Produktivita, potom až mzdy

Rozdiely sa budú znižovať, k vyrovnaniu tak skoro nedôjde

Kým vo Frankfurte alebo v Dubline stačí pracovať v priemere 15 minút, aby si človek kúpil Big Mac v reštaurácii rýchleho stravovania, v budúcich nových členských štátoch Európskej únie treba rátať so 40 až 60 minútami práce na zakúpenie Big Mac. Tento údaj nedávno zverejnila tlačová agentúra AFP. Je pravdou, že rozdiely na jednej i druhej strane sú veľmi veľké. Kým aglomerácie Bratislavy a Viedne sa prakticky dotýkajú, mzdy v rakúskom hlavnom meste sú približne 5,5-krát vyššie ako v slovenskej metropole. Podľa novej štúdie švajčiarskej banky UBS boli v roku 2003 zamestnanci v Bratislave slabšie platení ako napríklad v Lime, Bogote alebo Mexiku. Viacerí analytici varujú, že vstupom 10 nových krajín vrátane Slovenska do EÚ sa v únii prejavia rozsahom také rozdiely medzi priemernými príjmami obyvateľov, aké sa v nej ešte nevyskytli. Napríklad čistá priemerná mzda na Slovensku je 225 eur, v Estónsku presahuje 300 eur, hrubá minimálna mzda v Poľsku je len 170 eur mesačne, v Litve je ešte nižšia, 130 eur. Podľa niektorých štatistík nemecké platy v minulom roku prevyšovali tie naše takmer desaťkrát. Prinesie nám členstvo v Európskej únii také platy, aké sú dnes v členských krajinách? Bolo by naivné myslieť si, že sa spomínané rozdiely vyrovnajú okamžite. Navyše dnes máme podstatne nižšie životné náklady ako v krajinách EÚ, a tak každé mechanické porovnávanie nie je celkom korektné.

Vývoj zárobkov v každom prípade závisí od vývoja ekonomiky. Vstup do EÚ prinesie isté vyrovnávanie cenovej hladiny. Ak berieme mzdu ako cenu práce, potom k určitému dorovnaniu hladiny dôjde aj v zárobkovej činnosti. Nebude to však hneď a už vôbec nemôžeme očakávať astronomické zárobky. Ak by sme zostali v polohe zovšeobecňovania, tak možno povedať, že najrýchlejšie sa vyrovnajú rozdiely vzdelaným a špičkovým odborníkom, špecialistom, rovnako tak vo sfére finančníctva. Tempo rastu miezd po našom vstupe do únie bude dané niekoľkými faktormi. Medzi najdôležitejšie bude patriť produktivita práce, miera inflácie a miera nezamestnanosti. Po vstupe SR do EÚ bude dochádzať k dlhodobému zbližovaniu ekonomík nových štátov s krajinami, ktoré sú v únii už niekoľko rokov. To prinesie okrem iného aj postupný rast produktivity práce, ktorá umožní zamestnávateľom zvyšovať mzdy.

Produktivita sa však bude zvyšovať len pomaly a priemerný rast o viac ako štyri percentá by analytici považovali za zázrak. K rastu miezd prispeje aj inflácia, ktorá u nás bude krátko po prijatí eura vyššia, než sme si za posledné roky zvykli. Zjednodušene sa dá povedať, že vyššie ceny si vyžiadajú vyššie mzdy. Tento proces však bude veľmi dlhý. Problémom očakávaného rastu miezd bude aj konkurencia na trhu práce. Rôzne regulácie a obmedzenia pred vlnou lacnej slovenskej pracovnej sily tak umožní držať naše mzdy pod úrovňou, kde by boli, keby takéto obmedzenia neexistovali. Až vo chvíli, keď tieto obmedzenia padnú, otvoria sa dvere vyššiemu rastu miezd. Vtedy však už budeme zrejme používať spoločnú menu euro, ktorá bude tlačiť na ešte vyššiu produktivitu a efektívnosť práce. Tá sa bude často dosahovať prepúšťaním najmenej kvalifikovaných pracovníkov.

Z hľadiska profesií bude dochádzať k ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov v zárobkoch. V začiatkoch nášho vstupu do únie získajú najviac tí, ktorí budú dokonale ovládať cudzí jazyk a budú mať vysokoškolské vzdelanie. Mnohí z nich si nájdu prácu mimo Slovenska (napokon už dnes odborníci varujú, že nám uniká vysokovzdelaná pracovná sila). Tí tak isto na vstupe do EÚ zarobia najskôr, pretože ich platy budú niekoľkonásobne vyššie ako na Slovensku. Neskôr však budú narastať mzdy aj u ostatných. A to vrátane tých, u ktorých nie je prílišný rast produktivity práce bez zníženia kvality možný. Medzi tieto profesie patria pedagógovia či zdravotnícky personál. V každom prípade však platí, že vstup do únie nám prinesie aj rast miezd. Bude to však rast pomalší, než si dnes mnohí myslia a bude rozložený do pomerne dlhého obdobia. Niektorí ľudia si od únie sľubujú príliš mnoho. Nesmieme pritom zabúdať, že zárobky by u nás rástli aj bez vstupu do EÚ.

Eleonóra Bujačková