Hospodársky denník
USD32,086 Sk
EUR40,587 Sk
CHF25,87 Sk
CZK1,233 Sk
  Štvrtok  22.Januára 2004

Veď to bola podmienka únie

Už niekoľko rokov sa len diskutuje o vytvorení nákazovej pokladne

Problém nahradzovania ekonomických strát domácich chovateľov hospodárskych zvierat chce ministerstvo pôdohospodárstva riešiť zriadením neinvestičného fondu na prevenciu a tlmenie nákaz zvierat. Výšku podnikateľských účastí má navrhovať správna rada fondu a schvaľovať ju bude ministerstvo. Príspevok štátu sa má vyčleniť v rovnakej výške ako finančný vklad chovateľov. Ministerstvo je pritom už teraz pripravené vložiť do fondu 200 mil. Sk. TASR, 18. 5. 2001

V čase, keď Európu zasiahla naposledy vlna šírenia sa tzv. choroby šialených kráv, slintačky a krívačky hospodárskych zvierat, na Slovensku sa začalo hovoriť o zriadení nákazovej pokladne pre našich poľnohospodárov. Bolo to ešte za čias predchádzajúceho ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Doteraz sa však v tejto záležitosti nič neurobilo. Pritom bolo jasné, že epidémie zvierat budú, je to len otázka času. V súčasnosti je horné Ponitrie zasiahnuté klasickým morom ošípaných, zlikvidované boli chovy na viacerých farmách. Veterinári utratili, alebo ešte zlikvidujú spolu minimálne 25-tisíc prasiat na piatich chovných staniciach. Agropodnikatelia sa dožadujú odškodnenia. Keby bola zriadená nákazová pokladňa, situácia by mohla byť jasnejšia, obavy chovateľov menšie. Na našu otázku, či má v súčasnom systéme možností náhrady strát poľnohospodárom miesto aj takáto forma kompenzácie škôd, súčasný minister pôdohospodárstva Zsolt Simon hovorí, že „o tejto možnosti riešenia problémom z dlhodobého hľadiska ministerstvo veľmi intenzívne uvažuje a hľadá adekvátny spôsob riešenia. Boli by sme veľmi radi, keby to fungovalo, ale systémom, ktorým to chceli vytvoriť v rokoch 1999 až 2001, to nie je možné, lebo by sa to považovalo po vstupe do Európskej únie za špeciálnu štátnu pomoc. Preto to nemohlo prejsť. Dnes však vidíme iné možnosti, máme skúsenosti z viacerých štátov, kde to funguje na báze zákonnej povinnosti platenia podľa chovaných druhov zvierat. Funguje to tam mimo ministerstva, mimo štátnej správy a nemôže sa to považovať za štátnu pomoc. Je to

ochranná sieť

samotných poľnohospodárov.“ Minister pripomenul, že morom ošípaným postihnutým chovateľom bude ministerstvo doplácať rozdiely, ktoré nezaplatí poisťovňa. „Ak by napríklad poisťovňa zaplatila 70 %, tak my doplatíme 30 percent. Ministerstvo pôdohospodárstva v predchádzajúcich rokoch platilo farmárom príspevok na poistnú zmluvu a rezort dával 40 až 50-percentný podiel na refundáciu za poistnú zmluvu. To znamená, že bolo možné poistiť chovy proti klasickému moru ošípaných,“ dodal minister. Sú však aj chovatelia, ktorí spadajú do ochrannej zóny, ktorú nariadila Štátna veterinárna a potravinová správa SR. V tomto prípade sa tieto zvieratá dajú poraziť a využiť. Ošípané je možné spracovať na humánne účely a mäso využiť po tepelnej úprave do konzerv. Bitúnky však takéto ošípané podľa šéfa rezortu nekúpia za tie isté ceny ako normálne ošípané na bežný spôsob spracovania. Takto postihnutým farmárom by ministerstvo chcelo doplatiť cenový rozdiel o ktorý neprichádzajú ich kolegovia z oblastí, ktoré nie sú obmedzené veterinárnym nariadením.

V roku 2000 navštívil bývalý minister P. Koncoš protinákazovú pokladnicu nemeckej spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko. Je zriadená za účelom operatívneho zdolávania prípadných nákaz v živočíšnej výrobe pri čo najnižšom ekonomickom zaťažení postihnutých chovateľov. Záujem slovenskej strany o fungovanie a spôsob práce inštitúcie priamo nadviazal na predvstupové požiadavky Európskej únie, podľa ktorých je potrebné zabezpečiť legislatívne a organizačné dotvorenie podobného subjektu aj na Slovensku. V nemeckej praxi, ako sme sa vtedy dozvedeli, bola činnosť tejto pokladnice financovaná prostredníctvom štátnych zdrojov (!) a povinných príspevkov od chovateľov a obchodníkov s hospodárskymi zvieratami. Legislatíva tam stanovuje štátu podieľať sa na úhradách pri odškodnení podnikateľských subjektov za likvidáciu alebo

úhyn ich chovov

nakazených chorobou vo výške 50 % zo vzniknutých strát. Chovateľské príspevky sa určujú na základe počtu a druhu zvierat. Ako hovorí vtedajšia informácia TASR, na Slovensku sa podľa prijatého vládneho uznesenia mala legislatívne vytvoriť podobná inštitúcia najneskôr do konca roku 2002 a s činnosťou začať už v roku 2003 (!). V uvedenej nemeckej spolkovej krajine je takáto pokladnica zriadená od roku 1991.

V súvislosti s nebezpečím šírenia klasického moru ošípaných Ministerstvo pôdohospodárstva SR po dohode s Ministerstvom životného prostredia SR podľa § 14 Vyhlášky o ochrane, čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri povolilo výnimku a stanovilo

čas lovu

diviačej zveri pre všetkých užívateľov poľovných revírov území Slovenskej republiky nasledovne: sviňa divá - diviak, diviačica, lanštiak, diviačia - od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004, okrem vodiacich diviačíc v čase od 1. 2. 2004 do 15. 7. 2004. Zároveň povoľuje lov tejto zveri aj formou spoločných poľovačiek od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004. Povolenie výnimky je nevyhnutné z hľadiska naliehavej potreby zníženia nákazy diviačej populácie v súvislosti s rýchlym priebehom šírenia klasického moru ošípaných. Povolením výnimky nie sú dotknuté osobitné predpisy o ochrane prírody ani ostatné ustanovenia platných poľovníckych predpisov.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.