Nebude ľahké „predať“ euro

Je daňová reforma dôsledok ešte predvstupových rokovaní?

Zníženie daní má slabý vplyv na rýchly vzostup konjunktúry, uviedol koncom minulého roku nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Američan Milton Friedman. Podľa neho sa veci majú tak, že ak vláda na jednej strane dane znižuje, potom si musí požičať viac peňazí, aby dokázala financovať svoje výdavky. Iba vtedy, ak súčasne so znížením daní ide ruka v ruke aj znižovanie štátnych výdavkov, dostáva ekonomika dodatočné rozvojové impulzy. M. Friedman tvrdí, že zo zníženia daní prvé tri roky nemá ekonomika nijaký prospech, ale v dlhodobom horizonte je to už celkom iné, zníženie daní sa v nej prejavuje stimulačne. Ako hovorí, nikdy nespochybňoval konkrétnu hodnotu eura. Otázkou je, či Európska centrálna banka (ECB) nájde vhodnú mieru, ktorá by uspokojila dvanásť nezávislých krajín. Zavedenie spoločnej meny hodnotí ako zaujímavý experiment. V ECB sedia predstavitelia dvanástich krajín, ktoré sa dohodli, že budú využívať tú istú menu. Zvyšok sveta však bude mať k dispozícii pružný výmenný kurz svojich mien. V nasledujúcich 20 rokoch sa rozhodne, ktorý systém je zmysluplnejší. Pakt stability a rastu pokladá za opodstatnený v prvej fáze uvádzania Európskej menovej únie (EMU) do života, ale z dlhodobého hľadiska nie je rozumný. Jednotlivé krajiny by mali byť vo svojej fiškálnej politike slobodné. Pokiaľ ide o nadchádzajúce rozšírenie EÚ, na otázku, čo ju čaká, M. Friedman odpovedal stručne: „Viac hnevu“.

Krajiny, ktoré čaká v budúcnosti vstup do EMU, budú posudzované podľa rovnakých kritérií ako terajšie členské štáty. „Noví členovia budú musieť splniť konvergenčné kritériá náležitým spôsobom,“ uviedla členka správnej rady ECB Gertrude Tumpelová-Gugerellová v rámci viedenskej konferencie o európskej expanzii. „Nebudeme od pristupujúcich štátov požadovať žiadne

doplnkové kritériá,

nepoľavíme však ani z tých existujúcich,“ dodala. Viacero krajín kandidujúcich na vstup do EÚ kritizuje proces prijatia európskej meny, ktorý podľa nich plne zodpovedal podmienkam západoeurópskych štátov ešte pred zavedením eura. Tie však už nezodpovedajú súčasným ekonomickým podmienkam, čo môže negatívne ovplyvniť stabilitu meny. Predstavitelia EMU však ostávajú aj naďalej neoblomní. Podľa toho reaguje aj ECB, ktorá od kandidátskych krajín žiada adekvátne zníženie miery inflácie a rozpočtových deficitov. Banka tiež od týchto štátov očakáva priblíženie hlavných úrokových sadzieb k úrovni ECB.

Podľa ministra financií Ivana Mikloša SR môže odložiť prijatie eura na koniec desaťročia. Aj v prípade, že by Slovensko muselo zvýšiť schodok verejných financií o náklady dôchodkovej reformy, malo by byť podľa neho v silách vlády,

stlačiť deficit

o túto úroveň v priebehu roka. „Pri priaznivom vývoji ekonomiky a fiškálnom vývoji, teda ak sa ukáže, že odhady daňových príjmov boli príliš konzervatívne, by sme mohli maastrichtské kritériá splniť do konca roku 2006 aj pri započítaní nákladov dôchodkovej reformy do schodku verejných financií,“ doplnil. Na konferencii Euromoney o ekonomikách strednej a východnej Európy minister financií uviedol, že Slovensko má zámer čo najskôr vstúpiť do eurozóny, a to zhruba v rokoch 2008 až 2009. Podľa Konrada Reussa zo Standard & Poor's sa však do roku 2010 podarí do EMU vstúpiť len Slovinsku a pobaltským štátom. Slovensko môže prehodnotiť svoj pôvodný plán prijatia eura a odložiť ho na koniec desaťročia v prípade, že súčasní členovia eurozóny budú pokračovať v uvoľnenom prístupe k rozpočtovej disciplíne, uviedol minister financií pre agentúru Reuters. Slovensko sa pridržiava plánu vstúpiť do EMU najskôr v roku 2008, môže však tento plán odložiť, ak hlavné ekonomiky eurozóny budú porušovať Pakt stability a rastu EÚ. Agentúra informovala, že Miklošove vyjadrenie je

prvým odklonením

Slovenska od deklarovaného úmyslu prijať euro čo najskôr. Európska únia je pripravená využiť viac ako 2 mil. eur na propagačnú kampaň za prijatie spoločnej európskej meny v kandidátskych krajinách. Kampaň by mala začať tento mesiac. Jej hlavným cieľom bude informovať obyvateľov spomínaných krajín o opatreniach, ktoré budú musieť ich vlády prijať pred vstupom do EMU. Predtým však pôjde o prijatie nepopulárnych ekonomických opatrení. Pôjde napríklad o redukciu verejných výdavkov, ale aj zvýšenie daňového zaťaženia. Je Slovensko toho už lapidárnym príkladom? Nie je daňová reforma v terajšej podobe a zvýšenie daňového zaťaženia najmä stredných vrstiev, ktoré reformu zaplatia, vyústením týchto požiadaviek? Ak áno, je to priamy dôsledok vstupu SR do EÚ.

Európska komisia vyzvala európske spoločnosti, aby prejavili záujem o zapojenie sa do kampane na prijatie eura. Táto správa však pobúrila euroskeptikov. Tí totiž považujú kampaň za zosobnenie obáv komisie o postoj jednotlivých štátov k otázke jednotnej meny. Projekt zároveň naznačuje, aké ťažké je „produkt menom euro“ predať. Vstup Slovenska do EÚ je spojený so smerovaním do EMU. Ako uvádzajú niektorí naši ekonómovia, v súčasnosti sa diskutuje, či EMU spĺňa kritériá optimálnej menovej oblasti. Tieto hodnotenia nie sú jednoduché, pretože neexistuje iba

jedno kritérium

na posúdenie výhodnosti menovej únie. Kritériá sú zásadami zdravých vyspelých ekonomík. Ani perspektíva predĺženia prístupového procesu v Česku, Poľsku i Maďarsku nehovorí v prospech čo najrýchlejšieho vstupu Slovenska do menovej únie. Rigídnosť Paktu stability a rastu nevyhovuje v súčasnosti ani niektorým členom EMU, ako je Nemecko, Francúzsko a Portugalsko.

Vladimír Turanský/TASR