List Ľ. Kaníkovi

(...) Ako 18-ročná som ukončila stredné vzdelanie, a to gymnázium, rok som pracovala, takže som bola zamestnaná. Nastal zlom a rozhodla som sa študovať, lenže nemala som inú možnosť, ako sa prihlásiť na externé štúdium do Žiliny (milovaný pán premiér tam zhodou okolností študoval). Keďže som nemala zamestnanie, prvou voľbou bol úrad práce, ale nespĺňala som ich úžasné podmienky, a to, že študujem, aj keď externe. Budiž! Odporučili mi sociálny úrad. Samozrejme, keďže si potrebujem hradiť školu, vybavila som si všetky papiere. To všetko je v poriadku, aj keď v hlbokej podstate určite nie je! Už asi štyri mesiace som nahlásená, ale peniažky žiadne! V poriadku, ani pošta nie je dokonalá. Azda sa to vybaví.

Od 1. 1. 2004 platí akýsi zákon a peniaze mi boli pozastavené. Prečo? Aj ja by som to rada vedela!

Od môjho bydliska do Žiliny je asi 100 km a musím si hradiť dopravu! Dva týždne trávim v jednom semestri na prednáškach. Ubytovanie? Áno, na internáte stojí jedna noc 200 Sk, čiže päť dní je 1000 Sk a dva týždne 2000 Sk, ľahká matematika. Ako každý človek, tak aj ja musím niečo jesť! Fakulta mi stratila fotku, takže čipovú kartu zatiaľ nemám, musím sa stravovať dvojnásobne drahšie. Pri uskromnení sa na 100 Sk na deň. Za dva týždne 1000 Sk. Externé štúdium spočíva v tom, že sa musím doučovať sama. O.K. beriem, veď som si to zvolila, ale potrebujem knihy a skriptá v knižnici (tiež si ju musím hradiť) je nedostatok literatúry, jediná možnosť kúpiť si ju. Pri tej najväčšej skromnosti potrebujem do školy 3500 Sk. Tento môj výlet, myslím si, stojí viac než dosť. Nemôžem za to, že ceny sú až také ohromné.

Nemám žiadny prísun peňazí! Budem cestovať sedemmíľovými topánkami, spávať pod mostom, žiť zo vzduchu. V poriadku, ale musím zaplatiť fakulte, že som poctená ju navštevovať! Naozaj nerozumiem! Rozmýšľam nad rôznymi variantmi, ale nech robím, čo robím, nijako mi to nevychádza. Bohužiaľ!

Naši hodnostári vari nerozmýšľajú alebo ich zaujíma len vlastná peňaženka? Je mi z toho do smiechu a zároveň do plaču! Hovorí sa, že smiech vyrieši všetky problémy, áno, minútu čo minútu sa budem usmievať či smiať, aby aspoň ostatní mali ten život o máličko krajší! Milovaní páni: Vy ste tu pre nás, my sme si vás zvolili. Je mi však veľmi smutno, že naše hodnoty a sny búrate. Jediné, čo sa mi žiada teraz vypustiť z úst, je: Hanba vám!

P. S.

Zákony prírody však nezmením, ale vás by som veľmi rada vymenila! Ďakujem za to, že mi bránite študovať! Slovensko rovná sa nevzdelanosť? Porozmýšľajte, ako ste vy vyštudovali!

H. A.