Antikoncepcia

(Pokračovanie z 20. 1.)

Každý priemerne vzdelaný človek si z predchádzajúcej porovnávacej tabuľky spraví logický záver: Zdravotnícke služby nemôžu byť riadené voľným trhom, regulácia spotreby zdravotníckych služieb je nevyhnutná – otázkou je len miera a spôsob regulácie!!! Treba pripomenúť ešte jeden dôležitý poznatok: Čím je systém regulovania systému zdravotnej starostlivosti uvoľnenejší, teda bližšie ku komerčnému trhu, tým je na jednej strane flexibilnejší, ale na strane druhej drahší! Platí to aj opačne -–čím viac regulačných prvkov do systému vstupuje, tým viac je ”nepružný”, ale je lacnejší!!! Optimum medzi týmito extrémami hľadajú všetky spoločenstvá a ”nastavujú ho” na únosnú mieru tej ktorej ekonomiky. Je všeobecne známe, že najbližšie k trhovým princípom je nastavený systém v USA, je však zároveň aj najdrahší – spotrebováva až 14% HDP!!! Cieľ reformátorov – znížiť náklady na zdravotný systém cestou priblíženia sa ku komerčnému trhu je absurdný! Je to nezmysel!!!

Citácia:

Štát tak opúšťa neefektívnu pozíciu producenta a poistiteľa a zameria sa na svoju dominantnú úlohu, ktorou je tvorba zdravotnej politiky, tvorba pravidiel hry, regulácia a kontrola, a to vzhľadom na skutočnosť, že doterajší systém, v ktorom zdravotné poistenie vykonávali verejnoprávne inštitúcie, nedokázal túto činnosť zabezpečiť efektívne a hospodárne.

Treba žasnúť nad množstvom nezmyslov v jednej vete! Prirodzene sa natískajú otázky:

v akú pozíciu producenta a akú poistiteľa štát opúšťa?

v prečo a čím je neefektívna? Bolo to niečím preukázané?

v kto doteraz tvoril zdravotnú politiku, kto tvoril pravidlá hry, kto reguloval a kontroloval? Nebola to vláda a ňou riadené ústredné orgány štátnej správy???

v ”a to vzhľadom na skutočnosť, že doterajší systém, v ktorom zdravotné poistenie vykonávali verejnoprávne inštitúcie, nedokázal túto činnosť zabezpečiť efektívne a hospodárne” – čo to je za nelogické a nezmyselné tvrdenie???

Citácia:

”V predkladanom návrhu zákona sa zdravotné poistenie zveruje spoločnostiam súkromného práva, ktoré na túto činnosť budú musieť mať povolenie”

Doteraz zdravotné poisťovne nemuseli mať na svoju činnosť povolenie?

Citácia:

Pre zdravotné poisťovne je predpísaná právna forma akciovej spoločnosti.

Prečo práve forma akciovej spoločnosti? Doterajšia forma verejnoprávnych neziskových organizácií bola zlá? Kto, kde a čím to preukázal? Zmena právnej formy rieši problém???

Logická chyba v koncepcii navrhnutej reformátormi je v tom, že z verejných zdrojov, ktoré majú byť prerozdeľované medzi poistencov na základe solidarity, chce urobiť súkromné zdroje (anomália!). Tento krok by mal nasledovné dôsledky.

1) Zdravotné poisťovne transformované na akciové spoločnosti, budú tvoriť z verejných, solidárnych zdrojov zisky v prospech akcionárov (anomália), miesto doteraz fixne stanovenej odmeny za spravovanie verejných zdrojov vo výške maximálne 4 %

2) Bude snaha, aby percento ziskov bolo čo najvyššie, určite viac, ako dnes zákonom stanovených 4 % , určených na správu.

3) Pri limitovaných zdrojoch (percento odvodov, odvod štátu) je zisk možné dosiahnuť len na úkor poistencov a poskytovateľov.

4) Verejné zdroje transformované na súkromné, bude možné alokovať mimo rezort zdravotníctva, (kapitálový trh ako nákup akcií, poskytovanie úverov, kúpa nehnuteľností atď. až špekulatívny kapitál) v záujme dosiahnuť vyšší zisk pre akcionárov.

Ak vychádzame z koncepcie, že rozsah zdravotnej starostlivosti, hradenej z týchto súkromných zdrojov bude určovať štát (anomália), stojíme pred problémom:

Môže zaisťovať súkromné zdravotné poisťovne štát a tým garantovať nulové riziko pre akcionárov, pri podnikaní na poistnom zdravotnom trhu a všetkých ďalších podnikateľských aktivitách? Táto absurdná otázka vyplýva z absurdného modelu predloženého reformátormi. Logicky sa treba pýtať:

1) Prevezmú riziko zaistenia zaisťovne? Stále hovoríme o solidárnom poistení, kde zdravotná poisťovňa nemôže predložiť ekonomickú analýzu konkrétneho poistného produktu. Hovoríme o poistení, kde štát môže z hodiny na hodinu zmeniť rozsah zdravotnej starostlivosti. Opäť absurdná otázka na základe absurdného modelu. Predpokladajme teoreticky, že sa nájde zaisťovňa ochotná prevziať na seba riziko. Aké vysoké poplatky bude treba platiť za zaistenie zdravotnej poisťovne, nakoľko zaisťovne nie sú charitatívne organizácie, ale spoločnosti zamerané na zisk. Zaisťovacie poplatky by išli opäť na úkor poistencov a poskytovateľov.

2) Bude zdravotné poistenie bez zaistenia štátu alebo zaisťovní? Teda občania a podnikatelia budú platiť v zmysle zákona, aby akcionári zdravotných poisťovní tvorili zisky, na úkor poistencov a poskytovateľov a keď zbankrotujú, tak majú poistenci a poskytovatelia smolu. Poistné je preč! Absurdné, ale reálne podľa modelu reformátora a jeho reformného tímu.

Citácia:

Skutočnosť, že sa tak dôležitá činnosť, akou je zdravotné poistenie, zveruje práve spoločnostiam súkromného práva, je odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné poistenie bude vykonávané odborne, účelne a efektívne, že bude zabezpečená primeraná ochrana proti zneužitiu osobných údajov a defraudácii finančných prostriedkov určených na verejné zdravotné poistenie.

v doteraz nebolo zdravotné poistenie ”vykonávané odborne, účelne a efektívne” ako na to reformátori prišli a čím to chcú preukázať?

v doteraz nebola ”zabezpečená primeraná ochrana proti zneužitiu osobných údajov” Čo to je za nezmyselné tvrdenie?

v doteraz nebola zabezpečená ochrana proti ”defraudácii finančných prostriedkov určených na verejné zdravotné poistenie”? Všade tam kde fungovali správne a dozorné rady a kde na činnosť zdravotnej poisťovne dohliadal Štátny dozor sa defraudácia nevyskytla. Aj v prípade DZP Perspektíva (ktorý je jediným známym prípadov defraudácie) zlyhal Štátny dozor!

v Napokon zásadná otázka: Je pre zabezpečenie odbornosti, účelnosti, efektívnosti, ochrany osobných údajov...nutná práve forma akciovej spoločnosti? Alebo chcú reformátori tvrdiť že transformáciou zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti sa uvedené zámery automaticky naplnia???

Citácia:

Predložený návrh zákona vytvára také prostredie pre činnosť zdravotných poisťovní, v ktorom budú na základe kvality poistných služieb súťažiť o poistencov. Ak zdravotná poisťovňa bude hospodáriť tak, že dosiahne zisk, so zostatkom bude môcť nakladať v zmysle platných právnych predpisov ako každý podnikateľský subjekt. V rámci uvedeného konceptu poskytovania verejného zdravotného poistenia aj naďalej zostáva možnosť štátu vykonávať verejné zdravotné poistenie prostredníctvom ním založenej zdravotnej poisťovne, v ktorej bude jediným alebo jedným z viacerých akcionárov.

Systém verejného (povinného) zdravotného poistenia existuje vo svete už 120 rokov. Vykonávajú ho zdravotné a vzájomné poisťovne na základe nasledovných princípov:

§ zabezpečovania zdravia

§ solidarity

§ autonómneho riadenia

§ neziskovej orientácie

§ zodpovednosti

§ a sociálnej demokracie.

Slovenské zdravotné poisťovne, sú v zmysle súčasnej legislatívy verejnoprávnymi inštitúciami vykonávajúcimi povinné zdravotné poistenie s rešpektovaním vyššie uvádzaných princípov.

Zdravotné a vzájomné poisťovne sú vlastne združenými spoločnosťami osôb (poistencov) so sociálnym cieľom. Sú charakteristické autonómnym riadením (koordinovaným bipartitne, resp. v našich podmienkach tripartitne), absenciou akcionárov a nezávislosťou od štátnych a verejných inštitúcií. Z vyššie uvedeného vyplýva, že akciová spoločnosť v povinnom zdravotnom poistení nemá miesto.

Zdravotné poistenie má svoje charakteristiky:

§ je neživotným poistením

§ poisťuje čisté (nie špekulatívne) riziká

§ poisťuje ovplyvniteľné aj neovplyvniteľné riziká

§ poisťuje riziká s kombinovanými vyvolávajúcimi faktormi

§ a poisťuje aj nepoistiteľné riziká

Touto svojou prirodzenou podstatou je z ekonomického hľadiska veľmi rizikovým poistením. Je však vo verejnom záujme. Preto musí byť poistením zákonným (povinným), solidárnym a neziskovým. Logicky nemôže operovať na báze súkromného práva a akcionárskom a ziskovom princípe.

Ak je verejné zdravotné poistenie organizované ako povinné s rešpektovaním solidarity a rovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti, tak nemôže mať ako princíp tvorbu zisku. Výlučne z ekonomického hľadiska to však neznamená, že by zdravotná poisťovňa nemohla tvoriť zisk. Ak by ho však aj vytvorila, je povinná ho použiť buď na zlepšenie služieb klientom, prípadne na zníženie poistených sadzieb. Zdravotná poisťovňa vykonávajúca povinné zdravotné poistenie teda nemôže zisk použiť na podnikanie ( napr. investovanie na kapitálovom trhu, na dividendy a pod., čo je typickým znakom pre akciové spoločnosti).

Skutočným poslaním neziskových verejnoprávnych inštitúcií ( inštitúcií narábajúcich s verejnými zdrojmi s nerivalitnou spotrebou) nie je tvoriť zisk. Ich poslaním je služba klientom. A to vo verejnom záujme.

Natíska sa otázka, či je správne aby činnosť privátnych obchodných spoločností (zdravotná poisťovňa a.s. – vykonávajúca povinné zdravotné poistenie) bola financovaná z verejných prostriedkov...

Ďalej sa natíska otázka, či je správne, aby privátna kapitálová akciová spoločnosť zriadená za účelom dosahovania zisku narábala s prostriedkami poistencov, ktorí ich v zmysle zákona musia odvádzať (len si môžu vybrať, do ktorej zdravotnej poisťovne -a.s.)...

Zároveň možno aj konštatovať (po konzultáciách s predstaviteľmi teoretickej ekonómie): ”z hľadiska ekonomickej teórie nemôže byť zdravotná poisťovňa v systéme povinného zdravotného poistenia subjektom súkromného práva”...

Citácia:

Na zabezpečenie dohľadu nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na jednej strane a nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na strane druhej sa zriaďuje osobitný úrad - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je právnickou osobou a jeho činnosť bude zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov verejného zdravotného poistenia a nad rozsahom a kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pod týmito štandardmi treba rozumieť predovšetkým splnenie podmienok na vznik zdravotnej poisťovne a následne dodržiavanie podmienok, týkajúcich sa udržiavania permanentnej platobnej schopnosti pri plnení záväzkov poisťovne voči zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zverujú aj oprávnenia, na základe ktorých bude môcť dohliadať na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, t.j. či poskytujú zdravotnú starostlivosť v zákonom predpísanom rozsahu a kvalite.

Je tu návrh na zriadenie ”ÚRADu” – za nemalé finančné prostriedky, ktorý má plniť tie funkcie, ktoré aj doteraz zabezpečovalo (alebo malo zabezpečovať) MZ SR a čiastočne zdravotné poisťovne.

Pre ”zabezpečenie dohľadu nad zdravotnými poisťovňami” vytvárať osobitný ”ÚRAD” ktorý bude plniť tie funkcie ktoré dnes plní štátny dozor – resp. ich môže plniť, je nezmysel! Je to zbytočné plytvanie prostriedkami!

Pre ”dohľad nad zdravotnou starostlivosťou” nie je vôbec potrebné zriaďovať samostatný ”ÚRAD” – túto funkciu dnes čiastočne plní MZ SR, po vhodných legislatívnych úpravách ju vo veľkej miere môžu plniť zdravotné poisťovne a úplne prirodzeným vývojom ju budú v čoraz väčšom rozsahu plniť aj pacientske združenia a organizácie.

Z tohto pragmatického hľadiska je vznik navrhovaného úradu nezmyslom!

Citácia:

Prechod na nový spôsob zdravotného poistenia si bude vyžadovať určité prechodné obdobie, počas ktorého sa existujúce zdravotné poisťovne budú musieť pretransformovať na akciové spoločnosti v zmysle navrhovaného zákona.

O akom ”novom spôsobe zdravotného poistenia” reformátori hovoria??? Spôsob zdravotného poistenia sa predsa v ničom zásadnom nemení!!!

Ř platiteľmi poistenia zostanú rovnaké subjekty ako doteraz

Ř naďalej zostáva zákonná povinnosť platiť zdravotné poistenie

Ř rozsah platby sa rozhodujúco nemení

Ř platitelia poistného budú prostriedky odvádzať na účty zdravotných poisťovní

Ř zdravotné poisťovne budú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uhrádzať dohodnuté (objednané) objemy výkonov

Ř atď.

Zostáva otázka – prečo, z akej príčiny sa zdravotné poisťovne ”budú musieť pretransformovať”??? Na to jednoducho niet logickej príčiny – iba ak by reformátori sledovali iné ciele a zámery než ktoré oficiálne uvádzajú.

Citácia:

Predkladaný návrh zákona má dopad na štátny rozpočet vzhľadom na to, že bude nutné zabezpečiť úhradu doteraz vzniknutých pohľadávok zdravotníckych zariadení voči zdravotným poisťovniam.

Inak povedané, bez oddĺženia rezortu sa reforma spraviť nedá – ale to predsa tvrdili všetci ktorí sa problematikou zaoberali!!! K rozhodujúcemu zadĺženiu zdravotných poisťovní došlo v polovici 90-tych rokov a bolo dané nevhodnou cenovou reguláciou a stanoveným systémom úhrad za zdravotnú starostlivosť zo strany štátu!.

Oddĺženie skutočne je nutné vykonať! Inej cesty niet!!!

Citácia:

Samotné fungovanie zdravotných poisťovní podľa predkladaného návrhu zákona si nebude vyžadovať dodatočné rozpočtové náklady, keďže zdravotné poisťovne ako spoločnosti súkromného práva budú samé zabezpečovať svoje hospodárenie.

Pripomeňme, že v časti 2. ”Zákon o zdravotných poisťovniach a o Úrade pre dohľad” reformátori uviedli:

Ř Je zaujímavé, že tie zdravotné poisťovne, ktorých zakladateľom nie je štát, dokážu pri rovnakých legislatívnych podmienkach a pri rovnakej štruktúre poistencov zabezpečiť vyrovnané hospodárenie.

Ř V rámci uvedeného konceptu poskytovania verejného zdravotného poistenia aj naďalej zostáva možnosť štátu vykonávať verejné zdravotné poistenie prostredníctvom ním založenej zdravotnej poisťovne, v ktorej bude jediným alebo jedným z viacerých akcionárov.

Zostávajú otázky:

Ř čo a prečo vlastne reformátori chcú meniť?

Ř Je na to dôvod?

Ř Je to potrebné?

Ř Zmení sa tým niečo?

Ř Bude to zmena pozitívna? – v čom a čím sa prejaví

Ř atď.

Citácia:

Financovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zabezpečené z príspevkov zdravotných poisťovní.

Prečo financovať Úrad, ktorý nemá svoje opodstatnenie? Nemožno tie prostriedky použiť účelnejšie a rozumnejšie?

Citácia:

Nevyhnutou súčasťou transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti je vyriešenie ich záväzkov voči súkromným subjektom a poskytovateľom.

Treba pripomenúť, že logická požiadavka na oddĺženie systému sa opakuje. Reformátori v predchádzajúcich statiach uviedli:

Predkladaný návrh zákona má dopad na štátny rozpočet vzhľadom na to, že bude nutné zabezpečiť úhradu doteraz vzniknutých pohľadávok zdravotníckych zariadení voči zdravotným poisťovniam.

Že oddĺženie systému je nevyhnutnosťou je nepopierateľné, ale že oddĺženie systému je podmienené ”transformáciou zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti” je nezmysel!!!

Citácia:

Iniciačné náklady na spustenie fungovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dosiahnu asi 100 mil. Sk. Táto suma je potrebná na naštartovanie činnosti úradu v prvom roku, keď zdravotné poisťovne ešte nebudú platiť príspevok. Súčasne Úrad nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet, lebo bude financovaný z príspevkov zdravotných poisťovní. Predpokladá sa, že ročný rozpočet Úradu bude na úrovni 150 až 200 mil. Sk.

Neopodstatnenosť a nezmyselnosť zriadenia Úradu pre dohľad z hľadiska funkčného (vo vzťahu k systému) sme uviedli a zdôvodnili už v predchádzajúcom. Ak s jeho zriadením a činnosťou majú byť naviac spojené uvedené nemalé finančné čiastky, potom záver je jednoznačný: Úrad pre dohľad nezriaďovať!!! Bude to nie len lacnejšie, ale predovšetkým rozumnejšie. Veď ak odhliadneme od postranných záujmov reformátorov (o ktorých nič nevieme), niet pragmatických dôvodov na jeho zriadenie.

(Pokračovanie)

Ing. Milan Kamenský a kolektív