Najmä ako dôstojní partneri

V Európskej únii nemusíme predsa ťahať za kratší koniec

Hodnotenia sú priaznivé so zopakovaním odporúčaní, že reformy v SR by nemali najviac zasahovať najzraniteľnejších, lebo práve to môže byť rizikovým faktorom nášho členstva v únii. Medzi ďalšie odporúčania opätovne patrí boj proti korupcii, dôslednejšie uplatňovanie plánov na riešenie rómskej problematiky a odstránenie nedostatkov v príprave na čerpanie eurofondov a poľnohospodárskych dotácií. Aj keď pripustíme, že Slováci patria skôr medzi pesimistov a svoju životnú úroveň vidia pričierno, pravdou je, že čoraz sa zlepšujúca makroekonomická výkonnosť Slovenska nenašla adekvátnu podobu v „peňaženkách“ občanov. Jednoducho povedané, hospodársky rast nie je v prospech celej populácie. Po predchádzajúcej eufórii sa mení atmosféra aj v súčasných členských krajinách. Napríklad rozhodnutie umožniť občanom budúcich členských krajín Európskej únie pracovať a využívať výhody vo Veľkej Británii sa začína ukazovať ako naivné. Aspoň tak to včera komentoval britský denník Times. Je celkom pochopiteľné, že prosperujúce krajiny si chcú chrániť svoje záujmy. A to aj využitím tvrdých represií - napríklad sťažia nováčikom prístup k štátnym príspevkom a výhodám.

Žiť v nových podmienkach sa budeme teda učiť všetci. My by sme sa mali usilovať o to, aby sme neťahali za kratší koniec a aby sme boli dôstojnými partnermi. Do tvrdého konkurenčného prostredia na rozšírený trh prichádzame s kvalifikovanou pracovnou silou (aj keď niekoľko rokov trvajúci únik mozgov karty pomiešal), reformami, ktorých dosah pocítia potenciálni investori zlepším podmienok. Znížili sme dane (čo znepokojilo aj susedných Rakúšanov a Čechov), uvoľnili sme mzdovú a cenovú kontrolu, zrýchlili tempo reštrukturalizácie bankového sektora. Podľa zahraničných analytikov sa žiadna z krajín regiónu nezlepšila viac ako Slovensko. Stále sme atraktívni pre zahraničný kapitál. Ak sa spytujeme, ktorá skupina bude najviac profitovať z nášho členstva v únii, tak to budú predovšetkým mladí ľudia a špičkoví odborníci strednej generácie. Vstup Slovenska do Európskej únie otvorí nové možnosti aj slovenským firmám. Napokon tie už dnes môžu vyvážať svoje výrobky na európske trhy bez problémov. Po máji sa ešte viac zjednoduší systém certifikácií a odstránia sa clá, ktoré dnes ešte platia.

Schopnosť presadiť sa v silnej konkurencii však bude závisieť najmä od zavádzania moderných technológií do výroby. Tu máme stále veľké rezervy, o úrovni informačnej gramotnosti ani nehovoriac. Pravdou je, že slovenské hospodárstvo stále trpí pre svoju štruktúru, ktorá sa začala budovať po druhej svetovej vojne. Výsledkom je pretrvávajúca vysoká náročnosť slovenskej ekonomiky na dovozy zo zahraničia. Náš vstup do EÚ prinesie zmeny nielen v technológiách jednotlivých firiem, ktoré budú musieť modernizovať svoju výrobu, ale aj v štruktúre hospodárstva. S rozšírením EÚ sa rozrastie celková populácia o 20 percent, pribudnú nové pracovné príležitosti a možnosti. Tieto výhody pocítia najmä mladí ľudia, ktorí sú prispôsobivejší a flexibilnejší. To však neznamená, že by väčšina Slovákov mala byť iba lacnou pracovnou silou v zahraničných spoločnostiach. Budeme si musieť zvyknúť aj na iný spôsob práce a preukazovania svojich schopností a zručností. Zamestnať sa budeme môcť v piatich krajinách - Holandsku, Dánsku, vo Švédsku, v Írsku a vo Veľkej Británii. Stačí si iba nájsť si prácu, mať kontakty.

Nečakajme však, že po vstupe do Európskej únie nastane dráma. Všetko bude tak ako doteraz, väčšina bude pracovať doma, bude riešiť rovnaké problémy ako dnes. Pocítime aj niektoré nedostatky - ďalšie zvyšovanie cien, mnohé podniky nebudú schopné odolávať konkurencii. Až po piatich rokoch občania Slovenska viditeľne pocítia prvé skutočne zmeny v každodennom živote. Zavedenie spoločnej európskej meny ako náhrady slovenskej koruny by si už v roku 2008 mohli vo svojej peňaženke všimnúť všetci. Vidina dosiahnutia životnej úrovne zostane, naopak, aj po vstupe pre Slovensko (i našich susedov) vzdialená. Podľa niektorých prognóz sa to vraj nepodarí ani do roku 2020.

Eleonóra Bujačková