Tvrdý rok reforiem i reštrikcií

Podľa ústavných činiteľov sa tento rok zapíše do histórie mladej Slovenskej republiky ako rok, v ktorom sa dovŕšilo naše integračné snaženie a SR sa stane riadnym členom Európskej únie. Vlani sa definitívne rozhodlo o členstve Slovenska v NATO a Európskej únii. Slovensko má silnejúcu ekonomiku a patrí medzi krajiny s najrýchlejším ekonomickým rastom. Slovenská koruna v uplynulom roku dosiahla historické maximum a krajina zaznamenala prílev zahraničných investícií. Pochopiteľne sa predstavitelia vlády z týchto skutočnosti „vytešujú“ a národu odkazujú, aby nereptal, lebo teraz to bude už iba lepšie. Podľa premiéra M. Dzurindu Slovensko v tomto roku čaká dokončenie reformy verejnej správy, zdravotníctva, financovania vysokého školstva, justície, polície, obrany a dopravy. Pristavme sa hneď pri prvom zadaní. S úderom novoročného gongu vstúpili do života viaceré radikálne zmeny, ktoré, súdiac podľa ohlasov z praxe, poriadne preverili psychickú odolnosť úradníkov i občanov. Iba sa potvrdilo, že viaceré rozhodujúce zákony upravujúce verejnú správu boli šité horúcou ihlou a celkom verejne sa už pošuškáva, že novela mnohých je na spadnutie. V rámci reformy verejnej správy Slovensko tento rok čaká fiškálna decentralizácia, aby boli prenesené kompetencie naviazané aj na dane. Analytici dúfajú, že ak sa to uskutoční tento rok, reformu verejnej správy na Slovensku sa podarí zavŕšiť za štyri roky. Občan a vykonávatelia reformy v praxi sú už menej nadšení. Aj zdravotníctvo, ako ďalšia priorita,

kríva na obe nohy

a ktovie, či aj ruky nemá ochromené. Aj keď niektoré reformné kroky sľubovali, že sa začne „upratovať“. Vo vládnom stanovisku sa akcentuje, že zdravotnícka starostlivosť musí byť dostupná pre všetkých občanov, tam, kde treba špičkové technológie, treba na ne nájsť peniaze a v zdravotníctve musí prestať narastať dlh. Rezortný tím sa raduje, že „návštevnosť“ pacientov v ordináciách klesla. Ibaže nie preto, že by sme boli azda odolnejší, ale z celkom prozaického dôvodu - na poplatok, aj keď nie závratný, mnohým nezostáva. Nehovoriac už o anomáliách kategorizácie chorôb, ktorá zrejme tiež prejde novelou.

Slovensko čaká aj reforma financovania vysokého školstva. Isto, je nevyhnutná, no pri ďalšom nekonečnom opakovaní, že vzdelanie sa musí stať našou národnou prioritou a vysokoškolské štúdium musí byť dostupné každému, väčšina škrípe zubami. Už dnes sa ukazuje, že jeho dostupnosť bude zase nižšia a sociálne slabším rodinám (tie už podľa niektorých štatistík začínajú nebezpečne prevládať) nepomôže súčasný, ale ani navrhovaný systém pôžičiek, štipendií atď. Zdá sa, že vskutku príkladné makroekonomické výsledky slovenskej ekonomiky ešte stále nenašli

adekvátnu podobu

v mikroekonomike. Ibaže práve jej prostredníctvom hodnotí občan ktorejkoľvek krajiny kvalitu svojho života. A tá v prípade Slovákov (až na niekoľko výnimiek) nie je primeraná. Ani členstvo v únii nebude znamenať okamžité zlepšenie, skôr naopak. Vstupom desať nových krajín vrátane Slovenska do EÚ sa v únii napríklad prejavia rozsahom také rozdiely medzi priemernými príjmami obyvateľov, aké sa v nej ešte nevyskytli. Kým povedzme vo Frankfurte alebo v Dubline stačí pracovať v priemere 15 minút, aby si človek kúpil Big Mac v reštaurácii rýchleho stravovania, v budúcich nových členských štátoch Európskej únie treba rátať so 40 až 60 minútami práce na jeho zakúpenie. Veľká väčšina obyvateľov v budúcich nových členských štátoch EÚ zarába necelých 500 eur čistého mesačne, na Slovensku je to len 225 eur. Nie je to dobrá správa pre slovenských občanov. Nepomôže nám ani utešovanie sa faktom, že

náklady na život

máme nižšie ako vo vyspelých európskych štátoch. Aj ďalší názor renomovaných analytikov, že životná úroveň v nových budúcich členských štátoch únie je jasne nižšia a takou zostane ešte dlho, aj keď v týchto krajinách dosahujú ekonomický rast 6 až 7 % ročne, nepridáva na optimizme. Január priniesol zdraženie energie, rast cien tovaru a služieb a ďalšie zmeny cien prinesie májový vstup do EÚ. Rok reforiem, ale aj reštrikcií nebude vôbec ľahký. Či sa nám to páči alebo nie, bez nich to však nepôjde.

Eleonóra Bujačková