Zahladia jazvy po kameňolomoch

Banská Bystrica môže byť príkladom, ako treba hospodáriť v mestských lesoch

Aj v zložitých podmienkach Mestské lesy Banská Bystrica vykazujú za posledných päť rokov ziskové hospodárenie. Nachádzajú sa v nadmorskej výške 350 až 1498 metrov nad morom a z dvoch tretín sú listnaté. O vydanie lesov požiadalo mesto v júni 1994 a do jeho vlastníctva prešlo 7352 hektárov. Rozprestierajú sa v šiestich obciach a v 12. katastrálnych územiach. Mestské lesy najskôr obhospodarovala príspevková organizácia a od roku 1996 obchodná spoločnosť. Riaditeľom a konateľom spoločnosti je od začiatku Ing. Roman Rosiar. Slúži ku cti poslancom mestského zastupiteľstva, že napriek finančným problémom mesta odmietli predaj mestských lesov. Ročne sa v nich vyťaží približne 27-tisíc kubíkov dreva. Či je to málo, alebo dosť, je skôr uhol pohľadu. Mestskí poslanci si myslia, že lesy by mohli do pokladnice mesta dať o niečo viac, ich správcovia sú však toho názoru, že tento majetok prináša dosť. Myslia si, že uplatňovanie

vyšších ťažieb

by bolo krátkozraké a na úkor budúcnosti. Lesy žijú veľa desaťročí a ak sa niekto domnieva, že by mali mať rýchlejšiu návratnosť, tak je na omyle. Čas potrebný na to, aby les vyrástol, sa jednoducho nedá oklamať. Napríklad vlani rúbali pravdepodobne najstarší porast, ktorý mal 190 rokov. Kým les vyrastie do primeraných dimenzií, potrebuje na to 100 až 120 rokov. Pritom význam tamojších lesov nie je len v ťažbe dreva, ale aj v tom, že plnia tiež spoločenskú funkciu ako zóna oddychu a najmä ako významný akumulátor vody. Vodné pramene v Laskomeri a z Bystrickej doliny sa využívajú ako zdroje harmaneckej vetvy „jergalského“ vodovodu. V ochranných pásmach vodných zdrojov, lesov osobitného určenia a tých, ktoré sú v Národnom parku Veľká Fatra, je až 75 percent porastov. Voda z týchto lesov ide potrubím vodovodov až do Žiaru nad Hronom. Dá sa povedať, že vodohospodárske a pôdohospodárske hľadiská sú ešte dôležitejšie ako finančné. Lesníci preto varujú pred nepodloženými a unáhlený

mi rozhodnutiami a zdôrazňujú potrebu takého hospodárenia, aby sa nestalo niečo podobné ako napríklad v Chorvátsku, kde

po lesoch zostali

len holé vápencové skaly. Drevo z banskobystrických lesov smeruje veľkým odberateľom, do celulózky v Ružomberku a do zvolenskej Bučiny. Osoh z neho majú aj menší spracovatelia na južnom Slovensku. Je to veľmi výhodný obchodný artikel, ale len vtedy, ak sa predáva ihličnatý sortiment v najlepšej kvalite. V tamojších podmienkach však značný podiel dodávok tvorí ihličnaté vlákninové drevo. Pritom v Ružomberku prechádzajú na spracovanie listnatého dreva, hoci pôvodne bola fabrika postavená na ihličnatú vlákninu. Mestské lesy majú preto obavy, že vznikne prebytok ihličnatej vlákniny a jej producenti budú mať problémy s jej odbytom. Je samozrejmé, že kto predáva drevo, chcel by z neho získať čo najviac, kým druhá strana by chcela nakúpiť čo najlacnejšie. Je to večný problém v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a týka sa aj mestských lesov. V minulom roku podľa ich názoru vstúpili do tohto procesu štátne lesy tým, že začali poskytovať zľavy, čím cena dreva klesla. Úvahy o tom, ak

á bude v tomto roku, sú zatiaľ predčasné. V období, keď mestské lesy prechádzali transformáciou, bola práve veľká snehová kalamita. Následne bolo treba dva roky spracúvať jej dôsledky, čím sa obmedzila výchovná ťažba. Na základe toho museli lesy po spracovaní kalamitného dreva robiť len

preberanie porastov,

ktoré sú však ekonomicky nevýhodné. Drevo z nich je nižšej kvality, väčšinou vlákninové a tým boli aj nižšie tržby, čo producentov posúvalo do straty. V tomto roku medzi neočakávané patrí zalesňovanie plôch v starých kameňolomoch, ktoré sú napríklad ešte spred pol storočia, keď sa robila štátna cesta cez Šturec. Keďže kamenisté podložie nie je vhodné pre sadenice, lesníci budú musieť na vytvorenie ich lôžka doviezť do kameňolomov aj pôdu.

Mestské lesy obhospodarujú aj 440 hektárov lesoparkov. Na úbočí Urpína v minulom roku zrekonštruovali všetky oporné múry, pretože zub času od ich vybudovania v rokoch 1930 až 1942 neúprosne nahlodal ich konštrukciu. Investovalo sa aj v podlavickej časti lesoparku, ktorú poškodili vandali. Značné škody sú však aj na hornej hranici lesa. Vznikajú prevádzkou motorových vozidiel a najmä terénnych motocyklov, ktorých majitelia tu jazdia bez akýchkoľvek zábran, aj keď majú vstup zakázaný. Terénnymi pneumatikami ničia pôdny kryt v oblastiach, kde je len veľmi krátka vegetačná doba. Tráva sa potom nedokáže tak rýchlo regenerovať. Chytiť a usvedčiť motorizovaného vinníka bez poznávacej značky je pritom mimoriadne náročné. Mestské lesy nemajú žiadnu finalizáciu suroviny. Zamietli ju, pretože

spracovanie dreva

nie je pre malých producentov schodná cesta. Podľa nich aj u nás bude za pár rokov platiť, že investovať do malých píl, ktoré ročne spracujú len pár tisíc kubíkov dreva, je ekonomicky nevýhodné a nesprávne riešenie. Piliarske drevo mestské lesy nevyvážajú, len vlákninové, ktoré sa pri dobrej cene oplatí takto realizovať. Je zaujímavé konštatovať, že s použitím banskobystrického bukového dreva sa pečie pizza niekde v Taliansku. Zaujímavostí, ktoré sú s ním spojené, je však oveľa viac. Málokto vie, že v Dolnom Harmamci sa nachádza pravdepodobne jediný v Európe funkčný vodný žľab na dopravu dreva. Má dĺžku 2450 metrov a postavili ho bez použitia klincov. Drevené sú aj všetky jeho spoje. Napokon, zaujímavosťou je aj to, že v mestských lesoch sa nachádza deväť chránených území a jedno vtáčie chránené nálezisko. Vzácne prírodné územia zaberajú v nich 2592 hektárov. V každom prípade je to cenný majetok, ktorý je treba chrániť a zveľaďovať aj pre ďalšie generácie.

Peter Farárik