Dlhy životnému prostrediu

Z čoho budeme financovať ďalšie navrhnuté opatrenia?

Základným východiskom k návrhu Národného environmentálneho akčného programu na roky 2003 - 2007 (NEAP III), ktorý by sa mal v najbližších týždňoch dostať na rokovanie vládneho kabinetu, sú závery svetových summitov OSN o životnom prostredí, ako aj medzinárodné dohovory a environmentálne programy OECD a EÚ záväzné aj pre Slovensko. Ide v poradí už o tretí dokument strategického charakteru. Koncipovaný je v súlade s princípmi, prioritami a dlhodobými cieľmi Stratégie štátnej environmentálnej politiky. NEAP III teda nadväzuje na dosiahnuté výsledky v danej oblasti a reaguje aj na nové problémy, ktoré priniesol vývoj nielen v SR, ale aj v EÚ či globálne v celom svete. Východisko pri ich riešení predstavuje zavedenie dvojpilierového sociálno-ekonomického modelu trvalo udržateľného rozvoja do života. To však nie je jednoduché v čase, keď aj v SR obyvateľov trápia iné starosti a stav životného prostredia je na pokraji ich záujmu. A hoci myšlienky trvalo udržateľného rozvoja by mali vo svojej práci, rozhodnutiach, v pripravovanej legislatíve rešpektovať aj predstavitelia iných rezortov (nielen MŽP SR), doterajší vývoj potvrdzuje, že oni tiež chápu ekológiu len ako „šľahačku“ na torte. Ako niečo, čo počká, až keď sa akútnejšie úlohy v školstve, zdravotníctve a pod. vyriešia. No z údajov a zo záverov obsiahnutých v NEAP III vyplýva, že práve nedostatok peňazí, ktoré by mali smerovať do zlepšenia jednotlivých zložiek životného prostredia, negatívne ovplyvnil splnenie opatrení v NEAP II, ktorý sa vzťahoval na obdobie rokov 2000 - 2003. Napríklad v rámci ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy sa z celkového počtu 109 investičných akcií splnilo len 33 %, v rámci ochrany a racionálneho využívania vôd sa dokonca úplne splnilo len 19 % opatrení investičného charakteru. NEAP III poukazuje aj na fakt, že okrem nedostatku finančných prostriedkov je pretrvávajúcim problémom aj veľká rozostavanosť v budovaní environmentálnej infraštruktúry, čo vedie k nízkej efektivite vynaložených prostriedkov. A tak nečudo, že zlepšovanie stavu životného prostredia pokračuje dopredu len slimačím tempom, ba v určitých prípadoch sa zaznamenáva jeho zhoršenie. Pokiaľ ide o vodu, tak konkrétne niektoré výsledky sledovania kvality pitnej vody vyrábanej a dodávanej podnikmi vodární a kanalizácií preukázali zhoršenie stavu oproti predchádzajúcemu obdobiu. Prieťahy okolo transformácie vodární a kanalizácií na obce sa podpísali aj pod zníženie starostlivosti o vybudovaný investičný majetok. NEAP III konštatuje, že tiež sa nedarí zabezpečiť predpokladaný rozvoj v zásobovaní pitnou vodou v deficitných oblastiach, ani znižovať zaostávanie rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných vodovodov. Nedarí sa ani zvýšiť čistenie odpadových vôd na úroveň štátov EÚ. V rámci ochrany ovzdušia sa síce dosiahlo výrazné zníženie vypúšťaných škodlivín, ale na niektorých monitorovacích staniciach predsa len naďalej dochádza k prekročeniu limitných hodnôt (Bratislava, Košice, Prešov...). Osobitný problém predstavuje prízemný ozón, ktorý sa považuje za hlavný stresový faktor lesných ekosystémov a tiež za príčinu 5- až 10-percentného úbytku poľnohospodárskej rastlinnej produkcie. Aj keď trend výrazného zvyšovania koncentrácií prízemného ozónu sa po roku 1990 podarilo zastaviť, v dokumente sa píše, že „stanovené indexy expozície ozónom pre poľnohospodárske plodiny a lesné ekosystémy boli prekračované prakticky vo všetkých meraných lokalitách, na hornej hranici lesa až dvojnásobne“. V odpadovom hospodárstve nie je tiež prečo spať na vavrínoch. Čísla štatistík potvrdzujú pokles produkcie ostatných a nebezpečných odpadov, ale zvýšenie produkcie tzv. zvláštnych odpadov a stále nedostatočnú separáciu komunálneho odpadu, ktorého množstvo sa príliš nemení. Rýchlo narastá aj objem odpadov z plastov. NEAP III poukazuje aj na absenciu komplexného informačného systému o zdrojoch znečistenia a kontaminovaných lokalitách. Práve nad likvidáciou starých ekologických dlhov zostáva aj naďalej veľký otáznik. Dôvod? Nedostatok finančných prostriedkov na ich likvidáciu. Pokiaľ ide o uvedené zložky životného prostredia, ale aj o ochranu prírody a krajiny alebo o ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov, NEAP III. navrhuje východiská ako odstrániť negatíva. Rovnako stanovuje pre každú oblasť aj ciele a konkrétne opatrenia na zlepšenie daného stavu. Opiera sa pritom aj o spracovaný Prehľad environmentálnej výkonnosti SR, ktorý bol v roku 2002 prijatý v OECD. No na základe doterajšieho zamietavého postoja tzv. silových rezortov k návrhom MŽP SR na zavedenie účinných nástrojov do života (podľa vzoru krajín EÚ) už dnes silnejú obavy, či návrhy nezostanú opäť len na papieri.

Zdena Rabayová