Ekologická núdza je len mýtus

Rozsudok Haagu je jasný, len sa ho treba snažiť naplniť

Maďarský minister životného prostredia a vodného hospodárstva Miklós Persányi si myslí, že členstvo v Európskej únii by mohlo prispieť k vyriešeniu sporu so Slovenskom, týkajúceho sa Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. „S blížiacim sa termínom vstupu kandidátskych krajín do EÚ sa výrazne zlepšuje aj atmosféra smerom k novým rokovaniam,“ vyjadril sa. Zároveň poukázal na to, že Maďarsko sa pokúsi pomocou únie dostať od Slovenska prísľub vyššieho objemu prítoku vody do starého koryta Dunaja. Postoj Maďarska k dobudovaniu celej sústavy sa však nezmenil. Smernice EÚ o kvalite vody by navyše našim susedom údajne mohli pomôcť podporiť jeho rozhodnutie. Dobudovanie priehrady a betónové dno by totiž podľa maďarskej strany mohli vážne ohroziť kvalitu vody v rieke a faunu v jej okolí, ktoré už teraz údajne pociťujú negatívny dôsledok odvrátenia vodného toku na našu stranu. Slovensko presmerovalo 80 % vody z pôvodného toku, pričom Maďarsko sa snažilo presadiť vyšší objem do pôvodného koryta. „Naším primárnym cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám EÚ. Ak s tým bude súhlasiť aj slovenská strana, musíme zachovať ekologický systém,“ povedal na dôvažok M. Persányi. Maďarský minister zahraničných vecí László Kovács na margo nedoriešenej otázky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVD G-N) vyjadril nádej, že sa Slovensko a Maďarsko nebudú musieť v tejto veci opäť obrátiť na Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu. Takúto možnosť totiž pripustil náš minister zahraničných vecí Eduard Kukan. „Dúfam, že sa na dvojstranných rokovaniach podarí dosiahnuť také riešenie, ktoré bude prijateľné pre obe strany,“ dodal jeho maďarský partner. Spor medzi SR a Maďarskom sa naplno rozvinul v roku 1991, keď sa Maďarsko vzoprelo

dobudovať priehradu

pre rozsiahle protesty, súvisiacim s ochranou životného prostredia. V roku 1997 nariadil MSD, aby sa obe krajiny do dvanástich mesiacov dohodli na konečnom verdikte. Po dosiahnutí dohody však maďarská vláda nakoniec z tohto projektu predsa len cúvla. Rokovania odvtedy stoja na mŕtvom bode. „Úplná väčšina maďarských vodohospodárov nesúhlasí s názormi svojej vlády a parlamentu. Mám na mysli vládu premiérov Antala i Orbána,“ vyjadril sa k situácii bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Bratislava Ing. Július Binder. V tejto súvislosti dodáva, že nemožno s úctou nespomenúť dvoch najvýznamnejších odborníkov, profesora Mossónyiho - jedného z hlavných projektantov stupňa Nagymaros, ktorý sa však nerealizuje, a profesora Karádyho. „Obidvaja na každom kroku obhajovali pôvodný projekt. Východiskom v ďalších rokovaniach by mala byť Rámcová dohoda z roku 1998.“ Uplynulé roky však podľa J. Bindera nepriniesli pokrok ani o centimeter pri aplikácii rozsudku MSD na škodu všetkých. „Funkciu (vládneho splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVD G-N) som prijal s podmienkou, že vláda schváli konzultačnú skupinu Podzemná voda pod vedením profesora Muchu ako môj poradný orgán,“ rozpráva v tejto súvislosti Ing. Dominik Kocinger. Tak sa napokon aj stalo. Kolektív pracovníkov tejto skupiny s ďalšími organizáciami riešil prvý projekt PHARE v Česko-Slovensku s názvom Podunajská nížina - model podzemných vôd. Bol financovaný Európskou úniou. „Projekt som v októbri 1990 ponúkol splnomocnencovi maďarskej vlády na spoločné riešenie. Výsledkov sa však maďarská strana pravdepodobne obávala. Odmietnutím spoločného riešenia a spoliehaním sa na verbálnu propagandu o katastrofických vplyvoch SVD G-N na

prírodné prostredie

urobila maďarská strana veľkú chybu. Výsledky riešenia a modelové prognózy totiž vyvracali katastrofické predpovede o zničení zásob podzemných vôd a prírodného prostredia.“ Následná prezentácia modelových výsledkov o prognózach vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie pred MSD bola podľa D. Kocingera taká presvedčivá, že súd (1997) neuznal tento hlavný dôvod maďarskej strany na odstúpenie od zmluvy z roku 1977. „Profesor Mucha pripravil so svojím kolektívom pre MSD písomné podania, týkajúce sa možných vplyvov prevádzky VDG na prírodné prostredie a spolu s vedúcim projektu PHARE J. C. Reefsgaardom z Dánskeho hydrologického inštitútu svoje argumenty priamo pred MSD obhájili.“ Na medzinárodnej scéne odbornú záštitu nad negatívnymi dôsledkami prevádzky VDG na prírodné prostredie vrátane celosvetovej propagandy prevzal Svetový fond pre ochranu prírody (WWF). Pre svoje vlastné ekologické kritériá disponoval expertmi zvučných mien. Jedným z mnohých bol napríklad aj T. Pačes , celosvetovo uznávaný odborník. Experti WWF vypracovali materiál „Nové riešenie pre Dunaj“, v ktorom argumentovali extrémne

negatívnymi prognózami

vplyvov vodného diela na prírodné prostredie. „Tím profesora Muchu vypracoval kontramateriál, ktorý je súhrnom odborných analýz a prognóz našich odborníkov. Následne som ako splnomocnenec vlády vyzval generálneho riaditeľa WWF na odbornú konfrontáciu argumentov WWF a protiargumentov prof. Muchu. Verejná konfrontácia sa uskutočnila 3. júna 1994 v hoteli Kormorán v Hrušove. Výsledok konfrontácie dokumentuje list, ktorý mi poslal generálny riaditeľ WWF Claude Martin a z ktorého citujem: Medzitým a po konzultáciách s Dr. Magnusom Sylvenom, riaditeľom pre strednú a východnú Európu WWF, sme zrušili všetku ďalšiu činnosť WWF, čo sa týka Gabčíkova. Osobitným listom sa ospravedlnil aj T. Pačes. Osobné uznanie dostal aj prof. Mucha od Magnusa Sylvena. Tým bol daný základ pre našu úspešnú environmentálnu obhajobu pred MSD a skončila sa celosvetová kampaň proti VDG organizovaná WWF,“ dodal D. Kocinger. Konzultačná skupina Podzemná voda Bratislava konštatuje, že monitoring a hlavne spoločný slovensko-maďarský, zohral dôležitú úlohu aj pred MSD v Haagu. Maďarsko sa podľa rozsudku, na zdôvodnenie svojho správania, opieralo hlavne o stav

ekologickej núdze,

ktorá podľa neho vznikla vybudovaním a uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Argument maďarskej strany o stave ekologickej núdze nepresvedčil súd, ktorý konštatoval, že ani v najmenšej miere sa nedokázalo, že v roku 1989 reálne existovalo vážne a bezprostredné nebezpečenstvo, a že opatrenia prijaté Maďarskom boli na to jedinou možnou reakciou. Zo správy trojstrannej komisie nezávislých expertov na zistenie skutočností z 31. októbra 1992, ktorú súd uvádza v rozsudku, vyplýva, že nevyužívanie vodného diela by okrem finančných strát mohlo spôsobiť vážne problémy životnému prostrediu.

Vladimír Turanský