NEKALIČME DEMOKRACIU

Dovoľte mi, vážený čitateľ, pripísať Vám do tejto mojej novoročenky niekoľko nie práve veselých myšlienok či skôr želaní. Najprv však prijmite poďakovanie za vernosť a priazeň, ba až sympatie, ktoré prejavujete Hospodárskemu denníku a kolektívu jeho tvorcov. Ich snahou bolo, je a podľa všetkého aj bude poskytovať vždy korektné informácie. A musím dodať, že nie tendenčné, svojím spôsobom módne či priam degenerované pod tlakom najrôznejších politických a hospodárskych lobistov. Najväčšou odmenou nielen

pre každého autora, ale aj pre jeho spolupracovníkov vrátane šéfredaktora sú reakcie čitateľa, nech už sú v akejkoľvek forme. Hd si dáva servítku pred ústa, ale bude to hlavne preto, že azda najviac zo všetkých domácich denníkov vychádza z princípu prezumpcie neviny, nech ide o ústavného činiteľa alebo o človeka z ulice, alebo v núdzi. Vnímame takú pravdu, a riadime sa ňou, že nikto nie je neomylný, či skôr neopraviteľným verejným činiteľom ani pri hodnotení vecí politických, hospodársko-sociálnych a iných.

Toľko lapsusov a takmer životných tragédií sa už udialo v novom režime preto, že sa potláča zdravý rozum a nahradzuje inými „orgánmi“ podľa mocenských, straníckych a iných potrieb. Rovnako ako sebe želáme každému, kto si nechce dokaličiť chrbtovú kosť a devastovať ani v tom najlepšom úmysle vzťahy ľudské spontánnym názorom - bez osobného a dôkladného presvedčenia sa o stave vecí, aby nikdy nevkĺzol do pozície sudcu alebo aj kata. Takého, ktorý sa nespolieha na fakty, ale len na slovo a želania „vyššej moci“. Ospravedlnením sa či verejným zdôvodnením neštandardného správania sa, ktoré je pričasto nekultúrne, ba až arogantné, a tiež nepatričných výrokov vyššími princípmi alebo aj finančnou náhradou škody za poškodenie mena, sa na podstate veci totiž nič nemení. Ak si zachováme triezvosť a zmysel pre toleranciu iných názorov, a prioritne vôbec k životnej filozofii každého jednotlivca, pokiaľ je v súlade s naším základným zákonom a k nemu prislúchajúcimi zákonmi, tak sa budeme v tom našom najhlbšom vnútri zlepšovať.

Každému želám aj to, aby väčšmi rozmýšľal o tom, ako to spoplatňovanie a zdražovanie všetkého, čo súvisí s právom a vôbec so spravodlivosťou, ovplyvňuje zdravie našej demokracie. Potom sa dopracujeme azda k tomu, že štátne a samosprávne orgány budú riešiť nielen sťažnosti, ale aj podnety občanov v termínoch stanovených zákonmi. Zo šéfredaktorskej skúsenosti mám taký poznatok, že občan ako taký nemá navrch v kontakte s akýmikoľvek úradmi, organizáciami a zariadeniami. Ako daňový poplatník má zo svojej pozície len to, že platí, pričom v iných štátoch smerom západným je prítomná a fungujúca spätná väzba, v ktorej dominuje vôľa občana a princíp väčšiny. Naša justícia je ako celok spiacou krásavicou akoby naveky a požierajúcou viac a viac financií. Jestvujú však prípady - pracoviská, ktoré potvrdzujú, že problém tej prispatosti - inak povedané najrôznejších prejavov „spomalenosti“ a nekvality - nie je len v počte ľudí a peniazoch.

Neskromne si želám, aby sa práve ten najkošatejší rezort spravodlivosti a s ním spolupracujúce začal orientovať na to podstatné. Aby bol konečne výkonný, a pomáhal konečne k regenerácii demokracie ako takej. Nateraz sa v nejednom ohľade vyvíja akoby podľa predstáv z XIX. storočia a bez ohľadu na to, že sa postupne degeneruje. Dosvedčuje to aj ten fakt, že novelizácia Občianskeho zákonníka je v ofsajde a trápnosti so zákonmi, ktoré sa týkajú len úzkeho okruhu občanov. Chválenkárstvo a jojkanie je typickým prejavom väčšiny zodpovedných za justíciu, a nikto sa z najvyšších štátnych činiteľov tomu neprieči. Z toľkej spokojnosti a fňukania by sme mohli dostať občiansku migrénu. Tú podporuje skrytý, ale neraz aj otvorený výsmech občanom, ktorým záleží na tom, ako to u nás funguje. Dlhé mesiace nie sú vyriešené viaceré verejne vyslovené obvinenia členov vlády, ktoré by inde stačili na ich dočasné stiahnutie z politiky.

Vytrvalo a beztrestne sme atakovaní a v niektoré večery bombardovaní politickými stupiditami, polopravdami, ale aj nepravdami. Je to tak preto, že tu máme nie „kocúrkovo“, lež renesanciu známeho to vzťahu z totalitného režimu, že väčšina je služobníkmi funkcionárov, z ktorých má tromfovú hodnotu poslanec, resp. politik, policajt, prokurátor, sudca a úradníci vôbec. Máme tu síce parlamentnú demokraciu, ale už by aj stačilo, aby ľudom vyvolení odmietali počúvať v pokore hlas niekoľko stotisíc občanov, dokonca ho znevažovali alebo aby sa vyhlasovali za neodvolateľných. To sme tu už mali. Len preväzujme oči Spravodlivosti, obrazne, ďalšou páskou, spoplatňujme a zdražujme všetko, aby sa pozornosť obyvateľstva sústreďovala na to, ako vôbec prežiť, a nie na to, či sa mu pozdávajú pomery v krajine. Výsledkom bol, je a bude nárast občianskej pasivity, čo premnohým rovnako z koalície ako opozície veľmi vyhovuje.

Peter Kasalovský