Maturita áno, ale aká?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Skutočnosť, že maturitné vysvedčenie o žiakovi veľa nehovorí, dávno zistili vysoké školy. Pri prijímacích skúškach hrajú známky malú rolu. Preto už pred niekoľkými rokmi radili experti Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), že by bolo dobré zaviesť jednotnú štátnu maturitu. Maturuje sa však na školách veľmi rôzneho druhu a ani táto skúška nemôže byť všade rovnaká. Súdiac podľa diskusie vyhrá model – časť bude povinná a „štátna“ a časť si určia školy podľa charakteru. Povinné by malo byť to, čo budú potrebovať všetci. Ibaže čo to bude? Skúste dať dokopy to hlavné a najdôležitejšie pre gymnazistov, stavbárov, chemikov, ekonómov, strojárov. Na prvom mieste medzi predmetmi, ktoré potrebuje úplne každý, patrí rodný jazyk. Slovenčina ako nevyhnutná podmienka každej komunikácie. Začnime hoci aj hovorenou. Beda tomu, kto nevie povedať, čo chce. Vedieť prehovoriť zreteľne, jasne alebo dokonca presne, aby mi každý rozumel, to je spoločensky rovnako významné ako vzácne. Ešte vzácnejšie je však vedieť počúvať: rozumieť, chápať, čo hovorí niekto iný. A kto svoj jazyk naozaj ovláda, teda dokáže povedať, čo potrebuje a navyše ešte svižne, vtipne alebo krásne, ten sa tým dnes celkom dobre uživí. Nielen ako spisovateľ alebo novinár, ale napríklad aj ako obchodník či politik. V našej malej krajine, kde stačí ísť necelú hodinu a narazíte na ľudí, ktorí hovoria inak, by sa táto schopnosť komunikácie nemala končiť na hranici. Takže, maturant by si mal poradiť s jedným, lepšie s dvoma ďalšími jazykmi.

V technickej spoločnosti sa už nikto nezaobíde bez istej zručnosti pri práci s číslami. Čo však každý potrebuje, nie je rozklad mnohočlenov a trigonometrické vzorce: tie patria na špecializované gymnáziá. Zatiaľ tieto matematické veličiny delia mladú populáciu na nepatrný zlomok budúcich matematikov a väčšinu, ktorá sa to síce nabifľuje, ale matematiku do smrti nenávidí. Pritom bez porozumenia štatistiky, grafov, percent sa dnes nikto nazaobíde. Práve tak ako sa nikto nevyhne vede a technike. To však vôbec neznamená, že každý maturant musí mať kúsok chemika, geografa a metalurga. Všetci by však mali zažiť, čo je to vedecká racionalita, experiment, záväznosť faktu, vedecký argument.

A ešte jednej veci musí občan demokratického štátu rozumieť: ako funguje spoločnosť a štát. Čo sú to dane, rozpočet a poistenie, s čím ísť na sociálny odbor, s čím na políciu, s čím na radnicu. Aký je rozdiel medzi vyhláškou a zákonom, na čo je ústava a parlament. A rozumieť súčasnej spoločnosti môže iba ten, kto aspoň čiastočne vie, odkiaľ sa vzala, aká bola predtým a prečo sa tak zmenila. Pokiaľ občania nemajú potuchy, o čom politici rozhodujú, sú voľby iba reklamnou fraškou. Nediskutujme teda či maturitu áno, či nie. Tvrdošijne diskutujme a trvajme na tom, že maturant má rozumieť a vedieť.

Slovenskí maturanti budú v tomto roku „testovať“ nový spôsob maturovania. Nová koncepcia maturitnej skúšky bude pozostávať z internej a externej časti. Maturovať po novom sa však bude až v školskom roku 2004 - 2005. Generálnu skúšku novej externej časti maturity absolvujú od 20. do 22. apríla. To všetko s jediným cieľom - zvýšiť objektivitu pri hodnotení a zjednotiť požiadavky na vedomosti a zručnosti absolventa strednej školy.