Staneme sa e-spoločnosťou?

Chce to až nečakane veľa úsilia, vzdelávania, ale tiež nadšenia

Elektronický obchod a podnikanie patria spolu s informatizáciou verejnej správy k prioritným oblastiam, v ktorých by malo dôjsť k rozvoju informačnej spoločnosti. Uvádza sa to v materiáli, ktorý má v stredu 21. januára prerokovať vláda SR. Konštatuje sa v ňom tiež, že súčasné inštitucionálne zabezpečenie procesu informatizácie spoločnosti je nevyhovujúce. Pretože budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti má medzirezortný charakter, plnenie úloh v tejto oblasti sa musí zabezpečovať koordinovane (z úrovne vlády) v súčinnosti so všetkými rezortmi, vrátane participácie mimovládnych organizácií a podnikateľskej sféry. V materiáli, ktorý má ambíciu stať sa stratégiou informatizácie spoločnosti sa uvádza, že ak sa vláda SR zaviazala plniť úlohy vyplývajúce z Akčného plánu eEurope+, je najmä z dôvodu blížiaceho sa vstupu SR do Európskej únie a jej plnohodnotného členstva v nej takúto stratégiu nielen navrhnúť, ale ju aj promptne a dôsledne realizovať. Všetci nadšenci elektronického obchodovania a podnikania by súhlasili s tým, že je potrebné vytvoriť priestor na zefektívnenie a uľahčenie obchodných a podnikateľských aktivít a na začlenenie slovenského obchodu do európskeho elektronického obchodného priestoru. Treba tiež dosiahnuť kompatibilitu obchodných transakcií na Slovensku s trhom krajín EÚ. Na to je ale potrebné, aby aj štátne inštitúcie využívali prostriedky elektronického obchodu, no všeobecne je nevyhnutné aj

zvýšiť dôveru

k elektronickému podnikaniu a obchodu. To si žiada nielen príslušnú legislatívu, ale aj zavedenie bezpečných technológií a osvetu o nich. Nestačí, že je vybudovaná infraštruktúra na používanie elektronického podpisu, potrebné je, aby ho predovšetkým štátne a verejné inštitúcie začali využívať. Práve verejná správa má v sebe ten rozvojový a štartovací potenciál. Iste ale nepostačí, ak na elektronickú komunikáciu prejde len jedna časť štátnej správy, napríklad daňové úrady. Na podanie daňového priznania raz do roka sa predsa nikomu neoplatí vybavovať si potrebný certifikát svojho elektronického podpisu. Tiež by sa asi nemalo začínať formulármi na poskytovanie sociálnych dávok, ako to urobili v Českej republike. Ľudia, ktorí žiadajú o dávku v hmotnej núdzi asi nedajú pár sto korún za príslušný certifikát, aby si potom mohli vyplniť príslušné tlačivo. Ak sa ale podarí v celej šírke uľahčiť styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy, rozbehne sa to. Je samozrejme potrebné vybudovať verejnú

prístupovú sieť

umožňujúcu využívanie elektronických služieb aj tým občanom, ktorí nevlastnia počítač a nemajú vlastné pripojenie na internet. S tým pochopiteľne súvisí schopnosť občanov elektronické služby využívať. V tom by sme sa mali začleniť medzi krajiny EÚ, kde sa už od minulého roku prioritne presadzuje systematické budovanie ľudského kapitálu so zameraním na vedomosti a zručnosti potrebné pre uplatnenie sa vo vedomostnej ekonomike a v informačnej spoločnosti. Vzhľadom na naše zaostávanie za ostatnými krajinami EÚ sa očakáva, že okolo 75 percent zdrojov na vzdelanie získame z fondov EÚ. Nepôjde však iba o prípravu detí a mladých ľudí na všetkých stupňoch škôl,

veľkú rolu

musí zohrať celoživotné vzdelávanie aj odborná príprava zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Informačné vzdelávanie by malo byť súčasťou prípravy špecifických skupín obyvateľstva, špeciálne žien ohrozených nezamestnanosťou (ženy po rodičovskej dovolenke, ženy v domácnosti, ženy vo veku po štyridsiatke), rómskych spoluobčanov, zdravotne postihnutých občanov, seniorov, občanov s menšími rozvojovými šancami (vidiecke obyvateľstvo). Nadšenci informatiky zvyknú tvrdiť, že sme dosiaľ nemali vládu, pre ktorú by bola informatizácia spoločnosti prioritou. Bude prijatie stratégie znamenať výrazný prelom v rozvoji slovenskej spoločnosti v rámci Európskej únie?

Zuzana Krútka