Hospodársky denník
USD32,994 Sk
EUR40,794 Sk
CHF25,983 Sk
CZK1,242 Sk
  Utorok  20.Januára 2004

Bezváhový stav škodí zdraviu

Ochabovanie svalov, problémy s krvným obehom, krehnutie kostí: to sú zdravotné dôsledky bezváhového stavu pri cestách do vesmíru. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) napriek tomu pre budúcich 20 rokov naplánoval vyslanie ľudskej posádky na Mars. Ale s akými následkami pre astronautov? pýta sa nemecký publicistický server Deutsche Welle. V kozme stúpa krv do hlavy. Zvlášť nepríjemné je, keď presiakne z tepien do okolitého tkaniva. Človeku potom napuchne celá hlava a srdce do tela pumpuje menej krvi. Množstvo červených i bielych krviniek klesá, čo oslabuje imunitný systém. Preto je každý pohyb v povznášajúcom bezváhovom stave veľmi ľahký. Následky: strata telesnej sily, úbytok svalovej hmoty až o 20 percent.

Dôsledky bezváhového stavu na krvný obeh sa dajú simulovať aj mimo kozmického priestoru. Vedci z Inštitútu pre letecké a kozmické lekárstvo v Kolíne nad Rýnom tieto prejavy testovali pri takzvaných lôžkových štúdiách. Štyri mesiace ležali pokusné osoby v posteliach, ktoré boli pod hlavou sklopené o šesť stupňov. Pri takejto polohe je krvný obeh vystavený asi rovnakej situácii, s akou sa vyrovnáva krvný obeh kozmonautov.

Muskulatúra a kostra nie sú v bezváhovom stave namáhané. Telo tomu rýchlo privykne a neprodukuje žiadnu svalovú či kostnú hmotu. Už v priebehu prvých piatich dní pobytu v kozme sa stráca väčšina telesnej sily a nepomôže ani pravidelné precvičovanie dolných končatín a prstov. Po pristaní musí kozmonaut bojovať s gravitáciou.

Mars je ďaleko - 54 až 400 miliónov kilometrov - a NASA v súčasnosti uvažuje o ceste trvajúcej viac než rok. V tom prípade by sme na palube (kozmického modulu) museli mať umelú gravitáciu, vysvetľujú vedci. Bola by vyrábaná malou centrifúgou. Centrifúga má priemer štyri metre a uprostred sú umiestnené dve prične. Astronauti sa uložia tak, že uprostred majú hlavy pri sebe. Zariadenie začína so stúpajúcou rýchlosťou rotovať a umelá gravitácia je nasimulovaná.

Funkcia svalov a pľúc, schopnosť koordinácie, cirkulácia krvi, imunitný systém, hustota kostí a obsah minerálnych látok - to všetko sa musí pred, počas a po pobyte v kozme skúšať, kontrolovať a vedecky vyhodnocovať. Skutočným hlavolamom však pre vedcov pripravujúcich misiu na Mars je kozmické žiarenie, o ktorom sa odborníci domnievajú, že môže pri dlhodobom pôsobení zvýšiť riziko ochorenia na rakovinu až o 30 percent. Najdôležitejšia je prevencia. K tej podľa vedcov patrí správna kozmická výživa. Obnovovacie génové mechanizmy musia byť podporované, telesné obranné systémy posilňované a voľné radikály odchytené, požadujú. A k telesným následkom by sa pridružili typické ľudské problémy všedného dňa. Ako sa na palube vyrovnať s premenami nálady, so stresom a s psychickými krízami? Psychická záťaž astronautov je enormná - zvlášť od chvíle, keď už v zornom poli nie je vidieť ani Zem a astronauti letia osamotení vesmírom, dodávajú vedci. Na letoch do vesmíru sa nesmie zúčastniť nikto, kto má sklon k depresiám. Ideálna posádka sa skladá z psychicky vyrovnaných osobností, ktoré môžu na palube na 100 percent harmonicky spolupracovať.

Pilotovaný let na Mars sa podľa šéfa NASA Seana O'Keefeho uskutoční až vtedy, keď budú vymyslené výkonnejšie pohonné systémy pre vesmírne moduly. Ak spočítame čas letu na planétu, pobyt na nej a cestu späť, strávili by astronauti v súčasnosti takmer tri roky len v stiesnenom planétolete.

(hdc)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.