Diskusie budú gradovať

Energetici Mochovce podporujú

Diskusie o dostavbe tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktoré sa v súvislosti s privatizáciou a. s. Slovenské elektrárne (SE) opäť rozprúdili, budú v tomto roku gradovať. A to predovšetkým v prípade, že víťaz tendra bude ochotný rozostavané bloky dostavať. Aj keď ich nedostavanie si podľa vyjadrení kompetentných celkovo vyžiada až 32 mld. Sk, definitívny verdikt bude závisieť aj od výsledkov štúdií o efektívnosti dostavby. Vzhľadom na skutočnosť, že do roku 2008 budú SE musieť odstaviť nielen bohunickú jadrovú elektráreň V-1, ale aj zdroje na fosílne palivá, čím prídu o 1594 MW výkonu (čo je takmer štvrtina), energetici myšlienku dostavby permanentne oživujú. Celý rad vlastných štúdií o realizovateľnosti zámeru dostavať tretí a štvrtý blok Mochoviec dali posúdiť aj nezávislému audítorovi - firme Deloitte and Touche. Dá sa očakávať, že prípadná dostavba vyvolá rad protestov zo strany odporcov jadrových elektrární a ďalších záujmových skupín. K ich argumentom proti atómkam patria najmä otázky okolo tzv. zadného palivového cyklu. Odporcovia napríklad poukazujú na nedoriešený problém trvalého uloženia vyhoreného jadrového paliva. Podpredseda predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku stratégie, investícií a techniky SE Ing. Ladislav Szemet nám vysvetlil, že tak ako v minulosti aj v súčasnosti sa SE podieľajú na zabezpečení prípravných prác pre projekty súvisiace so zadným palivovým cyklom. Je to aj ich povinnosť vyplývajúca z litery zákona. SE priamo zabezpečujú aj realizáciu týchto projektov. Prevádzkujú Republikové úložisko rádioaktívneho odpadu v Mochovciach, medzisklad vyhoreného paliva v J. Bohuniciach. Rozbehli aj štúdie pre pripravovaný medzisklad vyhoreného paliva v Mochovciach a pokračujú aj výskumno-vývojové a prieskumné práce na hlbinnom úložisku pre trvalé uloženie vysokorádioaktívnych odpadov a vyhoreného paliva v hlbinných geologických formáciách. Riešenie úloh spojených so zadným palivovým cyklom sa financuje predovšetkým zo Štátneho fondu likvidácie jadrovo-energetických zariadení (doň SE odvádzajú stanovenú sumu z každej vyrobenej kWh elektrickej energie). No nielen odporcovia jadrových elektrární už dlhší čas vyslovujú obavy, že na financovanie likvidácie havarovanej elektrárne A1, predčasné vyradenie bohunickej V-1, prevádzkovanie a budovanie úložísk to nebude stačiť. Štátny fond likvidácie predstavuje len miesto, kam sa tieto prostriedky odvádzajú a odkiaľ sa potom čerpajú. Prevádzka a vyraďovanie jadrových zariadení prebieha však vo veľmi dlhom období od 150 - 180 rokov. Preto je veľmi náročné pre také dlhé obdobie nasimulovať vývoj všetkých rozhodujúcich ukazovateľov na tvorbu a čerpanie prostriedkov. Z doterajších analýz vyplýva, že akumulácia prostriedkov počas 40-ročnej prevádzky jadrovej elektrárne je dostatočná. Pri výške súčasných odvodov to umožňuje aj solidárne financovanie jadrových elektrární, ktoré si nevytvorili dostatok zdrojov. Konkrétne napríklad havarovaná jadrová elektráreň A1. Žiaľ, okrem nej si dostatok zdrojov nemala čas vytvoriť ani V-1, ktorá sa na základe politického rozhodnutia predčasne odstaví. A tak je najvyšší čas otvoriť tento problém. Jasné pravidlá hry pri jeho riešení bude totiž žiadať aj víťaz tendra na privatizáciu SE. A logicky, bude očakávať určitú garanciu štátu, lebo za rozhodnutie o predčasnom odstavení V-1 musí niesť dôsledky ten, kto ho vyslovil.

Zdena Rabayová