NEPOČUL SOM O NICH

Peter Kasalovský

Jedna z našich komerčných televízií zapárala v hlavnom utorkovom

spravodajstve do imidžu ruského prezidenta V. Putina. Takmer prestala

dýchať, keď objavila, že sa dokonca prihovára a približuje deťom

prostredníctvom internetu. Neveľmi sa jej pozdávalo, že prezidentská

prezentácia je sprevádzaná „kresleným filmom“, v ktorej má navrch

sebareflexia V. Putina. Jej rozrušenie, ktoré malo zachvátiť aj divákov,

dosiahlo maximum v jedinej a svojím spôsobom jedinečnej poznámke

komentujúceho človiečika. Povedal ako výčitku, že ruská verejnosť (podľa

všetkého detská) sa od neho nedozvie, kedy sa skončí konflikt v Čečensku, a

potom trebárs také niečo prozaické, že nebol najlepším žiakom, i keď neskôr

predsa len vynikol trebárs v džude a napokon aj v politike. Akoby

nepochopeným však ostal jeho názor, že každá mama je cennejšia ako ruský

prezident. Rovnako nebodoval u komentujúceho človiečika svojou demokraciou

vo forme praktickej rady deťom, ktoré, keď nemajú záujem o spojenie s

kremeľskou webstránkou, tak majú z nej hneď a zaraz odísť.

Jednej z našich komerčných televízií sa nechtiac za jedinú minútu a

niekoľko sekúnd podarilo ukázať V. Putina v tých najlepších a priam

pastelových farbách. Nepochybujem, že keby došlo k jeho priamej debate s

deťmi a dostal by otázku o čečenskej traume, tak by sa nekrútil ako

ten had. Keď taká otázka zaznie, čo v Rusku vôbec nie je vylúčené, na rozdiel

od celého radu krajín oficiálne s vyspelejšou demokraciou, dostane priestor

nielen na našej titulnej strane. Málo kreativity mal komentujúci človiečik,

keďže zo sympatického nedokázal vyrobiť „ruského strašiaka“ alebo

„diabolského mužíka“ s kravatou a jemným úsmevom, ktorý by bol vítaným

artiklom pre mnohých domácich, ale aj pre zahraničie. Vyjaviť doma alebo

na takomto priestore, že pozitívne vnímate ruského prezidenta V. Putina, je

pomaly ako stredoveké kacírstvo. Bez ohľadu na to, že jeho americký partner

ho vždy vítal ako milého hosťa, priateľa či priam ako príslušníka rodiny.

S prejavmi sympatií aj voči G. W. Bushovi treba byť oveľa opatrnejší, lebo

kýmsi konkrétnym už nie je milovaný, vzývaný, ba velebený, a potom,

lobistické kavalérie už zastali na bojovej línii s jasným cieľom - zabrániť

mu vstúpiť po druhý raz opäť do Oválnej sály vo White House.

Súčasní a pravdepodobne aj budúci prezidenti to nemajú ľahké. Do jedného z

nich dokonca zapárala v minulých dňoch vplyvná komerčná televízia zo SR, a

tak možno by bolo múdrejšie tváriť sa, že ani netušíte, kto je prezidentom

Ruska alebo Spojených štátov.