KROK DO NEZNÁMA

Novou métou pre 10 krajín strednej a východnej Európy už dnes nie je Európska únia, ale vstup do Hospodárskej a menovej únie (EMU). V poslednom čase sa nielen na Slovensku čoraz častejšie spomínajú výhody a nevýhody prijatia spoločnej meny. Skorý vstup Slovenska do EMU však podľa ekonómov prináša zo sebou aj potenciálne riziká pre hospodársky vývoj. Nadšenie nad pretekmi budúcich členov o čo najskorší vstup do EMU neprejavuje ani vyspelá Európa.

V súvislosti s minulotýždňovým zvýšením ratingu dlhodobých záväzkov Slovenskej republiky prestížnou ratingovou agentúrou Fitch sa na program dňa opäť dostala otázka eura a menovej únie. Fitch vo svojom zdôvodnení uvádza, že pozitívny výhľad agentúry odzrkadľuje dôveru v udržanie súčasného trendu krajiny smerom k prijatiu spoločnej európskej meny. Podľa agentúry, ak sa podarí udržať súčasný ekonomický trend v krajine, Slovensko môže v roku 2008 prípadne v roku 2009 prijať spoločnú európsku menu. Tento termín sa objavil minulý rok aj v spoločnej správe NBS a ministerstva financií a v regióne patril medzi viac zdržanlivejšie. (Neskorší vstup už avizovala len Česká republika - 2010.)

Národná banka Slovenska uvádza, že výhody vstupu Slovenska do EMU prevážia nad potenciálnymi rizikami. Rovnako by sme nemali prijať euro neskôr ako okolité krajiny, pretože by to mohlo pre Slovensko znamenať významnú konkurenčnú nevýhodu. Podobný názor má dnes na Slovensku väčšina analytikov a ekonómov, avšak podľa niektorých tento krok treba vhodne načasovať. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec vytkol vláde a Národnej banke Slovenska, že spoločná stratégia prijatia eura, ktorá počíta so vstupom do eurozóny v roku 2008 alebo 2009, nemá alternatívny scenár. Podľa neho „nevýhody vstupu môžu v tomto období prevýšiť nad výhodami“.

Aj iní analytici sa domnievajú, že vstup do eurozóny môže mať negatívny dosah na hospodársky rast Slovenskej republiky. V sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu prognostik Slovenskej akadémie vied Pavol Karasz uviedol, že stagnovanie hospodárskeho rastu v krajinách menovej únie sa môže po vstupe Slovenska do eurozóny negatívne prejaviť aj na raste nášho hospodárstva. Podľa neho vstup do eurozóny a prijatie eura nie je bezrizikovým aktom. Týka sa to najmä životnej úrovne, hospodárskeho rastu a vývoja dôchodkov. „Ak sa slovenská mena preklopí do eura podľa oficiálneho kurzu, úspory, ktoré tu boli vytvorené, sa istým spôsobom znehodnotia,“ uviedol Pavol Karasz. Istú mieru rizika podľa správy TASR pripustil aj minister financií Ivan Mikloš, úspory sa však podľa neho neznehodnotia. Vyrovnávanie cenovej hladiny bude totiž dlhodobý proces.

Prijatie eura môže byť rizikové nielen pre nové členské krajiny EÚ, ale aj, paradoxne, pre terajších členov eurozóny. Spoločnú 12-člennú menovú úniu už dnes trápia vážne problémy, súvisiace napríklad so spoločnou menovou politikou. Aj preto sa objavujú názory z „druhej strany“, ktoré volajú po zreálnení príliš optimistických predstáv stredoeurópskych krajín. Naposledy sa v podobnom duchu vyjadril tajomník nemeckého ministra financií C. Koch-Weser na mítingu Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose. „Chcem varovať pred nadmernými očakávaniami v otázkach načasovania (prijatia eura),“ uviedol Koch-Weser v rozhovore pre agentúru Reuters, ktorý sa vyjadril proti myšlienke hromadného a skorého vstupu do eurozóny. Podľa neho každý prípad bude posudzovaný osobitne. Príliš skorý vstup do eurozóny môže byť bolestivý nielen pre nových, ale aj pre terajších členov EMU.

Marcel Laznia