Robiť nebudú, len cestovať

Komentuje Ľudmila Koníková

Väčšina z nás by zrejme bez problémov vedela vymenovať zmeny, ktoré aj keď boli nové, neznamenali pozitívny prínos. A to bez ohľadu na rezort, či oblasť v ktorej žije. V tejto súvislosti je určite pozornosti hodný fakt, že povinnosť dlhodobo nezamestnaných občanov prihlasovať sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny týždenne finančne zaťaží najmä tých, ktorí sú zo vzdialenejších obcí. O pomoc v tejto oblasti už požiadal napríklad starosta obce Zlaté Klasy v dunajskostredskom okrese s úradom práce so sídlom v Šamoríne. Totiž z 3670 obyvateľov tejto obce je 640 nezamestnaných, väčšina z nich dlhodobo, miera nezamestnanosti dosahuje v obci 51 percent. Ďalších 230 obyvateľov žije aj s rodinami zo sociálnej podpory. Spomínaný starosta obce si spočítal, že cestovanie dlhodobo nezamestnaných obyvateľov obce raz do týždňa na detašované pracovisko ÚPSVaR v Šamoríne autobusom bude stáť každého 240 - 300 korún mesačne. Celková suma môže dosiahnuť v roku 2004 až 1,5 mil. Sk. Miestna samospráva odštartuje aj toho roku projekt Menších obecných služieb, zapojiť sa do neho však môže približne 70-80 obyvateľov.

Podľa spomenutého informačného zdroja sociálna situácia občanov v obci je mimoriadne zlá, zhoršuje ju vysoký podiel obyvateľov rómskeho pôvodu so základným vzdelaním a s takmer žiadnou perspektívou sa zamestnať. Záujem o prácu tu majú aj mladé viacnásobné matky, ktoré zápasia s nedostatkom financií, no potrebnej práce akosi niet. A tak starosta požiadal riaditeľa ÚPSVaR, aby umožnil našim obyvateľom splniť si prihlasovaciu povinnosť priamo v obci, ochotne by vraj pre tento účel poskytli priestory. Starosta zatiaľ čaká na odpoveď a mne zišla na um otázka, ako bude naša populácia hodnotiť v praxi zmeny, ktoré sa nám v tomto období, ale aj roku dostávajú do kolobehu každodenného života. Podľa jedného z vlaňajších prieskumov totiž slovenská verejnosť za najvážnejšie spoločenské problémy považovala kriminalitu, mieru nezamestnanosti a zdravotnú starostlivosť. Tieto problémy sa objavili na prvých troch priečkach prieskumnej akcie, ktorá mapovala vzťah verejnosti k trinástim vytypovaným javom. Až 91 percent opýtaných označilo za veľký problém slovenskej spoločnosti kriminalitu, ktorej v rebríčku tesne „šliapala na päty“ miera nezamestnanosti s 90,7 percentami. Problém zdravotnej starostlivosti považovalo za vážny 87,1 percent respondentov, na štvrtom mieste sa ocitla životná úroveň s 84,3 percentami. O jedno percento menej ľudí trápila korupcia v spoločnosti a 82,9 percentám robila vrásky sociálna starostlivosť. Na siedmej priečke vážnych spoločenských problémov bola bezpečnosť občanov so„ ziskom“ 80,6 percent, užívanie drog hodnotilo ako vážny problém 73,5 percenta. Uplatnenie vzdelania je veľkým problémom pre 73,2 percenta opýtaných a až desiatu priečku so 68,4 percentami obsadil alkoholizmus. Najmenej vážnymi z vytypovaných problémov sa Slovákom javila dostupnosť služieb a verejnej dopravy, ktorá sa však nevzťahujú rovnako na všetky regióny. Služby sú problematické pre 45,6 percenta, verejná doprava pre 44,9 percenta respondentov.