Antikoncepcia

(Pokračovanie z 19. 1.)

Citácia:

O dramatickom vzostupe účinnosti liečby v transformačnom období svedčí aj výrazný rast stredného veku života (Tabuľka 2). Toto zlepšenie pripisujeme hlavne importu nových technológií a farmaceutickému prezbrojeniu ako zásadnejším štrukturálnym zmenám ponukovej stránky systému.

Tabuľka 1: Stredná dĺžka života a prírastok strednej dĺžky života za jeden rok

1960 1990 2000

Stredná dĺžka života muži: 68,3 66,8 69,2

ženy 72,8 75,5 77,2

Prírastok strednej dĺžky života za jeden rok Muži -0,05 roka + 0,24 roka

ženy +0,09 roka + 0,17 roka

Zdroj: Kalkulácie MZ SR na základe údajov ÚZIŠ

Čoho dôsledkom je rast stredného veku života, je veľmi diskutabilné, veď samotní reformátori v I. časti „FAKTY“ svojej KONCEPCIE... v prvej subčasti (Fakt č. 1) uvádzajú v trendoch zdravotníctva na prvom mieste „Starnutie populácie“ a ako „Fakt č. 11“ uvádzajú v názve subkapitoly, že: „Fakt č. 11: Zdravotný systém ovplyvňuje len štvrtinu nášho zdravotného stavu.“ V postupe písania na túto skutočnosť už zabudli? - alebo len účelovo zneužili???

Citácia:

Trochu v úzadí pozornosti občanov zostalo tretie stabilizačné opatrenie, zamerané na zmeny v liekovej politike. Okrem zmien v kategorizačnej komisii je kľúčovou časťou opatrení nový koncept takzvanej prílohy 2, ktorý definuje lieky novým spôsobom cez účinné látky v 122 anatomicky-terapeutických skupinách a fixovanie doplatku pacienta pri čiastočne hradených liekoch. Podporným nástrojom pre vyššiu transparentnosť, štandardnosť a flexibilitu v liekovej politike je nový rokovací poriadok kategorizačnej komisie.

Tu treba uviesť, že od 1. 6. 2003 bol zavedený novelou Liečebného poriadku tzv. fixný doplatok, ktorý presúva veľkú časť finančného bremena z výrobcov liekov na pacientov a zdravotné poisťovne, pretože výrobcovia nie sú schopní prostredníctvom uplatnenej metodiky tvorby cien reagovať tak pružne ako doteraz a predovšetkým sa stratila motivácia na znižovanie cien liekov. Z hľadiska zdravotných poisťovní je „úsporný efekt“ fixného doplatku viac než sporný. V mnohých ATC skupinách neušetrí nič, lebo úhrady poisťovní sú rovnaké pre originály aj generiká, iba presunú spotrebu na generiká, ktoré majú na rozdiel od originálnych výrobcov viac možností oficiálne znižovať ceny. Pacientovi ani poisťovni to neprinesie nič pozitívne, naopak - novou kategorizáciou liekov platnou od 15. 11. 2003 sa podľa serióznych analýz zaťaženie obyvateľstva zvýši asi o 3,3 mld. Sk/rok (priemerne 2500 Sk/rok na štvorčlennú rodinu) a zaťaženie zdravotných poisťovní sa zvýši asi o 4,4 mld. Sk/rok. Tieto údaje bude možné spresniť až po zhodnotení prvého štvrťroku 2004, reakcie pacientov však naznačujú správnosť uvedených predpokladov.

Citácia:

Ministerstvo od stabilizačných opatrení očakáva úspory vo výške 4 mld. Sk ročne, čo by mohlo viesť k spomaleniu rastu dlhu na polovicu.

Tabuľka 2: Účinnosť stabilizačných opatrení v roku 2003 v mld. Sk

Opatrenie Účinnosť Odhad dosahu v r. 2003

Decentralizácia a vznik NO Január 1,3

Nová definícia zdravotnej starostlivosti a zavedenie poplatku u lekára a lekárnika Jún 2,3

Zavedenie dodatkov k zmluvám riaditeľov nemocníc Október 0,1

Reštrukturalizácia BA a KE Október 0,1

Lieková politika November 0,2

SPOLU 4,0

Predpokladaný rast dlhu v roku 2003 bez vykonania stabilizačných opatrení 9,0

Stabilizačné opatrenia 4,0

Odhad rastu dlhu po zavedení stabilizačných opatrení v roku 2003 5,0

Zdroj: MZ SR, 2003

Toto tvrdenie je úplne nepravdivé tak v časti „predpokladaný rast dlhu...“, ako aj vo vyčíslení „odhadu dosahov“.

1. Prehľad deficitu prostriedkov od roku 1996 je uvedený v nasledujúcom grafe. Otázka je, ako sa autori materiálu dopracovali k deficitu 9 mld. Sk v roku 2003

2. Podľa materiálu „INFORMÁCIA O STAVE DLHU V REZORTE ZDRAVOTNÍCTVA K 30. 6. 2003“ vypracovaného na MZ SR, sa za prvý polrok 2003 vytvoril nový dlh vo výške 3 944,1 mil. Sk - z toho 3 232,2 mil. Sk v istine a 711,9 mil. Sk v penále. Ak za prvý polrok vznikol deficit takmer 4 mld. Sk, ako možno predpokladať deficit v druhom polroku len v sume 1 mld. Sk???

Zadlžovanie systému sa nezastavilo a ani sa preukázateľne nespomalilo! Tvrdenia reformátorov sú v tomto smere evidentne nepravdivé a zavádzajúce.

Ako súhrnne zhodnotiť „ČASŤ II. STABILIZAČNÉ OPATRENIA“ ministerskej KONCEPCIE plnej neprávd, protirečení a ničím nepodložených tvrdení?

Zostáva len zopakovať čiastkový záver, ktorý sme uviedli po zhodnotení Faktu č. 1 a zopakovali sme ho po zhodnotení I. časti FAKTY:

Na základe uvedeného už tu by bolo možné (možno aj vhodné) zavrhnúť celý materiál ako hrubo amatérsky, principiálne zle koncipovaný, teoreticky chybný!!!

III. KONCEPCIA POSKYTOVANIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Citácia:

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh šiestich reformných zákonov, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepojené a tvoria základný právny rámec ”Koncepcie poskytovania zdravotnej starostlivosti”.

Nutne sa natískajú otázky:

v ten systém ktorý vymedzoval ”základný právny rámec” doteraz, bol zlý?

v v čom bol zlý?

v analyzoval to niekto?

v preukázal to niekto exaktne?

v je to dokázateľné a preukázateľné?

v je rozumnejšie opraviť slabé články doterajšieho systému alebo ho nahradiť ”novým systémom” – nepreskúmaným, silne sa odkláňajúcim od systémov uplatňovaných v štátoch EÚ?

v je rozumné ”odvrhnúť” doterajší 13 ročný vývoj v danej oblasti a ”pustiť sa po novej ceste”?

v je vlastne novonavrhovaný systém výsledkom znalosti alebo výsledkom hrubej neznalosti zložitej problematiky?

Stačilo by nastolené otázky predložiť odborníkom na zdravotnícku problematiku a cesta by bola jasná. Reformátor so svoji tímom a so svojimi pomýlenými tzv. reformami by zostal ”za plotom”.

Namiesto ďalšieho rozpitvávania zopakujme:

... už tu by bolo možné (možno aj vhodné) zavrhnúť celý materiál ako hrubo amatérsky, principiálne zle koncipovaný, teoreticky chybný!!!

Pokračujme však.

Citácia:

Spomedzi všetkých pripravených zákonov je najcitlivejšie vnímaný vzťah k Ústave najmä pri zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhrade za služby, súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Tento návrh zákona však vychádza priamo zo znenia článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, pretože stanovuje podmienky poskytnutia bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia.

Koncepcia poskytovania zdravotnej starostlivosti je v súlade s Ústavou SR a v súlade s programovým vyhlásením vlády.

Je obdivuhodné sebavedomie reformátora a jeho tímu, ktorí nemajú problém vynášať rezumé prináležiace len Ústavnému súdu. (Alebo ”Blahoslavený chudobný duchom...”?)

1. Zákon o zdravotnom poistení

Citácia:

Verejné zdravotné poistenie spĺňa všetky kritériá rovnosti vo financovaní:

1) systém zdravotného poistenia je univerzálny a solidárny,

2) zdravotné poistenie sa financuje z verejných zdrojov, ktoré sa vyberajú povinne a prerozdeľujú na základe princípu solidarity,

3) systém každému poistencovi garantuje slobodný výber zdravotnej poisťovne, zdravotná poisťovňa nemôže poistenca odmietnuť,

4) odvodové zaťaženie je lineárne; od najvyššej hranice (trojnásobok priemernej mesačnej mzdy) regresívne,

5) za zraniteľné skupiny platí poistné na verejné zdravotné poistenie do poistného systému štát vo výške 4% z priemernej mesačnej mzdy, čo bude znamenať odpolitizovanie financovania zdravotníctva a tesnejšie napojenie na reálnu ekonomiku. Predkladaný návrh zákona takto eliminuje selekciu poistencov na základe príjmu.

Základnou funkciou zdravotného poistenia je vytvoriť balík zdrojov na báze solidárnosti. Z pohľadu zdravotnej ekonómie je nevyhnutné, aby boli zdroje na zdravotníctvo solidárne a aby zabezpečovali tzv. kolektívne riziko. Poistenie individuálneho rizika môže byť len sprievodným javom, podporujúcim verejné zdravotné poistenie. Nutnosť verejného zdravotného poistenie vzniká ako dôsledok toho, že u veľkej časti populácie poistné udalosti už nastali (distribúcia chorôb v populácii) a na trhovej báze sú poistiteľné len za takú cenu poistky, ktorá je veľmi blízka nákladom na liečbu danej choroby.

Toto všetko platí aj v súčasnosti! Ak to chceme aj naďalej uplatňovať tak na to vôbec nepotrebujeme nový zákon!!!

Citácia:

V návrhu zákona sa zdravotné poistenie člení na dva základné druhy zdravotného poistenia. Na verejné zdravotné poistenie a na individuálne zdravotné poistenie. Verejným zdravotným poistením, ktorého názov vyplýva z článku 31 Listiny základných práv a slobôd, je poistenie, na základe ktorého má každý občan Slovenskej republiky právo na zdravotnú starostlivosť, služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v rozsahu určenom osobitnými predpismi (návrh zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia).

Nutne sa natískajú otázky:

v kvôli individuálnemu zdravotnému poisteniu je nutné meniť celý systém (a zákon) o zdravotnom poistení?

v nebolo by vhodnejšie pravidlá a rozsah individuálneho zdravotného poistenia zapracovať do súčasného zákona o zdravotnom poistení alebo ho riešiť samostatným zákonom?

Citácia:

Súčasný stav v rezorte zdravotníctva je výsledkom nevhodne nastaveného legislatívneho prostredia, ktoré umožňuje zdravotným poisťovniam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správať sa z hľadiska znášania finančného rizika nezodpovedne. Legislatívne prostredie musí byť také, aby sa štát nepodieľal na sanácii dlhov tých, ktorí sa správajú nehospodárne a nezodpovedne.

Tvrdenie že ”Súčasný stav... umožňuje zdravotným poisťovniam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správať sa z hľadiska znášania finančného rizika nezodpovedne” je prinajmenšom odvážne!!! Nie je to pravda (už sme o tom pojednávali v predchádzajúcom) a nie je to ničím preukázateľné! Naopak, dá sa v ”neúprosných” číslach preukázať opak tohto tvrdenia!!! Žiaľ je to len účelové klamstvo reformátorov!

Citácia:

Verejné zdravotné poistenie je zároveň solidárnym zdravotným poistením. Solidárnosť sa prejavuje v tom, že každý poistenec bez ohľadu na schopnosť platiť poistné (napr. deti alebo dôchodcovia) má nárok na úhradu ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Aký veľký je tento nárok, stanovuje zákon o rozsahu.

Toto je obecné, resp. základné konštatovanie – poučka ktorú sa učia žiaci aj stredných škôl. ako to nazvať inak, než objav teplej vody ”odborníkmi” reformného tímu?

Citácia:

Dôležitým aspektom v rámci zdravotného poistenia je pravidlo prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Riešenie v zákone zabezpečí väčšiu angažovanosť a zodpovednosť zdravotných poisťovní pri vymáhaní nedoplatkov poistného na verejné zdravotné poistenie. Na prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie bude dohliadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Stanovený spôsob prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie zabezpečuje spravodlivé delenie celkovej sumy poistného medzi jednotlivé zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov a ich indexu rizika. Každá zdravotná poisťovňa tak bude mať rovnaké podmienky a na každého poistenca bude mať pripravený rovnaký objem zdrojov. Efektívna miera prerozdelenia bude dosahovať 85,5 percenta.

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje každému poistencovi podľa jeho potrieb v rozsahu ustanoveným osobitným predpisom a nie podľa finančnej schopnosti platiť. Horizontálna rovnosť je definovaná ako rovnosť pri prístupe k ľuďom v podobných situáciách. Princíp horizontálnej rovnosti vyjadruje, že k ľuďom by sa malo pristupovať rovnako. Vertikálna rovnosť znamená, že sa rovnako pristupuje k tým, ktorých postavenie sa odlišuje.

Návrh zákona podporuje uplatnenie oboch uvedených princípov. To znamená, že každý občan bude mať možnosť rovnakého prístupu k rovnakej potrebe a získať rovnaké uspokojenie tejto potreby, bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie alebo výšku príjmu.

Základným mechanizmom naplnenia tohto cieľa je systém prerozdelenia zdrojov medzi zdravotnými poisťovňami na základe rizikovosti jednotlivých skupín poistencov. Prerozdelenie poistného bude pre každého poistenca znamenať, že v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral, je pripravený objem zdrojov, zodpovedajúci jeho indexu rizika.

Pravidlá prerozdelenia:

1) základom prerozdelenia je 95% z povinného poistného,

2) prerozdeľuje sa 90% zo základu prerozdelenia,

3) osobitný účet prerozdelenia neexistuje, každý platiteľ uhrádza poistné priamo na účet príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je jeho poistenec poistený.

Predkladaný návrh zákona eliminuje selekciu na základe zdravotného stavu, lebo rizikovejšie skupiny pacientov dostanú podľa indexu rizika viac zdrojov ako menej rizikové skupiny.

Celú túto stať nemožno označiť inak, než neodpustiteľnou neznalosťou súčasného fungujúceho systému reformným tímom, keď opisujú skutočnosti, ktoré v systéme zdravotného poistenia v SR už fungujú niekoľko rokov, a tvrdia že je to nový prvok.

Súčasný systém prerozdelenia zdrojov zdravotného poistenia je nasledovný:

§ základom prerozdelenia je 85% z vybraného poistného

§ prerozdelenie poistného sa vykonáva podľa počtu poistencov a ich indexu rizika

§ údaje o počte poistencov sú mesačne nahlasované do centrálneho registra poistencov, ktorý je spravovaný na MZ SR od roku 1997.

Novinkou je len to, že ”na prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie bude dohliadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou” - teda to čo fungovalo doteraz prirodzene, bude fungovať pod dohľadom novozriadeného Úradu.

Citácia:

V návrhu zákona sa zavádza nový inštitút ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorého účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku. Tým sa dosiahne zrovnoprávnenie samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov. Vzhľadom na to, že rozsah a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo závisí aj od dostatočného množstva finančných prostriedkov, význam zavedenia uvedeného inštitútu do verejného zdravotného poistenia je nesporný.

Ťažko pochopiť čo je v tom nové, veď to takto funguje aj teraz! Opätovne sa predkladatelia ukázali ako neznalí platného fungujúceho systému, resp. ako perfektní plagiátori existujúceho stavu.

Citácia:

Individuálne zdravotné poistenie ako druh zdravotného poistenia charakterizuje jeho fakultatívnosť a dáva poistencom možnosť širší rozsah zdravotného poistenia ako je zabezpečený verejným zdravotným poistením. Na základe individuálneho zdravotného poistenia sa bude uhrádzať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Individuálne zdravotné poistenie je produktom, ktorý budú ponúkať poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti. Dohľad na ich činnosťou bude vykonávať Úrad pre finančný trh.

Individuálne a doplnkové zdravotné poistenie aj v najbohatších a najvyspelejších ekonomikách štátov EÚ predstavuje cca 4% až 7,5% z celkových príjmov zdravotného systému. Nie je správne podsúvať ho ako spásu financovania systému. To že ”dohľad nad ich činnosťou bude vykonávať Úrad pre finančný trh” ešte znižuje tento možný príjem.

Citácia:

Navrhovaná právna úprava spolu s návrhom zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a ďalšími návrhmi zákonov, ktoré predloží rezort zdravotníctva, vytvorí nové konkurenčné prostredie pre všetkých účastníkov zdravotného trhu.

Z predchádzajúceho zhodnotenia vôbec nie je preukázané, že by bol potrebný nový zákon o zdravotnom poistení!

Namiesto ďalšieho rozpitvávania zopakujme:

... už tu by bolo možné (možno aj vhodné) zavrhnúť celý materiál ako hrubo amatérsky, principiálne zle koncipovaný, teoreticky chybný!!!

Pokračujme však.

2. Zákon o zdravotných poisťovniach a o Úrade pre dohľad

Citácia:

Existujúci systém zdravotného poistenia je založený na financovaní zdravotnej starostlivosti prostredníctvom fondov, vytváraných v rámci zdravotných poisťovní, ktoré sú verejnoprávnymi inštitúciami.

Súčasné zdravotné poisťovne sa z dôvodu mäkkých rozpočtových pravidiel, nízkej zodpovednosti za manažment pacienta, vysokej miere regulácie zo strany štátu a absencie základných nástrojov nevyhnutných pre hodnotenie a motiváciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nesprávajú ako efektívny nákupca dostupných a kvalitných zdravotných služieb. Existujúci systém zdravotného poistenia je nepružný a neefektívny. Dôkazom toho je, že fungovanie tohto systému sa nezlepšilo ani po niekoľkonásobných zásahoch a ani po vložení niekoľkých desiatok miliárd korún zo strany štátu.

v Mäkké rozpočtové pravidlá: Už sme v I.Časti uviedli že straty zdravotných poisťovní nevznikli z titulu ”mäkkých rozpočtových pravidiel”, ale z titulu cenových opatrení a stanovených pravidiel úhrad, ktoré boli zdravotným poisťovniam vnútené práve ústrednými orgánmi štátnej správy – MF SR a MZ SR. Nešlo teda o mäkké rozpočtové pravidlá, ale o nevhodné pravidlá!

v Nízka zodpovednosť za menežovanie pacienta: táto činnosť doteraz nebola žiadnym opatrením od zdravotných poisťovní požadovaná. Pochopiteľne zabezpečiteľná je, ale kde na to vziať finančné prostriedky? Keby sa zaviedol ”manažment pacienta” pri súčasnom počte pracovníkov zdravotných poisťovní, znamenalo by to ”odmenežovať” každý deň, každým pracovníkom ZP (od generálneho riaditeľa až po vodiča, či vrátnika) 22 pacientov! Je logické, že zabezpečenie tejto činnosti by si vyžiadalo ďalších pracovníkov a teda aj ďalšie zdroje. V USA to tak funguje, ale správny fond predstavuje cca 16% z výberu poistného. Je to v našich podmienkach správna a prijateľná cesta?

v Vysoká miera regulácie zo strany štátu a absencia základných nástrojov nevyhnutných pre hodnotenie a motiváciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Treba sa vecne spýtať: Je to chyba poisťovní alebo ústredného orgánu štátnej správy? Poisťovne boli ”vohnané” do rámcov platných zákonov a predpisov. Ich vedenia sú si vedomé potreby úpravy týchto pravidiel, resp poznajú vhodnejšie riešenia – ponúkali reformátorovi bezplatnú (ústretovú) spoluprácu pri novele zákonov o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach ale žiaľ reakcia reformátora bola negatívna!

Citácia:

Naopak, ponukovo predimenzovaný systém, v ktorom neexistuje tlak na vytlačenie neefektívneho, nekvalitného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ”mimo hry”, vytvára čoraz väčšie rozdiely medzi finančnými možnosťami (6,4% z HDP) a skutočnými výdavkami (7,2% HDP) zdravotníctva.

v Vytlačenie neefektívneho, nekvalitného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ”mimo hry”, - tomu bránia práve opatrenia MZ SR!!! Nech sa dá zdravotným poisťovniam táto možnosť a trh sa v relatívne krátkej dobe ”vyčistí”.

v rozdiely medzi finančnými možnosťami (6,4% z HDP) a skutočnými výdavkami (7,2% HDP) zdravotníctva – Systém je podľa všetkého nastavený správne, veď výdavky na zdravotníctvo v štátoch EÚ sa pohybujú v rozmedzí 7,6 až 9,2% z HDP, v USA dokonca prekračuje 14%!!! Z toho plynie, že zle je nastavená príjmová zložka systému. Stačí porovnanie s nám najbližšou Českou republikou, kde v roku 2003 bolo do zdravotného systému vložené 164 mld. Kč z verejných zdrojov, na Slovensku 59 mld. Sk. – Načo ďalšie prepočty a argumentácie?

Citácia:

Externý dlh v zdravotníctve predstavoval k 31.12.2002 približne 26,6 mld. Sk. Vytvorený dlh je dlhodobo generovaný chaotickým a nekoncepčným financovaním zdravotníckych zariadení zo strany zdravotných poisťovní bez toho, aby sa tieto náklady odrazili vo výkonnosti a kvalite.

v Externý dlh je generovaný predovšetkým podfinancovaním systému, ako sme to uviedli v predchádzajúcom!

v Hovoriť že dlh bol vytvorený ”chaotickým a nekoncepčným financovaním zdravotníckych zariadení zo strany zdravotných poisťovní bez toho, aby sa tieto náklady odrazili vo výkonnosti a kvalite” je bezprecedentná lož alebo aj priama žiadosť o titul hlúposť roka!!! Zopakujme, že zdravotné poisťovne boli ”vohnané” do rámcov platných zákonov, nariadení a predpisov, nad rámec ktorých ich štátny dozor tak MF SR, ako aj MZ SR nepustili, nech by boli ich zámery akokoľvek všeobecne prospešné a spoločensky žiadúce. Svoje poznatky a znalosti v tejto oblasti zástupcovia zdravotných poisťovní márne ponúkali reformátorovi a jeho tímu – boli odmietnutí!

Citácia:

Absencia presných pravidiel nakladania s prostriedkami určenými na zdravotníctvo spôsobuje neefektívne a diskriminačné správanie sa zdravotných poisťovní voči zdravotníckym zariadeniam. Takýto stav vytvára podmienky pre korupciu medzi zdravotníckymi zariadeniami a pacientmi – poistencami, ktorí sa rôznymi nelegálnymi spôsobmi dožadujú poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane sa vytvára priestor pre korupciu vo vzťahoch zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení pri získavaní platieb za poskytnuté služby.

v Pravidlá pre nakladanie s finančnými prostriedkami zo strany zdravotných poisťovní smerom k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vôbec neabsentujú - sú platnými zákonmi a nariadeniami ústredného orgánu štátnej správy až preurčené (ako sme to uviedli v predchádzajúcom) a to až do tej miery, že je silne ohraničený priestor pre racionálne konanie zdravotných poisťovní. Že sú tieto pravidlá stanovené v niektorých smeroch neracionálne, o tom sme sa už tiež v predchádzajúcom zmienili. Zmienili sme sa aj o tom, že zdravotné poisťovne ponúkli svoju účasť na ich racionalizácii a že táto ponuka bola reformátorom odmietnutá!

v Odvolávky na korupciu nie sú ničím iným než prázdnou, ničím nepodloženou populisticko – propagačnou rétorikou. Stačí len položiť otázku: prečo sa pacienti ”rôznymi nelegálnymi spôsobmi dožadujú poskytnutia zdravotnej starostlivosti”, keď reformátori vo svojom materiály opakovane hovoria o prebytku zdravotníckych služieb, o bezplatnosti zdravotnej starostlivosti atď. to už v tejto časti KONCEPCIE neplatí??? Nemá zmysel to ďalej rozoberať – sú to bláboly.

Citácia:

Existujúca pluralita zdravotných poisťovní, ktorých je v súčasnosti päť, mala vytvoriť konkurenciu medzi zdravotnými poisťovňami a zabezpečovať svojim poistencom výhodnejšiu a lepšiu zdravotnú starostlivosť. Očakávané efekty existujúcej plurality zdravotných poisťovní však z dôvodu prítomnosti mäkkých rozpočtových pravidiel a širokého základného balíka služieb sú v systéme dlhodobo neprítomné.

Pluralita zdravotných poisťovní veľmi výrazne prispela k rozvoju systému zdravotného poistenia. Efekty sa preukázali v trvalom znižovaní platobnej neschopnosti zvlášť rezortných a občianskych zdravotných poisťovní. Treba vyzdvihnúť, že k tomuto pozitívnemu efektu došlo napriek enormnému ”zošnurovaniu” manipulačného priestoru, ktorý bol zdravotným poisťovniam ponechaný ústrednými orgánmi štátnej správy. O nezmyselnosti ”mäkkých rozpočtových pravidiel” sme už pojednávali, nemá význam toto nepravdivé, tendenčné tvrdenie opakovane vyvracať!

Citácia:

V súčasnosti neexistuje žiadny podstatný rozdiel pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o jej rozsah a kvalitu. Zdravotné poisťovne sú iba prerozdeľovačmi peňazí, ktorými disponujú, a ktoré sa im určili z prerozdeľovania poistného na zdravotné poistenie. Existujúce zdravotné poisťovne sa od seba líšia len výškou zadlženosti, pričom najviac je zadĺžená zdravotná poisťovňa, ktorá disponuje najväčším balíkom prerozdelených peňazí a na ktorú má štát najväčší vplyv (Všeobecná zdravotná poisťovňa). Je zaujímavé, že tie zdravotné poisťovne, ktorých zakladateľom nie je štát, dokážu pri rovnakých legislatívnych podmienkach a pri rovnakej štruktúre poistencov zabezpečiť vyrovnané hospodárenie.

Protirečivosť tvrdení reformátorov v jednom odstavci je príznačná (nehovoriac o protirečeniach s predchádzajúcim, či nasledujúcim textom KONCEPCIE...). Na jednej strane je tvrdenie že ”zdravotné poisťovne sú iba prerozdeľovačmi peňazí” a hneď v ďalšom tvrdenie že ”že tie zdravotné poisťovne, ktorých zakladateľom nie je štát, dokážu pri rovnakých legislatívnych podmienkach a pri rovnakej štruktúre poistencov zabezpečiť vyrovnané hospodárenie” Je nesporné, že pluralita zdravotných poisťovní veľmi výrazne prispela k rozvoju poistného systému a že zdravotné poisťovne sú tvorivým prvkom v zdravotnom systéme. Miera tvorivosti je však veľmi silne obmedzená manipulačným priestorom ktorý bol zdravotným poisťovniam ponechaný ústrednými orgánmi štátnej správy!

Citácia:

Predkladaný návrh zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov je založený na úplne nových princípoch. Zavádza tvrdé rozpočtové obmedzenia, prehľadné finančné vzťahy, účtovníctvo a audit.

Treba sa spýtať čo sú nové princípy?

v zavedenie ”tvrdých rozpočtových obmedzení” určite nie je nový princíp a aj v predchádzajúcom sme viackrát zdôraznili, že súčasné ”zošnurovanie” činnosti zdravotných poisťovní zákonmi, predpismi, usmerneniami... zo strany ústredných orgánov štátnej správy je preurčené a bráni racionálnemu rozvoju systému.

v ”prehľadné finančné vzťahy” – treba sa spýtať či terajšie finančné vzťahy sú neprehľadné? V čom sú neprehľadné, pre koho sú neprehľadné...??? Veď sú podriadené platným zákonom, predpisom a usmerneniam...

v ”Zavedenie účtovníctva a auditu” je úplne nový princíp? Pre koho???

Citácia:

Nový zákon anticipuje väčšiu konkurenciu a pravidlá trhu pri výkone zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Doterajšia právna úprava síce trh a existenciu trhových zákonov nepopierala, ale systém zdravotného poistenia bol tak definovaný, že sa pravidlá trhu v oblasti zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti nemohli prejaviť.

Hoci by sa tento citát dal rozoberať z rôznych strán, uveďme to podstatné – súčasná právna úprava je aj pre reformátorov z hľadiska tzv. ”trhu a existencie trhových zákonov” vyhovujúca. O obmedzenej aplikácii trhových mechanizmov sme hovorili už v predchádzajúcom, treba ešte doplniť, že očakávania, že pacient výberom poskytovateľa v trhovom prostredí urobí ozdravenie zdravotníctva, je hrubým omylom. Pacient nemôže urobiť tento zázrak, lebo nie je schopný posúdiť kvalitu, rozsah, ba ani potrebu poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Nemá zmysel to hlbšie rozoberať a komentovať – treba len pragmaticky konštatovať:

Ř východzie predpoklady a očakávania reformátorov sú hrubo chybné

Ř hrubo chybné sú aj návrhy ktoré predsúvajú

Citácia:

Z ekonomického hľadiska zdravotnícke zariadenia si v rámci existujúceho systému nárokujú od zdravotných poisťovní plnenia za poskytnuté služby, ktorých cena nie je závislá ani od kvality, ani efektívnosti, ani od úspešnosti ich vnútorného hospodárenia.

O význame ceny a cenotvorby zdravotníckych výkonov sme pojednávali už v predchádzajúcom. Je zarážajúce, že napriek nepopierateľnej významnosti cenotvorby zdravotníckych výkonov a aj napriek uvedenému konštatovaniu reformátorov, sa táto problematika neobjavila v ”reformných puzzloch”!!!

Citácia:

Hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dnes nie je ovplyvňované trhom a jeho zákonitosťami, ale schopnosťou manažmentu zdravotníckych zariadení získať od zdravotných poisťovní čím väčšiu sumu peňazí na prevádzku zdravotníckeho zariadenia, bez ohľadu na zdravotné kapacity, ich opodstatnenie a využitie, bez ohľadu na efektivitu práce, štruktúru zamestnancov a prevádzkové náklady.

Predkladaný návrh zákona zakotvuje na jednej strane konkurenčné prostredie pre subjekty, ktoré poskytujú zdravotné poistenie a na druhej strane vytvára podmienky pre zdravú konkurenciu medzi zdravotníckymi zariadeniami, ktoré poskytujú poistencom zdravotnú starostlivosť objednanú zdravotnými poisťovňami.

Predkladaný návrh zákona vychádza z poznania, že pravidlá trhovej ekonomiky sú vo svojej univerzálnosti aplikovateľné za presne definovaných podmienok aj na zdravotné poistenie, čím podporuje princíp regulácie ako základného nástroja zdravotnej politiky.

Nikde na svete, v žiadnom štáte - ani v rozvojovom a ani v ekonomicky najvyspelejšom sa pre spotrebu zdravotníckych služieb neuplatňujú v plnej miere princípy voľného trhu. Všade sa uplatňuje vo väčšej či menšej miere regulovaný trh, s regulovanými cenami!!! Dôvodom je jednak záujem spoločnosti uplatňovaný prostredníctvom štátnej zdravotnej politiky, ale najmä rozdielnosť ”bežného - komerčného” trhu voči trhu zdravotných služieb. Uveďme prehľadné porovnanie:

Porovnanie trhu zdravotníckych služieb s komerčným trhom tovarov a služieb

Trh zdravotníckych služieb Konkurenčný trh tovarov a služieb

Nedostatočná informovanosť spotrebiteľov o potrebe danej služby, jej cene, efekte a efektívnosti Dokonalá informovanosť spotrebiteľov

Neracionálne správanie sa spotrebiteľov (čiastočne z nevedomosti, čiastočne z neznalosti ceny – ”je to zdarma”) Racionálne trhové správanie sa spotrebiteľov

Dochádza k nadmernej spotrebe zdravotníckych služieb Efektívna racionálna spotreba tovarov a služieb

Neexistujú trhové preferencie, spotreba má často vynútený charakter - vyplýva z lekárovho hodnotenia zdravotného stavu spotrebiteľa Existujú trhové preferencie a spotreba vyplýva z racionálnych potrieb spotrebiteľa, ktoré dokáže sám posúdiť a zhodnotiť

Obmedzená možnosť vstupu na trh z hľadiska produkcie i spotreby Neobmedzená možnosť vstupu na trh

Nedokonalá konkurencia s obmedzeným počtom poskytovateľov zdravotníckych služieb Dokonalá konkurencia s neobmedzeným počtom predávajúcich

Dopyt môže byť (a veľmi často je) vyvolaný prebytkom ponuky a ”informačnou prevahou” Dopyt funguje v spolupôsobení s ponukou

Neexistuje princíp trhového vyrovnávania dopytu a ponuky Pôsobí trhový mechanizmus dopytu a ponuky

Zdravotnícke služby majú heterogénny charakter Poskytujú sa homogénne komodity

Zdravotnícke služby sú zmiešané kolektívne statky, vylúčenie zo spotreby je technicky možné, ale spoločensky neakceptovateľné Ide o trhové statky charakteristické deliteľnosťou spotreby a vylúčiteľnosťou zo spotreby

Poskytovatelia zdravotníckych služieb majú prevažne verejnoprospešný charakter, cieľom nesmie byť maximalizácia zisku Cieľom organizácie je maximalizácia zisku

Neexistuje možnosť substitúcie spotreby zdravotníckych služieb spotrebou iných statkov Existuje možnosť substitúcie spotreby statkov inými

Spotrebiteľ pri výbere zdravotníckych služieb nerozhoduje sám, ale deleguje svoje právomoci na organizáciu, ktorá ho zastupuje Spotrebiteľ o svojej spotrebe rozhoduje sám

Pre zdravotné služby existujú štátom regulované ceny, a regulované zdroje financovania Trhom sú regulované ceny a aj finančné zdroje pre danú komoditu

Nepriame spôsoby úhrady za spotrebu zdravotníckych služieb (prostredníctvom zdravotnej poisťovne) Priame platby za spotrebovaný tovar a služby

Zdravotnícke služby sú statky pod ochranou s garantovanou dostupnosťou bez ohľadu na príjmy spotrebiteľa Dostupnosť spotreby tovarov a služieb závisí od príjmov spotrebiteľa

Zdravotnícke služby sú spojené s existenciou externalít Neexistencia externalít

Nutnosť zabezpečenia časového a priestorového súladu medzi produkciou a spotrebou zdravotníckych služieb (nemožnosť skladovania a vytvárania zásob) Nie je nevyhnutný časový a priestorový súlad medzi výrobou a spotrebou tovarov a služieb, väčšinou je možné skladovanie a kúpa do zásob

Neexistujú metódy hodnotenia kvality, prínosov, úžitku, primeranosti, či efektívnosti poskytovania zdravotníckych služieb samotným spotrebiteľom (veľmi často sú nanajvýš len v rovine pocitov) Existujú exaktné, jednoduché (príp. aj presné) metódy merania a hodnotenia kvality a úžitku spotrebovaných tovarov a služieb samotným spotrebiteľom

(Pokračovanie zajtra)

Ing. Milan Kamenský a kolektív