Politika chorá Trianonom

V Európe je pomaly koniec národným štátom

Počet obyvateľov Maďarska by už dávno klesol pod 10 miliónov, keby neprichádzali maďarskí prisťahovalci zo susedných krajín. Cituje názor predsedu Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ) Bélu Markóa včerajšie vydanie maďarského denníka Népszabadság. Predseda najväčšej organizácie reprezentujúcej Maďarov v zahraničí vo viacerých maďarských periodikách zverejnil článok, v ktorom ostro kritizoval politikov materskej krajiny za ich pohľad na históriu. Z nich viacerí totiž stále žijú v zlej viere, že Maďarsko stratilo kedysi dve tretiny územia so zbraňami, a že získať to späť je tiež možné iba s použitím sily. V Paríži, v trianonskom paláci, nebolo počuť rinčanie zbraní, ale škriabanie pier. K strate územia viedla krátkozrakosť vtedajšej politickej elity, jej nepripravenosť a neschopnosť zvážiť pomer síl v Európe, píše B. Markó a dodáva, že Trianon dodnes zanecháva traumu, maďarská politika je dodnes chorá Trianonom.

„Je čas nájsť protiliek proti tejto traume, aby naše deti už v kolíske neochoreli trianonským trápením svedomia,“ domnieva sa B. Markó. Minulosť sa podľa neho skončí až vtedy, keď sa bude vedieť maďarstvo vyrovnať úprimne s jej následkami. Maďari žijúci za hranicami sa snažia prispôsobiť novej situácii, vytvorili si silné zastúpenia, ktoré podobne ako RMDSZ, majú výrazný vplyv na smerovanie a rýchlosť pokroku vlastnej krajiny. Pre nich existuje jediný rozumný cieľ, a tým je zostať v rodnej krajine. Materská krajina im vie iba tak pomôcť, ak ich v tom podporí. V tejto oblasti však existuje množstvo zlých skúseností. Zo študentov, ktorí študujú v materskej krajine, sa iba zlomok vráti do rodnej krajiny, a už aj dnes študuje v Maďarsku najmenej 3000 rumunských stredoškolákov. Maďari žijúci za hranicami musia veriť, podľa B. Markóa, v možnosť prosperovania v rodnej krajine. V čo však nesmú veriť, je vrátenie sa k minulosti. Jedinou vecou, ktorú predstavitelia zahraničných Maďarov môžu urobiť, je vstúpiť do partnerstva s predstaviteľmi väčšiny v tej-ktorej krajine a dosiahnuť čo najširšie možnosti samosprávy, rast hospodárskej sily a vytvoriť systém vzdelávania a výchovy v materskom jazyku. Mali by mať účasť na rozhodovaní na spoločných veciach a vybojovať samostatné rozhodovacie právo vo vlastných veciach. Znamená to, podľa rumunského politika, vybojovať si kultúrnu autonómiu a autonómiu verejnej správy.

Môžeme byť nacionalistami, ale musíme si všimnúť, že v Európe je pomaly koniec národným štátom.

(TASR)