Nemožno ich vyšachovať

Serióznosť partnera sa prejavuje aj tým, že rešpektuje dohody

Privatizácia a. s. Paroplynový cyklus Bratislava (PPC) pokročila dopredu. Fond národného majetku SR koncom novembra minulého roka zverejnil inzeráty na predaj 90 % akcií spoločnosti. V stanovenom termíne prejavilo záujem o PPC až 11 spoločností. Vzhľadom na skutočnosť, že dve z nich nesplnili podmienky, v hre zostáva už len deväť hráčov. Tí by mali podať záväzné ponuky do 31. januára, čiže zostáva im už len niekoľko dní. Definitívny verdikt sa očakáva do konca marca tohto roka. Hoci FNM SR vypísal tender na 90 % akcií PPC, vládny kabinet minulý týždeň rozhodol, že investori môžu podať ponuky na 100 % akcií PPC. Desať percent akcií, ktoré vlastní a. s. Slovenské elektrárne, by potom SE mohli predať novému investorovi. Pripomeňme, že PPC prevádzkuje paroplynový cyklus s inštalovaným výkonom 216 MW. Pôvodnými akcionármi spoločnosti PPC boli: Západoslovenská energetika (66 % akcií), SPP (24 % akcií) a Slovenské elektrárne (10 % akcií). No zahraniční investori v SPP a v ZSE nemali záu

jem o podiely v PPC, a tak ich získal FNM SR (od ZSE a SPP ich odkúpil). Realizácia projektu výstavby PPC si vyžiadala náklady vo výške 170 mil. DEM. Hoci kombinovaná výroba elektriny a tepla predstavuje vo všeobecnosti perspektívu, lebo v porovnaní s inými médiami možno v nej dosiahnuť najvyššiu účinnosť využitia média (ak je efektívne využitá nielen vyrobená elektrina, ale aj teplo), predsa len sa PPC dostal v roku 1998 a začiatkom roku 1999 do určitých ťažkostí. Príčin bolo viacero. Pod hospodárske výsledky PPC sa negatívne podpísala

cenová politika

energie, problémy s odberom tepla a pod. Napokon sa podarilo spoločnosť stabilizovať aj pomocou úveru z EIB, ktorý PPC získal so štátnou zárukou. Ďalším krokom ozdravenia mal byť vstup zahraničného investora. Približne z 30 uchádzačov sa na jeseň roku 2000 stal favoritom tendra americký koncern El Paso. Údajne požadoval neprijateľné podmienky na dodávky plynu a svoj vstup podmieňoval zrušením neprijateľných zmlúv o dodávkach elektriny a tepla. Preto vedenie PPC ponuku odmietlo a začalo rokovania s ďalšou americkou spoločnosťou AES, ktorá sa v tendri umiestnila na druhom mieste. Žiaľ, aj rokovania s ňou sa skončili na mŕtvom bode. Kameňom úrazu boli opäť dlhodobé zmluvy PPC na odber elektrickej energie, ale i tepla so stanoveným 15-ročným algoritmom. PPC od hľadania investora napokon ustúpil. Od polovice roku 1999 spoločnosť posilnila svoju pozíciu a na vstup strategického partnera nebola už odkázaná. Hoci vládny kabinet ešte začiatkom minulého roka vo svojom uznesení rozh

odol, že štát odkúpi aj zvyšných 10 % akcií od SE, a to ešte pred ich privatizáciou, predstavitelia SE a FNM SR sa dlho nevedeli dohodnúť. Dôvodov je viacero. Jednak SE chcú rešpektovať platné dlhodobé zmluvy, a tie sú zasa príčinou, prečo sa určitého vplyvu v PPC nechcú len tak ľahko vzdať. Navyše, na odpredaj podielu SE v PPC bude zrejme potrebný aj súhlas veriteľských bánk. A jeho dosiahnutie je tvrdým orieškom. Ak teda predstavitelia SE tvrdia, že sa predaju svojho podielu v PPC nebránia, ale aj naďalej budú presadzovať

taký postup,

ktorý nepoškodí záujmy SE, treba ich postoj len uvítať. Veď podpis dlhodobých zmlúv s EIB predsa nemanažovali, neiniciovali ani neodsúhlasili samotné SE, ale... Ale vtedajší vládny kabinet, lebo - ako sme už uviedli - bol to úver so štátnou garanciou. Preto nečudo, že SE chcú svoj podiel predať za viac, ako je nominálna cena akcií. Čo je pochopiteľné, najmä ak práve na základe uvedených zmlúv kupovali roky od PPC elektrinu drahšie, ako mohli vyrobiť na vlastných zdrojoch. Ak teda na základe účasti renomovaných spoločností v tendri o PPC už dnes predstavitelia FNM SR očakávajú prekvapivo vysokú cenu za predávaný balík akcií (na otvárajúcom sa trhu s energiou PPC predstavuje významný a pružný výrobný zdroj), treba sa pýtať, prečo by aj SE nemali mať právo na určitú „kompenzáciu“? No platné zmluvy s EIB sa týkajú nielen dlhodobých odberov elektriny, ale aj tepla. Pred privatizáciou sú aj teplárenské spoločnosti, ktoré vznikli reštrukturalizáciou slovenskej elektroenergetiky. Jednou z n

ich je Bratislavská teplárenská (vznikla transformáciou š. p. ZSE na dva subjekty - a. s. Západoslovenská energetika a BTa vlastní aj Dispečing teplárenskej sústavy Bratislava-východ), na ktorú sa zmluvné odbery vzťahujú. A tak sa dá predpokladať, že diskusie okolo výhodnosti zmlúv tak skoro neutíchnu.

Zdena Rabayová