RADŠEJ VODU AKO ROPU

O meškaní prevodu vodárenských spoločností

„Myslím si, že nie nafta, ale voda je strategická surovina tohto a budúceho storočia a nemáme si ju dať do cudzích rúk. My nepotrebujeme žiadneho strategického investora zo zahraničia pre vodárenskú sústavu v Turci,“ vyhlásil primátor Martina Stanislav Bernát. „Keď ho chcú v iných mestách, nech, to je ich rozhodnutie. Vieme, čo s našou vodu môžeme a máme urobiť, akú vodu máme, poznáme normy naše i európske,“ vysvetlil. Neobstojí podľa neho ani argument Fondu národného majetku (FNM) SR, že veľká spoločnosť ľahšie získa zdroje pre svoje investície. Doteraz neuskutočnený prevod akcií z FNM na mestá a obce je podľa neho zámerným odďaľovaním. „Už od samotného rozhodnutia o transformácii sa robia vo vodárenských spoločnostiach účelové zmeny, aby budúcim akcionárom mestám a obciam vznikla na majetku škoda. Dúfam, že raz niekto tieto škody vyčísli a budú potom niekomu zosobnené,“ dodal. Primátor vyzval FNM na urýchlený prevod akcií Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti (SVS), a. s., Žilina na mestá a obce najneskôr do februára tohto roka. Tým vyjadril rovnaký názor na transformáciu vodární, ako má žilinský primátor Ján Slota a ďalších 260 samospráv na severnom Slovensku. Tie vlani v novembri deklarovali, že zachovanie jednotnej Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti (SVS) je neefektívne a zbytočné. Po prevzatí akcií SVS chcú samosprávy presadiť, aby namiesto súčasného vodárenského kolosu vzniklo

šesť menších,

individuálne spravovaných samosprávami. „Keďže každé mesto má iné prírodné podmienky na rozvoj, a teda aj cena vody je všade iná, chceme, aby bola spoločnosť rozčlenená na menšie celky,“ argumentuje S. Bernát. Základným predpokladom na vytvorenie samostatnej akciovej spoločnosti je existencia vodného zdroja, úpravne vody a rozvodov. Na tomto princípe by mala vzniknúť aj žilinsko-kysucká alebo turčianska vodárenská spoločnosť. Primátor Žiliny Ján Slota sa obáva, že pri prevode akcií SVS z FNM na mestá a obce dôjde k poškodeniu záujmov niektorých samospráv. Podľa neho môže zdĺhavým a postupným odovzdávaním akcií nastať stav, keď päť percent akcionárov, ktorí dostanú akcie od FNM ako prví, zvolá valné zhromaždenie a rozhodne o fungovaní celej vodárenskej spoločnosti, prípadne o jej odovzdaní do správy zahraničnému investorovi. „Upozorňujem všetkých obyvateľov Žilinského kraja, že hrozí nebezpečenstvo, že bude rozhodnuté

bez miest a obcí

a vodárenská spoločnosť bude niekomu daná do správy. Majú to všetko pod palcom, pod rukou, takže my sa len môžeme pozerať na to ako oni rokujú o nás bez nás,“ doplnil primátor. Člen výkonného výboru FNM Ján Ďurana odmietol takéto podozrenia. „To jednoducho nie je možné, to keby niekto chcel, tak to prosto nemôže a nesmie spraviť. Čiže obavy sú absolútne neopodstatnené, nemajú v ničom základ,“ povedal. FNM uskutočňuje prevod akcií v rámci svojich administratívnych možností. Podľa J. Ďuranu by prvé akcie mali byť pripísané na účty obcí koncom januára 2004. Severoslovenská vodárenská spoločnosť predpokladá, že do roku 2015 investuje 20,5 mld. Sk na zabezpečenie zásobovania vodou a odkanalizovania tých miest a obcí vo svojej pôsobnosti, ktoré majú viac ako 2000 obyvateľov. Na financovanie týchto projektov chce použiť najmä zdroje z eurofondov. Najväčší objem plánuje získať zo štrukturálnych fondov. Na 18 stavieb do roku 2011 by mala Európska únia prispieť sumou necelých 8,5 mld. Sk. Štrukturálne fondy pritom budú predstavovať 75 % nákladov stavby. Ďalších 10 % uhradí štát a 15 % budú tvoriť vlastné zdroje SVS. Podľa podpredsedu predstavenstva SVS Petra Majzla z fondu ISPA budú financované

štyri projekty

s celkovými rozpočtovými nákladmi 2,4 mld. Sk. Z nich ISPA uhradí 50 %, 25 % budú tvoriť zdroje zo štátneho rozpočtu a 25 % vlastné zdroje SVS. U týchto projektov už bolo podpísané finančné memorandum, práce na nich sa musia začať v tomto roku a dokončené majú byť do roku 2007. Z Kohézneho fondu bude SVS financovať dva projekty veľkých území na Horných Kysuciach a Orave. Plánované náklady na zabezpečenie zásobovania vodou, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd na Orave a Kysuciach predstavujú 5,5 mld. Sk, pričom podiel spolufinancovania z Kohézneho fondu bude 85 %, 10 % budú tvoriť zdroje zo štátneho rozpočtu a 5 % SVS. Podľa P. Majzla takýto náročný investičný program zvládne len veľká a silná vodárenská spoločnosť. SVS založil v apríli 2003 FNM, ktorý je zatiaľ jej výlučným vlastníkom. V súčasnosti sa uskutočňuje prevod akcií SVS na 385 miest a obcí, ktoré sa rôznia v názoroch na jej ďalšie fungovanie. Vymenovaním nových členov Dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) začalo mesto, ktoré je už s vyše 59 % akcií jej majoritným akcionárom, vlani v októbri reálne zabezpečovať výkon svojich akcionárskych práv v podniku. Podľa primátorov šiestich miest – Malacky, Myjava, Senec, Senica, Skalica a Pezinok, ktorí sú minoritnými akcionármi BVS,

personálne zmeny

na vedúcich postoch vodární sú politickými nomináciami, na úkor odbornosti. BVS patrí medzi najlukratívnejšie vodárenské podniky na Slovensku a je predmetom záujmu viacerých medzinárodných vodárenských spoločností. Hoci bratislavský primátor Andrej Ďurkovský začiatkom júla 2003 privatizáciu samotnej spoločnosti odmietal, predaj novozaloženej dcérskej akciovej spoločnosti Prevádzková vodárenská spoločnosť Bratislava nevylúčil. Vlani v októbri aj košickí poslanci schválili vstup mesta Košice do Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Zároveň schválili bezodplatný prevod 19,46 % akcií z portfólia FNM na mesto. Po zavŕšení transformácie vodární a kanalizácií budú Košice v spoločnosti najsilnejším akcionárom. Spôsob transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií bol prijatý uznesením vlády SR v auguste 1995. Podľa niektorých našich odborníkov z vodárenstva do transformačného procesu vstúpili viaceré

negatívne faktory,

ako je mimoriadna zdĺhavosť transformácie a evidentné zaostávanie v porovnaní so susednými transformujúcimi sa krajinami. U nás sa údajne uplatnilo asi všetko, čo tento proces spomaľovalo. Ďalej sa pokročilo len v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Tvorcovia koncepcie, ktorá vznikla v januári 2001 a bola viackrát modifikovaná do finálnej podoby v júli 2002, bezpochyby všetko erudovaní vodohospodári, nedocenili význam vzájomnej komunikácie a súdržnosti. Svoju úlohu zohrali aj také faktory, ako predlžovanie prevodu majetku štátu, široký okruh drobných akcionárov, nejednoznačný výklad legislatívy, administratívne prieťahy štátnych úradníkov, rezortizmus a subjektívne aj egoizmus a závisť. Aj preto slovenské vodárenstvo stagnuje, ba až upadá. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd sa investične nerozvíja, odsúva sa celkový rozvoj tohto odvetvia a možno sa aj zámerne zahmlieva skutočný technický stav a vybavenosť regiónu, miest a obcí vodárenskou infraštruktúrou. Na zavŕšenie vzniku funkčných komunálnych vodárenských spoločností má negatívny vplyv aj neprimerané

tabuizovanie postupov

a informácií zo strany kompetentných, tak pri vytváraní verejno-súkromných partnerstiev, ako aj pri vytváraní potrebných predpokladov na získanie zdrojov financovania rozvoja vodárenstva v nových podmienkach regionálnych vodárenských spoločností, najmä z podporných fondov EÚ. Vodárenské spoločnosti sú v tomto štádiu transformačnej neistoty zraniteľné, vydané napospas nebezpečnej chamtivosti ekonomických dravcov. V poslednom čase novovznikajúce regionálne vodárenské spoločnosti pútajú na seba pozornosť finančných skupín, o ktorých je známe, že sú všade tam, kde sa deje niečo zaujímavé, kde sa dá rýchlo a veľa zarobiť. Samosprávy miest a obcí ako akcionári by sa mali usilovať získať čo najviac poznatkov o rôznych modeloch poskytovania vodárenských služieb v iných krajinách. Nám najbližšou je pre získanie takýchto poznatkov Česká republika, kde sa transformácia udiala už pred desaťročím a skúseností je pomerne veľa. Podnetným poznatkom od našich západných susedov je, že rozdrobovanie vodárenských celkov na menšie spoločnosti neznamená najlepšiu cestu. V tom však treba zohľadniť aj miestne podmienky. Tam dosahujú lepšie výsledky tie vodárenské spoločnosti, kde samospráva delegovala poskytovanie služieb na prevádzkujúcu firmu formou dlhodobého prenájmu infraštruktúrneho majetku.

Vladimír Turanský

Ceny vodného a stočného na rok 2004 pre obyvateľstvo (Sk/m3)

(vodárenské spoločnosti)

U všetkých okrem Trnavskej je 22,60 Sk, čo predstavuje nárast oproti 2003 o 40,6 %. Cena v Trnavskej vodárenskej spoločnosti je 20,60 Sk a nárast predstavuje 41,1%. Ceny stočného na rok 2004 pre obyvateľstvo (Sk/m3) sú jednotné, 13,80 Sk, čo predstavuje nárast oproti vlaňajšku o 13,8 %.