V predsieni Európskej únie

Necelých sto dní pred vstupom strednej a východnej Európy

Rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy prinesie aj finančnú turbulenciu v regióne a jeho vyššiu zraniteľnosť ekonomickou a politickou nestabilitou než u ostatných tzv. reformných trhov. Analytici pritom vyjadrili obavy z očividného miznutia záväzku vlád členských krajín EÚ k rozšíreniu bloku o KSVE. Dokonca aj Holandsko, v ktorom si rozšírenie našlo tradične silného prívrženca, neočakávane avizovalo, že pokiaľ ide o voľný pohyb pracovných síl, bude postupovať zdržanlivejšie. Rozšírenie EÚ do roku 2005 zvýši populáciu EÚ o 75 miliónov a hrubý domáci produkt o 360 mld. eur. Úsilie o rozšírenie EÚ východným smerom je správne, no nie sú ojedinelé ani názory, že je potrebné počkať, čo vlastne skutočne prinesie. Odborníci považujú jednoduchú integráciu kandidátov do existujúceho systému za príliš nebezpečnú. Určité úpravy sú potrebné aj v zákonoch práce - ak sa totiž niekoľko miliónov ľudí z KSVE s relatívne nízkymi mzdami natlačí na európsky trh práce, povedie to k veľkým problémom v súčasných členských krajinách. Potenciál prisťahovalectva do európskej pätnástky sa odhaduje na 143 700 ľudí (predovšetkým z Poľska, zo Slovenska a z Česka). Rozšírenie by mohlo v rokoch 2005 až 2010 zvýšiť reálny hrubý domáci produkt (HDP) EÚ ročne o takmer 0,1 %. Nadpriemerne pritom získajú krajiny s už teraz úzkymi obchodnými vzťahmi s krajinami strednej a východnej Európy, ako napríklad Rakúsko, Nemecko a Taliansko. „Na sucho“ neobídeme ani my, keďže previazanie obch

odu s EÚ v pomere k celkovému objemu zahraničného obchodu je podstatne vyššie ako opačne. Medzi kapitálom a pracovnými silami by malo po rozšírení dôjsť k vzájomnej výmene. Trend smerom k priamym investíciám „západných“ podnikov v pristupujúcich krajinách sa zosilní, čím dôjde v EÚ v dôsledku zvýšeného dopytu po kapitáli k miernemu rastu úrokovej hladiny. Čo sa týka migrácie pracovných síl z východu na západ, získa západ zvýšením produktivity vďaka lacnejšej pracovnej sile. Zároveň dočasne vzrastie miera nezamestnanosti v EÚ a klesne mzdová hladina.

Vstup Slovenka do EÚ má okrem nepopierateľných prínosov aj závažné riziká a náklady. Rádo-

vo nižšia konkurenčná schopnosť SR v porovnaní s vyspelými krajinami únie predstavuje z hľadiska vstupu riziko, ktorého eliminovanie si vyžiada dlhšie prípravné obdobie, ako sa doteraz predpokladalo. Prah konkurenčnej zrelosti vstupu SR do EÚ je podľa analytikov asi v rozpätí 65 až 75 % priemeru HDP na jedného obyvateľa v krajinách únie, pričom v roku 1999 dosahovalo Slovensko (podľa údajov OECD) - vzhľadom na paritu kúpnej sily - asi iba 47 % priemeru EÚ. Významné je riziko rastu cien vyplývajúce z rozdielnych cenových hladín. SR mala totiž v roku 1999 iba 34-percentnú úroveň cenovej hladiny EÚ a len 29 % cenovej hladiny Nemecka. Ďalšie riziká predstavuje očakávaný rast nákladov a deregulácie cien, ako aj riziko mzdového rastu. Produktivitné riziko predstavuje hrozbu, že sa nepodarí zvýšiť kvalitatívnu konkurenčnú schopnosť na úroveň uvedeného prahu konkurenčnej zrelosti. Podľa niektorých analýz v minulom roku bola relatívna úroveň SR voči EÚ rovnaká - teda opäť asi 47-percentná

. Priemer EÚ (teda jeho 100 %) by sa dosiahol v roku 2027 (čiže za 23,6 roka - pri šesťpercentnom raste), v roku 2037 (za 34,3 roka pri 5-percentnom) alebo v roku 2066 (za 62,9 roka pri 4-percentnom raste). Z uvedených skutočností vyplýva, že aj pri vysokých tempách ekonomického rastu nebude SR dosahovať ekonomické kritérium konkurencieschopnosti pravdepodobne pred rokom 2010.

Rozširovanie Európskej únie na východ bude pre blok najdôležitejšou záležitosťou od zavedenia eura, no z najnovších štúdií vyplýva, že jej dosah na hospodárstvo EÚ bude relatívne malý. Faktom je, že hoci počet potenciálnych nových členských krajín je vysoký, ich populácia je relatívne malá a ich hospodárstva sú ešte menšie. EÚ má teraz približne 375 miliónov obyvateľov. Počet obyvateľov šiestich východoeurópskych štátov (Česko, Slovensko, Estónsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko) je len 67 miliónov. Únia má obavy, že jej rozšírenie povedie k prílevu pracovných síl z východnej Európy, ochotných pracovať za nižšiu mzdu. Vzhľadom na najnovšie obavy z poklesu počtu a starnutia populácie EÚ by však mnohí ekonómi práve takýto prílev privítali. Odhadujú, že do roku 2010 sa počet ľudí z východnej Európy, ktorí pracujú v EÚ, zvýši z momentálnych 300-tisíc na milión. Nie je to však

dosť na pokrytie predpokladaného deficitu populácie v produktívnom veku. Podľa ich odhadov len Nemecko už teraz potrebuje 300- až 400-tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Súčasní členovia EÚ sa teda z ekonomického hľadiska nemusia báť jej rozširovania. Z tohto procesu však z hospodárskej stránky ani veľa nezískajú.

Eleonóra Bujačková