Nemôže byť horúcejšie

Nápad z roku 1972 sa osvedčil - v New Yorku vzniká na troskách skupiny Transfer vokálna skupina Manhattan Transfer, kombinujúca viac hudobných žánrov s vizuálnym imidžom vo swingu z tridsiatych a zo štyridsiatych rokov 20. storočia. Keď prišla speváčka Cheryl Bentyne, nasledovala v skupine orientácia na modernejší zvuk aj imidž. Za pieseň Birdland získali cenu Grammy (1980). To už spievali v obsadení Alan Paul, Janis Siegel, Cheryl Bentyne a Tim Hauser. Práve v tomto obsadení im na sklonku vlaňajška TELARC (na Slovensku distribuuje Divyd) vydal album Couldn´t be hotter, ktorý obsahuje šestnásť precítene zaspievaných kompozícií na celkovej časovej ploche takmer 78 minút. Hudbe dodáva silu nielen ich atraktívny spevácky prejav.

Prvú dvadsiatku svojich albumov Manhattan Transfer prekročili zopár rokov pred koncom uplynulého tisícročia. V tretej desiatke produkcie albumov sa očividne pohybujú ako ryby vo vode. Couldn´t be hotter je absolútne premenlivý album, ukazujúci široký interpretačný a tvorivý diapazón celého obsadenia tohto originálneho súboru, ktorý sa drží na výslní vyše tri desaťročia. Od razantnej úvodnej kompozície Old Man Mose cez lyrickú skladbu Do You Know What It Means to Miss New Orleans? až po veselú a rozmarnú kompozíciu Stompin´ at Mahogary Hall či piesne bláznivého tempa Nothing Could Be Hotter That That, It´s Good Enough to Keep a Don´t Let Go udržujú poslucháča po celý čas v strehu a v dobrej pohode.

Miloš Drastich