatil účet. Francúzsko tiež súhlasilo s reformovaním dôchodkového systému v koncerne EdF a ďalších plynárenských a elektrárenských firmách, čo prispeje k väčšej transparentnosti snáh francúzskej vlády posunúť EdF k privatizácii.

Nemecko

Stíhaný za interview

Exšéf Deutsche Bank Rolf Breuer výrokom o mediálnom impériu Lea Kircha v jednom televíznom interview spôsobil banke škodu za miliardy eur. Interview bolo vysielané vo februári 2002 a Breuer v ňom vyjadril pochybnosť o zdravom finančnom stave spoločnosti KirchMedia. Vtedajší šéf Deutsche Bank povedal, že podľa toho, čo čítal a počul o Kirchovej firme, veci sa majú tak, že finančný sektor už nie je ochotný poskytovať jej ďalej ani cudzie a ani vlastné finančné prostriedky. Kirch uviedol, že Breuerovo vyjadrenie bolo začiatkom rozpadu jeho firmy a že bankárovo interview mu spôsobilo obrovské finančné škody. Krajinský súd v Mníchove mu dal v decembri za pravdu, keď kvalifikoval Breuerovo vyjadrenie ako prezradenie bankového tajomstva. Dva mesiace po interview musel Kirch predať hlavnú časť svojej mediálnej skupiny. Škody, ktoré údajne dosiahli niekoľko miliárd eur, bude musieť zaplatiť Deutsche Bank.

Česká republika

Klienti ostali bez peňazí

V Česku koncom februára odňala Česká národní banka pre nedostatok likvidity licenciu Union banke, ktorej majiteľom bola talianska investičná skupina Investmart. Banka bola už dlhší čas v problémoch a ako reálna možnosť ju zachrániť sa javila iba účasť štátu, napríklad vo forme štátnej záruky za úvery. Česká vláda to však odmietla a Union banka išla koncom mája do konkurzu. Hodnota majetku v tom čase dosahovali podľa odhadov 8 až 11 miliárd Kč, kým záväzky dosiahli výšku až 19 miliárd Kč. Český Fond ochrany vkladov, ktorý sa stará o vyplácanie klientov, evidoval pohľadávku vo výške 12,3 miliardy Kč. V Česku klientovi banky garantuje štát 90 % vkladu, maximálne to však mohlo byť necelých 800-tisíc Kč. Celkový počet poškodených občanov dosiahol 109-tisíc. Okrem toho ostalo bez prístupu k peniazom aj niekoľko tisíc firiem.

Česi zaplatili za Novu

Česká republika v máji neuspela s odvolaním na súde v Štokholme a musela sa podriadiť výsledku arbitráže, ktorá jej prikázala zaplatiť 10,7 miliardy Kč ako odškodné za zmarenie investície americkej spoločnosti CME do televízie Nova. Česká strana sa domáhala vyhlásenia neplatnosti výsledku arbitráže z roku 2001 preto, že arbitráž údajne chybne pochopila niektoré české zákony a navyše neprizvala českého zástupcu k rozhodujúcim rokovaniam. Súd však tieto tvrdenia zamietol a pôvodný výsledok potvrdil.

CK Fischer v problémoch

Rok 2003 bol ťažký pre českého podnikateľa a senátora Václava Fischera. Jeho cestovná kancelária CK Fischer, ktorá je najväčšia v Českej republike, sa v lete dostala do finančných ťažkostí. Kontrolu nad časťou Fischerovho majetku získali exekútori, napokon však prišla pomoc v podobe moravského ropného magnáta a jedného z najbohatších Čechov Karla Komárka. Ten na oplátku získal prostredníctvom firmy K+K Capital Group majoritný podiel v niektorých Fischerových firmách vrátane CK Fischer.

Rusko

Sibnefť vycúval

Koncom novembra, tesne pred podpisom zmluvy o spoločnom podniku, sa náhle ruská ropná spoločnosť Sibnefť rozhodla z fúzie s väčším konkurentom Yukos vycúvať. V tom čase sa už spojenie oboch firiem, ktorým by vznikla štvrtá najväčšia ropná spoločnosť na svete, považovalo takmer za isté. Krachu rokovaní predchádzalo zatknutie najväčšieho akcionára a šéfa Yukosu Michaila Chodorkovského, ktorý sa mal podľa ruskej prokuratúry podieľať na podvodoch a vyhýbal sa plateniu daní. Aj vzhľadom na to, že Chodorkovskij sa pred zadržaním začínal čoraz viac politicky prejavovať, podľa mnohých analytikov bolo zatknutie aj následné zrušenie fúzie pod taktovkou ruského prezidenta Vladimira Putina. Pre Yukos môže byť útechou, že už krátko po zrušení dohody oznámil obnovený záujem o Yukos americký ropný gigant ExxonMobil. Okrem neho sa ako možní investori spomínajú aj ďalšie koncerny ako americký ChevronTexaco, holandský Royal Dutch/Shell či francúzsky Total.

USA

Zavádzala aj Freddie Mac

Hĺbková kontrola vo Freddie Mac, druhej najväčšej americkej spoločnosti financujúcej obchod s nehnuteľnosťami, v novembri odhalila, že v uplynulých rokoch boli zatajené zisky v celkovej hodnote 5 miliárd dolárov. V niektorých rokoch sa však bilancia spoločnosti upravovala smerom hore. Účelom týchto manipulácií v štatistikách bolo držať investorov na Wall Street v presvedčení, že Freddie Mac dosahuje trvalý vzostup. Napriek manipuláciám a problémom vo vedení bola však spoločnosť zisková a solídna.

Nezávislá komisia dospela k výsledku, že vedúci pracovníci Freddie Mac, ktorí boli v júni odvolaní, ignorovali bilančné štandardy, aby sa spoločnosť v budúcnosti ľahšie dopracovala k finančným cieľom. V roku 2002 nebol v bilancii uvedený zisk v hodnote 4,33 miliardy dolárov a v roku 2000 v hodnote 1,12 miliardy dolárov. V roku 2001 bol vykázaný zisk o 989 miliónov vyšší než skutočnosť.

Makléri sa obohacovali

Newyorskou burzou cenných papierov (NYSE) otriasol začiatkom roku škandál. Boli doň namočení špecializovaní burzoví makléri, ktorí údajne vo svojej činnosti nepostupovali korektne. Newyorský generálny prokurátor v apríli začal vyšetrovanie viacerých bankárov a podnikových manažérov, ktorí sa podieľali v podstate na podvodníckych transakciách. Išlo o to, že makléri niektorých takzvaných špecializovaných firiem kupovali akcie a predávali ich klientom prevodom cez svoje účty. Rozdiely medzi nákupnými cenami a vyššími predajnými cenami im zostávali. Úlohou maklérov však je realizovať len pokyny svojich klientov a nič viac. Za to dostávajú ich zamestnávatelia určité poplatky. V princípe na NYSE tieto transakcie nie sú striktne zakázané, makléri však boli obvinení, že využívali dôvernú znalosť trhu vo svoj prospech. Išlo tak o porušovanie dôverných vedomostí, ktoré majú len insideri.

Väzenie za spreneveru

Johna Rusnaka, tridsaťosemročného dílera americkej pobočky írskeho finančného ústavu Allied Irish Banks, v januári odsúdili na trest odňatia slobody na sedem a pol roka. Rusnak pracoval ako menový díler americkej spoločnosti Allfirst Financial, kde spreneveril 691,2 milióna dolárov. Rusnak patril medzi najlepších zamestnancov a jeho portfólio považovali jeho nadriadení za veľmi dobre zostavené. To však platilo iba do februára 2002, keď vyšlo najavo, že Rusnak sa angažoval v transakciách, na ktoré nemal súhlas svojich šéfov. Rusnak sa priznal, že počas piatich rokov bral plat a prémie v sume 850-tisíc dolárov za to, že sa mu darilo tajiť neúspešné špekulácie s dolárom a japonským jenom. Po prepustení z väzenia sa bude nad Rusnakom päť rokov vykonávať dohľad a počas tohto obdobia bude musieť svojmu bývalému zamestnávateľovi platiť 1000 dolárov mesačne ako odškodné.

Žalovala banky

Skrachovaná energetická firma Enron na konkurznom súde v New Yorku zažalovala v septembri šesť svojich bývalých bánk a požaduje od nich odškodnenie v nešpecifikovanej sume. Banky mali škody spôsobiť údajne zlými finančnými radami, pomocou ktorých vrchný manažment Enronu manipuloval účty a nadhodnocoval zisky. Medzi obvinené banky patrí Deutsche Bank, Citigroup, J.P. Morgan Chase, Merrill Lynch, Barclays, Canadian Imperial Bank of Commerce a ich dcérske spoločnosti. Banky obvinenia odmietli.

Najdrahšou značkou Coca-Cola

Najdrahšou značkou sveta ostala aj v roku 2003 Coca-Cola, ktorú spoločnosť Interbrand ocenila na 70,45 miliardy dolárov. Za ňou nasledovali technologické firmy Microsoft a IBM. Prvou neamerickou firmou bol fínsky výrobca telefónov Nokia na 6. mieste.

Napriek tomu, že prvá desiatka firiem sa takmer nezmenila, americké spoločnosti si neviedli tak dobre, ako sa očakávalo. Strácal napríklad tabakový koncern Marlboro, sieť reštaurácií McDonald's či automobilka Ford. Pokles zaznamenala aj agentúra Reuters či výrobca fotografického materiálu Eastman Kodak. Naopak, rýchlo rástli niektoré firmy z Európy a Ázie, napríklad juhokórejský výrobca elektroniky Samsung. Okrem nej zaznamenala vysoký rast aj technologická firma Hewlett-Packard. V prvej desiatke bolo 8 amerických spoločností a v prvej stovke 62.

(mm/TASR, ČTK)