Bezpečný život pri vode

Systémy varovania budú onedlho hotové

Podľa paragrafu 16 zákona č. 42/ 1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva musí prevádzkovateľ vodohospodárskych diel vybudovať na nich autonómny systém varovania a vyrozumenia obyvateľstva zabezpečiť jeho prevádzku. Konečným termínom je 30. apríl 2004. Varovný systém umožní v predstihu informovať obyvateľstvo dotknutej oblasti o vzniku havarijnej situácie na danom vodnom diele. Štátne podniky rezortu životného prostredia SR (oblasť vodného hospodárstva prešla spod ministerstva pôdohospodárstva do kompetencie rezortu životného prostredia) majú v správe 19 vodných diel, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť. Z toho 17 je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Banská Štiavnica a dve vodné diela v správe Vodohospodárskej výstavby Bratislava (VVB). Varovný systém musí byť inštalovaný na objektoch samotných vodohospodárskych stavieb a v území ohrozenom prípadnou prielomovou vlnou do vzdialenosti od vodnej stavby, ktorú dosiahne jej čelo za jednu hodinu od vzniku mimoriadnej udalosti. Splnenie tejto požiadavky si však vyžiada značné finančné prostriedky. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto vodné diela musia byť v majetku štátu a štátne podniky nemajú dostatok vlastných finančných zdrojov, musel sa na ich výstavbe čiastočne podieľať aj štátny rozpočet. Predkladacia správa informuje vládu SR o stave výstavby varovného systému, o doterajšom čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu a potrebe prostriedkov nielen zo štátneho rozpočtu v roku 2004 tak, aby bola splnená zákonom stanovená povinnosť. Varovný systém pozostáva z troch hlavných častí. Ide o monitorovanie vybraných javov, ktoré

signalizujú poruchu,

ktorá je začiatkom deštrukcie vodnej stavby a dosiahnutie, alebo prekročenie stanovených limitných hodnôt. Základnou požiadavkou monitorovacej časti varovného systému je nepretržité (on-line) snímanie sledovaných veličín a vysoká spoľahlivosť prístrojov vrátene prenosových ciest. Druhou časťou je tzv. centrálny pult varovania a vyrozumenia (CPV), ktorý pozostáva z riadiaceho systému. V ňom sa vyhodnocujú údaje získané z monitorovacej časti, prípadne preberané z iných vstupov. CPV vykonáva zálohovanie vybraných údajov a v prípade potreby aktivuje prostriedky varovania a vyrozumenia (sirény). Treťou časťou je samotný systém varovania a vyrozumenia. Určenie rozsahu varovania a vyrozumenia vychádza z výpočtov prielomovej vlny a z charakteru územia pod vodnou stavbou (veľkosť sídiel, rozsah zaplaveného územia s vyhodnotením ničivých účinkov). Autonómny systém okamžite po spustení prostriedkov varovania začne odosielať vyrozumievacie správy uložené v databáze vopred určeným miestam. Celkový rozpočtový náklad na výstavbu varovného systému na devätnástich vodných dielach je 314,6 mil. Sk, z toho 237,9 mil. Sk na VD v správe SVP a 76,6 mil. Sk na VD Gabčíkovo v správe VVB. Obidva štátne podniky

vložia do výstavby

varovného systému 102,5 mil. Sk z vlastných prostriedkov. Z celkovej bilancie vyčerpaných finančných prostriedkov je zrejmé, že na úplné dokončenie na všetkých vodných dielach v roku 2004 je potrebných ešte 53 mil. Sk zo štátneho rozpočtu. Z kontroly postupu prác vyplýva, že na troch vodných dielach (VD Drahovce - Madunice, VD Domaša a vodárenskej nádrži Málinec) je varovný systém vybudovaný ako celok. Na ostatných vodných dielach je systém v štádiu vysokej rozpracovanosti. Za predpokladu, že v štátnom rozpočte sa zabezpečia financie, bude splnený zákonom stanovený termín na jeho uvedenie do činnosti. Osobitným problémom pre prevádzkovateľov vodných diel sú náklady na prevádzku vybudovaných varovných systémov, na ktorých musí byť zabezpečený nepretržitý výkon služby pri centrálnom pulte varovania. Nepretržitá služba vyplýva z povinnosti obsluhy do piatich minút od vzniku prielomovej vlny na vodnom diele potvrdiť.

Zdena Rabayová

Vladimír Turanský