CHENEYHO VÝZVA

Peter Kasalovský

Niečo vyše dvetisíc účastníkov a medzi nimi prinajmenej dvesto V.I.P. davoského výročného mítingu Svetového ekonomického fóra (WEF) chránilo takmer päťtisíc konfederačných vojakov a policajtov a spolu s nimi aj niekoľko sto špecialistov z Nemecka. Správnejšie by však bolo, keby sa hovorilo o tom, že sa postarali o bezpečné prostredie a poriadok v známom vysokohorskom turisticko-kúpeľnom centre. Jeho obloha bola prístupná iba vrtuľníkom s oficiálnymi účastníkmi a pod kontrolou boli vo všetkej, či skôr v relatívnej tichosti aj telekomunikačné prostriedky.

Je to tak od polovice minulého decénia, keď palestínsky vodca J. Arafat bol hosťom výročného mítingu. Teda v tom čase, keď zástupcovia svetovej hospodárskej, finančnej, politickej aj vedeckej elity sa začali viac ako seriózne venovať globálnym prioritám, resp. eliminácii negatívnych dosahov globalizácie (mondializácie). Z roka na rok sú však bezpečnostné sily viditeľnejšie.

Svojou prítomnosťou a precíznymi opatreniami vyrušujú iba časť tunajších obyvateľov a milovníkov zimných športov, ktorí aj tak majú možnosť stretnúť sa zoči-voči na ulici s celebritami.

Viaceré švajčiarske aj zahraničné médiá sa každoročne pozastavujú, ba až vzrušujú sumami, ktoré sa vynakladajú na bezpečnosť tohto tradičného a najprestížnejšieho stretnutia svetovej elity. Za vyše tridsať rokov, čo jestvuje davoský „míting elít“, sa bezpečnostne takmer nič mimoriadne neudialo. Tento fakt je sám osebe jedinečný, aj keď vyjde na niekoľko sto miliónov korún. Z roka na rok je to viac, keďže svet je technicky a technologicky vyspelejší, ale aj problémovejší. Problémovosť, či skôr zložitosť vzťahov medzi štátmi a ich národmi nie je vecou pocitov, ale realitou.

Otázka by mohla znieť tak, do akej miery je zmysluplné organizovať takýto supermíting, na ktorom sa osobne zúčastňujú stovky prezidentov, premiérov, členov vlád, predstaviteľov svetových a regionálnych organizácií, vládnych aj mimovládnych inštitúcií, a, samozrejme, hospodárski lídri spolu s vedeckými kapacitami? Jednoznačnou odpoveďou je záujem o takéto stretnutie, ktoré má dve tváre. Jednou je mediálne sprístupnené rokovanie a tou druhou, dôležitejšou, sú dvoj- a viacstranné rokovania. Bude asi pravdou, že osobný kontakt je stále nenahraditeľný.

„Musíme zasiahnuť proti ideológiám násilia tam, kde vznikajú, tým, že budeme presadzovať demokraciu na celom širšom Blízkom východe aj mimo tejto oblasti,“ vyhlásil v sobotu viceprezident Spojených štátov Dick Cheney práve na tomto fóre. Vyzval Európu, aby sa pripojila k Spojeným štátom pri presadzovaní demokracie v Iráne a vôbec v arabskom svete. Demokracia v tejto oblasti by mala byť kľúčom k víťazstvu v globálnom boji proti terorizmu, povedal D. Cheney.

Jeho výzva dozaista rezonuje nielen v účastníkoch davoského mítingu, ale v celej svetovej verejnosti.

S touto obsahovo novou témou, ba až kategorickým imperatívom sa bude musieť vyrovnať každý, kto vníma a je nositeľom na svojej pozícii merateľného dielu zodpovednosti za vývoj medzinárodných vzťahov a stálych ohnísk napätia.

Zo švajčiarskeho Davosu tak dostal celý svet podnet na osobitnú dôležitosť, ktorý by mal rozmeniť na drobné a drobnejšie, a po všetkých líniách vyznačovať, čo je nevyhnutné pre demokraciu. Predovšetkým však v rovinách hospodárskej a sociálnej, ale s najvyššou mierou citlivosti a taktu, keďže ide o konkrétne a suverénne štáty.

Je zrejmé, že nielen lídri najrôznejších veľkostí potrebujú ochranu, ale aj svet. Nepochybujem, že budúcoročný davoský summit sa k tejto veľkej téme vráti rovnako ako kedysi k problematike globálnych priorít.

Demokracia nie je totiž vecou týždňov či mesiacov, lež rokov, ale to by musel nastať súzvuk politických veličín vo svetovej politike. Za posledných sto rokov sa docielil iba niekoľkokrát a relatívne na veľmi krátke časové obdobie, ale faktom je, že súčasný svet si vyžaduje v záujme mieru, bezpečnosti a prijateľných podmienok pre život nové riešenia.

Zo slov a povznášajúcich myšlienok nevyžijeme. Rovnako ako z nostalgie, že pred rokmi bola ochrana lídrov za niekoľko miliónov a v súčasnosti je za stámilióny.

Ponúka sa však záver, že svet musí konečne zmúdrieť a riešiť svoje vývojové konflikty včas, a pokiaľ možno normálne. Keď nedocení niektorý z problémov, tak jeho vyriešenie bude drahšie, čo súčasnosť potvrdzuje. V tomto ohľade je výročný a celý rad regionálnych mítingov WEF neoceniteľný a napokon, sprievodné nezmyselné harašenie - protesty antiglobalistov len vyzdvihujú názor, že treba konať.

Peter Kasalovský

Davos - Bratislava