|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 22.Januára 2004 | |||||||||||||||||
Antikoncepcia(Pokračovanie z 21. 1.) Súhrnné zhodnotenie časti 2. Zákon o zdravotných poisťovniach a o Úrade pre dohľad Nech by sme sa snažili akokoľvek ústretovo hodnotiť túto časť KONCEPCIE, dospejeme k jednoznačným záverom:
Namiesto ďalšieho rozpitvávania zopakujme: ...už tu by bolo možné (možno aj vhodné) zavrhnúť celý materiál ako hrubo amatérsky, principiálne zle koncipovaný, teoreticky chybný!!! Pokračujme však. 3. Zákon o poskytovateľoch Citácia: Predkladaný návrh zákona okrem toho, že v novej štrukturálnej a obsahovej podobe preberá niektoré ustanovenia z doterajšej právnej úpravy, prináša aj rozhodujúce zmeny pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré by mali zvýšiť samostatnosť a autonómiu rozhodovania konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich vlastnú zodpovednosť za následky prijatých rozhodnutí. Zároveň sa zvýrazňuje kontrolná a dozorná funkcia štátu nad výkonom týchto činností. Len krátka poznámka: Nový zákon preberá ustanovenia z doterajšej právnej úpravy. Keďže s doterajšou právnou úpravou sú už skúsenosti a poznatky, určite by bolo rozumnejšie doterajšiu právnu úpravu racionálne zmeniť či doplniť, namiesto vytvárania nového právneho prostredia. Tak sa to robí v civilizovaných spoločnostiach! Skrátená citácia: Vydávanie oprávnení na výkon činností v zdravotníctve dosiaľ predstavovalo vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. Rozhodovanie o vydaní takéhoto povolenia zahŕňalo posúdenie: 1. odbornej, etickej a zdravotnej spôsobilosti a bezúhonnosti... 2. miesta výkonu... 3. potreby vzniku poskytovateľa ... Nová právna úprava toto konanie, ktorého výsledkom bol pôvodne jeden právny akt - povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - vydaný jedným orgánom - samosprávnym krajom alebo ministerstvom zdravotníctva podľa druhu zdravotníckeho zariadenia - rozdeľuje na štyri, aj keď vzájomne súvisiace, ale odlišné a samostatné konania v kompetencii rôznych orgánov: 1. uznávanie dokladov o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania... 2. licencovanie zdravotníckeho výkonu 3. povoľovanie prevádzky zdravotníckeho zariadenia... 4. priame uzatváranie zmlúv o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti... Nový návrh sa od doterajšieho odlišuje len tým, že jedno povolenie sa nahrádza štyrmi nezávislými. Obsahovo sa však nič podstatné nemení. Ak stavovské a profesijné organizácie, zdravotné poisťovne a ďalšie inštitúcie vstupujúce do tohto procesu vyjadria súhlas s týmto zvýšeným byrokratizovaním procesu, možno ho akceptovať. Doteraz túto otázku s nimi nik neprerokoval! Aj tak sa však treba pragmaticky pýtať - treba na to nový zákon alebo je rozumnejšie upraviť doteraz platný? Citácia: Doterajšia povinná registrácia zdravotníckeho pracovníka v príslušnej komore nadobúda novú hodnotu a zmysel: a) upúšťa sa od povinnej registrácie a povinného členstva všetkých zdravotníckych pracovníkov komorami pred začatím činnosti, pretože vzdelanie získané v akreditovanej vzdelávacej inštitúcii a akreditovanom študijnom špecializačnom alebo certifikačnom programe je dostatočným predpokladom na vykonávanie zdravotníckeho povolania b) zavádza sa povinná registrácia ako nástroj na zabezpečenie priebežného udržiavania a obnovovania získanej odbornej spôsobilosti (na výkon odborných pracovných činností, na výkon špecializovaných pracovných činností alebo na výkon certifikovaných pracovných činností) zdravotníckeho pracovníka v pôsobnosti komory a registruje sa na úrade pre dohľad. Nastoľuje sa logická otázka: upúšťa sa alebo zavádza sa? Prečo sa registrácia presúva na Úrad pre dohľad? hľadá sa lukratívna náplň pre úrad??? Citácia: Komora okrem toho, že uskutočňuje vzdelávacie akcie a spolupracuje so zamestnávateľmi zdravotníckych pracovníkov na zabezpečovaní sústavného vzdelávania, tiež sleduje úroveň realizovaného sústavného vzdelávania u konkrétneho zdravotníckeho pracovníka. Toto je predsa náplň SLS, bola táto zmena kompetencií prerokovaná so zainteresovanými stranami? Citácia: Týmto sa ruší doterajšia zákonná povinnosť každého zamestnanca zdravotníckeho zariadenia, ktorý vykonáva príslušné zdravotnícke povolanie, byť členom komory a zároveň sa plní požiadavka vyplývajúca z európskej integrácie, že príslušný členský štát má viesť register všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí aktuálne vykonávajú svoje povolanie, bez ohľadu na spôsob výkonu a absencia zdravotníckeho pracovníka v tomto registri má za následok nemožnosť výkonu príslušného povolania. Logicky sa vynára otázka: Ako môžu komory plniť v predchádzajúcom uvedené povinnosti, keď len niektorí zdravotnícki pracovníci budú jej členmi??? Je to ukladanie povinností bez kompetencií a nástrojov na ich napĺňanie!!! Citácia: Po prvý raz sa v návrhu zákona, upravujúcom spoločenské vzťahy v oblasti zdravotníctva, definuje pojem zdravotnícke zariadenie. Zdravotnícke zariadenia sa rozdeľujú na zdravotnícke zariadenia ambulantnej, ústavnej a lekárenskej starostlivosti. Tiež sa definujú jednotlivé druhy zdravotníckych zariadení. Zavádzajú sa nové druhy zdravotníckych zariadení, napríklad zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, dom ošetrovateľskej starostlivosti. V ustanoveniach o zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti sa nahrádza doterajšie označovanie nemocníc I., II. a III. typu a zavádza sa označovanie nemocníc na všeobecné, špecializované a výučbové. Spoločenský vývoj, prirodzene, prináša potrebu nových definícií, ohraničení, vymedzení... Ale, je na to potrebný nový zákon alebo je rozumnejšie vznikajúce nové potreby zapracovať do existujúcich pravidiel (zákonov) tak, ako to robia všade v civilizovanom svete? Citácia: Veľmi významnú časť úpravy tvoria ustanovenia o možnosti transformácie tých zdravotníckych zariadení, ktoré dosiaľ existujú ako príspevkové organizácie štátu, na akciové spoločnosti, čím sa umožňuje prakticky zavŕšiť proces odštátňovania zdravotníckych činností a zdravotníckych zariadení začatý koncom roka 1992. V rámci transformácie sa počíta s uspokojením prirodzeného záujmu miest a obcí, samosprávnych krajov, vzdelávacích inštitúcií, prípadne ďalších subjektov o fungovanie zdravotníckeho zariadenia na príslušnom území v podobe možnosti prevedenia akcií akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je štát, na tieto subjekty s odkazom na Obchodný zákonník. Z doterajších skúseností sa ako najvhodnejšia forma transformácie príspevkových organizácií javí prechod na verejnoprospešné neziskové organizácie. Bude asi vhodné, ak sa dá zákonná možnosť prechodu príspevkových organizácií aj na iné právne formy existencie. Z hľadiska zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti a naplnenia štátnej zdravotnej politiky však treba byť v tejto otázke veľmi opatrný a z pozície ústredného orgánu štátnej správy treba dlhodobo vhodnosť tej-ktorej právnej formy sledovať a vyhodnocovať. Inak sa nemožno vyhnúť neočakávanému vývoju!!! Aj tak sa však vynára otázka - na zabezpečenie naznačenej transformácie potrebujeme nový zákon? Pokúsil sa niekto o takúto analýzu? Citácia: Novým spôsobom sa definuje sieť poskytovateľov, zavádzajú sa nové pojmy verejná sieť poskytovateľov a verejná minimálna sieť poskytovateľov. Prvýkrát je minimálna sieť definovaná abstraktne ako usporiadanie najmenšieho možného počtu poskytovateľov na danom území, aby sa zabezpečila efektívna, dostupná, plynulá a sústavná zdravotná starostlivosť. Úlohou Úradu pre dohľad, prípadne orgánov štátnej správy na úseku zdravotníctva je kontrolovať, či stanovený minimálny počet poskytovateľov zdravotné poisťovne skutočne dodržiavajú. Vynára sa hneď niekoľko otázok, z ktorých niektoré sme nastolili už v predchádzajúcom:
Súhrnné zhodnotenie časti 3. Zákon o poskytovateľoch V návrhoch tejto časti sa objavili aj pozitívne prvky, reagujúce na prirodzený vývoj a potrebu premietnuť ich do legislatívnych opatrení. Avšak nech by sme sa snažili akokoľvek ústretovo hodnotiť túto časť KONCEPCIE, dospejeme k jednoznačným záverom:
Namiesto ďalšieho rozpitvávania zopakujme: ...už tu by bolo možné (možno aj vhodné) zavrhnúť... Pokračujme však. 4. Zákon o záchrannej službe Citácia: Na účely zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, zameranej na záchranu osôb, ktoré sa ocitli v stave náhleho ohrozenia života alebo zdravia, je vytvorená záchranná zdravotná služba. Uvedený zákon začleňuje záchrannú zdravotnú službu do systému základných záchranných zložiek, pričom stanovuje povinnosti pri vykonávaní ich pôsobnosti. So začlenením záchrannej zdravotnej služby do systému záchranných zložiek (integrovaný záchranný systém) možno len súhlasiť. Tento krok sa pripravoval dlho, rozhodne ho treba realizovať! Citácia: Postavenie záchrannej zdravotnej služby a podmienky financovania bude upravovať zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a komorách. Tak postavenie záchrannej zdravotnej služby, ako aj podmienky jej financovania je potrebné riešiť v jednom zákone. Ak má byť záchranná zdravotná služba súčasťou integrovaného záchranného systému (čo je nepochybne správne), musí aj organizačne, materiálne a finančne podliehať organizátorovi integrovaného záchranného systému!!! Citácia: Návrh zákon o záchrannej zdravotnej službe je koncipovaný tak, aby bol plne kompatibilný s organizáciou integrovaného záchranného systému. Stojí za uváženie, či činnosť záchrannej zdravotnej služby má byť upravená samostatným zákonom alebo má byť súčasťou zákona o integrovanej záchrannej službe. Mnohé hovorí za druhý variant. 5. Zákon o zdravotnej starostlivosti Citácia: Cieľom navrhovanej právnej úpravy je najmä jednoznačne definovať zdravotnú starostlivosť a formy jej poskytovania, práva a povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakladanie so zdravotnou dokumentáciou a upraviť služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Cieľ je skutočne správny a jeho naplnenie je pre prax viac než aktuálne. Ak návrh prejde serióznym pripomienkovaním, bude nepochybne prínosom. Je však otázne, či ho vydávať ako samostatný právny predpis alebo ho začleniť do súčasného zákona o zdravotnej starostlivosti. Citácia: Návrh zákona preberá platnú právnu úpravu o prírodných liečebných kúpeľoch, prírodných liečivých zdrojoch, prírodných zdrojoch minerálnych stolových vôd a klimatických podmienkach priaznivých na liečenie. Vzhľadom na pripravovaný nový zákon, ktorý zásadne novým spôsobom systematicky upraví problematiku prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojoch, prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie, nie sú účelné čiastkové zmeny uvedenej právnej úpravy. Začlenenie problematiky o prírodných liečebných kúpeľoch, prírodných liečivých zdrojoch, prírodných zdrojoch minerálnych stolových vôd a klimatických podmienkach priaznivých na liečenie do tohto zákona je nelogické! 6. Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia Návrh tohto zákona je teoreticky zlý a prakticky nerealizovateľný! Namiesto rozpitvávania uveďme dva už publikované materiály, rozoberajúce predmetný návrh zákona: 1. Materiál prijatý skupinou K12+: STANOVISKO K NÁVRHU NOVÉHO ZÁKONA O LIEČEBNOM PORIADKU 2. Materiál: Analýza ekonomických dopadov návrhu novely Liečebného poriadku, ktorý spracovali analytici Ing. M. Kamenský, CSc. a Ing. M. Zaujec, MPH ad 1. Predkladaný návrh zákona o liečebnom poriadku zásadným a nekvalifikovaným spôsobom mení doterajší systém, od ktorého sa odvíjajú terajšie systémy úhrad zdravotnej starostlivosti, systémy hodnotenia výkonnosti, systémy kontroly... Návrhom sa úplne ruší doterajšie bodové ohodnotenie zdravotníckych výkonov (v rozpore s praxou celého vyspelého i rozvojového sveta), nahrádza sa komisiou, ktorá bude rozhodovať o kategorizácii diagnóz, bude rozhodovať nielen o zaradení alebo vyradení diagnózy v zozname diagnóz, ale k príslušnej diagnóze priradí percentuálny podiel úhrady zdravotnou poisťovňou, percentuálny podiel úhrady pacientom, ďalej ku každej diagnóze priradí súbor preventívnych, diagnostických a liečebných zdravotných výkonov s účelnou frekvenciou a s indikačným obmedzením. Akékoľvek ohodnotenie diagnózy výkonmi (v bodoch, v Sk...) sa v návrhu zákona vypúšťa a nahrádza sa rokovaním o cene medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotného výkonu. Takýto návrh je technicky nerealizovateľný a neguje celú doterajšiu 10-ročnú prácu v hodnotení realizovaných výkonov (ktorá bola a je meradlom produktivity práce), povedie k zrúteniu vnútroekonomického rozpočtovania, rozúčtovania a hodnotenia výkonných jednotiek v zdravotníckych zariadeniach, ale aj k rozvratu systému úhrad za zdravotnú starostlivosť od zdravotných poisťovní poskytovateľom zdravotnej starostlivosti!!! Otázky:
Záver: Predložený návrh liečebného poriadku je neprijateľný tak pre zdravotné poisťovne ako aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (v dôsledkoch aj pre pacientov) - a nemá význam sa týmto návrhom zaoberať. Treba ho striktne v celom rozsahu odmietnuť! Jeho eventuálne prijatie by znamenalo zavedenie absolútneho chaosu do systému, znamenalo by absolútny odklon od praktík uplatňovaných nielen v štátoch EÚ, ale dokonca i v rozvojových krajinách!!! Ničím nebola preukázaná nutnosť zavrhnutia doterajšieho výkonového systému, na báze ktorého je postavený celý systém fungovania segmentov zdravotnej starostlivosti, zvlášť keď štáty EÚ idú v týchto intenciách. Členovia K12+ na základe uvedených skutočností zastávajú názor, že je potrebné novelizovať a zdokonaliť terajší Liečebný poriadok a jeho prílohy, v záujme zachovania prirodzenej kontinuity a evolučného rozvoja systému. ad 2. Analýza ekonomických dosahov návrhu novely Liečebného poriadku Skupina K12+ už zverejnila svoje stanovisko k návrhu Liečebného poriadku z dielne ministra Zajaca, v ktorom striktne odmieta základnú filozofiu tohto zákona, pretože je v praxi nerealizovateľný a prípadný pokus o jeho aplikáciu povedie k zrúteniu celého systému. Napriek tomuto jednoznačnému stanovisku nezávislí analytici K12+ vykonali analýzu prílohy č. 1 predmetného zákona, v ktorom sa k jednotlivým diagnózam určuje podiel spoluúčasti pacienta na nákladoch. Aby vôbec bolo možné analýzu vykonať, vychádzalo sa zo skutočností roku 2002, z realizovaných a uhradených výkonov prislúchajúcich k jednotlivým diagnózam na vzorke 457,5 tis. pacientov. Pre daný počet pacientov bolo v roku 2002 indikovaných spolu 7001 rôznych diagnóz. Porovnaním s prílohou navrhovaného Liečebného poriadku sa dospelo k týmto zaujímavým číslam:
V danej vzorke 457 562 poistencov sa v roku 2002 objavilo 2 377 592 indikovaných prípadov (v už spomínaných 7001 druhoch diagnóz). Aj tu je zaujímavé rozloženie prípadov na plne hradené poisťovňami, čiastočne hradené a plne hradené pacientom. Údaje sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Náklady na realizované výkony v roku 2002 na predmetnú vzorku poistencov predstavovali spolu 2 115 004 777,29 Sk (v tom nie sú zahrnuté náklady na lieky a zdravotnícke potreby, na kapitáciu v primárnej ambulantnej starostlivosti, kúpeľnú starostlivosť a RZP!) Teda viac ako 2 mld. Sk na vybranú reprezentačnú vzorku poistencov uhradili v plnej výške zdravotné poisťovne, bez spoluúčasti pacientov. Aké by boli platby zdravotných poisťovní a aké pacientov podľa Zajacovho návrhu, je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Ak uvedené údaje prepočítame na celú populáciu (asi 5,4 mil. obyvateľov SR), dostávame sa na celkový dosah Zajacovho návrhu na obyvateľstvo SR z dôvodu zmeny Liečebného poriadku. Teda výdavky zdravotných poisťovní za zdravotnícke výkony by sa teoreticky znížili z 25 mld. Sk na necelých 12 mld. a substituovali by sa zaťažením obyvateľstva o viac ako 13 mld. Sk. V čisto matematickom prepočte to znamená 2 426,04 Sk na každého občana za rok!!! To by však platilo len za predpokladu udržania cenovej hladiny na úrovni roku 2002, čo však je málopravdepodobné, zvlášť keď podľa predpokladov MZSR dôjde k uvoľneniu cien za realizované diagnózy - na základe dohody medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami. Dá sa reálne predpokladať, že ceny výrazne vzrastú, a tým výrazne vzrastie aj objem úhrad pacientmi. K tomu pripočítajme ešte:
Je to vôbec únosné? Veď týmito opatreniami bude priemerná 4-členná rodina zaťažená ročne sumou asi 18 až 24 tis. Sk. Ale to je len priemer! Skutočnosť sa môže pohybovať teoreticky od stoviek Sk až do stotisícových súm. Teda vôbec nejde o Zajacom proklamované malé sumy! Veľmi zaujímavý je aj pohľad na rozloženie spoluúčasti podľa skupín diagnóz, ktoré má K12+ k dispozícii detailne rozanalyzované. To, čo je v predchádzajúcom uvádzané, je len sumárnym pohľadom na finančný dosah navrhovanej novely zákona o Liečebnom poriadku. Vykonaním tejto analýzy K12+ neneguje svoje odmietavé stanovisko k návrhu novely Liečebného poriadku, naopak, okrem tvrdenia o nerealizovateľnosti aplikácie predloženého návrhu v praxi a zrútení celého systému jeho prípadným zavedením, touto analýzou poukazuje aj na spoločenskú neprijateľnosť návrhu. K12+ opätovne vyzýva na racionálne reformné kroky, medzi ktoré Liečebný poriadok predložený ministerstvom zdravotníctva rozhodne nepatrí. 7. Reformné puzzle KOMENTÁR: Domnievame sa, že nie je vhodné zoširoka komentovať predloženú naivnú predstavu. Každý nový zákon zapadá (resp. má zapadať) do širšieho kontextu tak legislatívneho, ako aj spoločenského. Treba reformátorom závidieť ich neznalosť a naivitu - ktorá sa napokon prejavila v celom materiáli KONCEPCIA POSKYTOVANIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI V SR a vyústila do puzzlov. Ale zároveň treba vysloviť veľmi vážnu výhradu či otázku - ako mohol takto odborne zlý, prakticky neuplatniteľný materiál prejsť vládou? Aký obraz to dáva o činnosti vlády SR, keď prijme paškvil bez pripomienkového konania - preukázateľne neaplikovateľný, teoreticky chybný a spoločensky neprijateľný? 8. Nový systém KOMENTÁR: Obrázok je to na pohľad pekný, farebný, ale nezmyselný!!!
To podstatné, čo sa z uvedeného obrázku dá vyčítať, je záujem reformátorov o nezávislosť úradu od spoločnosti, štátu a štátnych orgánov, poskytovateľov, zdravotných poisťovní, komôr... a, samozrejme, teplé, ničím a nikým nerušené a nekontrolované hniezdo pod strechou, kde sa autori - reformátori už dnes vidia. IV. DOSAHY A PROGNÓZA 1. Zdroje Autori Koncepcie... logicky rozdelili príjmy do systému na tri základné zložky: 1. Príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a zamestnávateľov 2. Príjmy zo štátneho rozpočtu za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo 3. Príjmy od obyvateľstva formou doplatkov, paušálnych úhrad, spoluúčasti... ad 1. V tejto príjmovej časti nie sú navrhované žiadne podstatné zmeny voči súčasnému stavu. ad 2. Pozitívne treba hodnotiť, že Štát nebude určovať sumu poistného v štátnom rozpočte tak ako doteraz, ale naviaže ju na priemernú mesačnú mzdu; aby zostala zachovaná predvídateľnosť prostredia a možnosť tvoriť poistný rozpočet. Avšak tým, že zdravotný systém prichádza o platby od NÚP a SP (s čím možno za istých podmienok súhlasiť), je zle stanovené % odvodu z minimálnej mzdy na úrovni 4 %, zvlášť ak sa výška stanovuje z minimálnej mzdy spred dvoch rokov!!! Za týchto podmienok je nevyhnutné stanoviť odvody štátu za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo vo výške minimálne 7 %!!! (Pokračovanie) Ing. Milan Kamenský a kolektív |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |
niet pragmatických dôvodov pre zavrhnutie súčasných zákonov o zdravotných poisťovniach. Že je možné a aj potrebné racionálne ich inovovať, to je skutočnosť a k tomu sa zástupcovia zdravotných poisťovní nielen hlásia, ale opakovane ponúkajú reformátorovi aj svoju pomoc!!!