O novej konsolidácii

Európske banky pod tlakom

Európsky bankový trh je rozdrobený. Doteraz adekvátne nereaguje na vysoký počet korporatívnych fúzií v Spojených štátoch. Pokiaľ sa v európskom bankovníctve nič neudeje, tak ho zatieni nielen americká konkurencia. Tento historický moment bol predmetom diskusií lídrov svetových financií a bánk na tohtoročnom davoskom výročnom mítingu Svetového ekonomického fóra (WEF).

V jednotlivých štátoch Európy mala prednosť snaha konsolidovať najprv vlastné trhy. Potrebné, ale aj očakávané fúzie bánk v európskom priestore, najmä vo V. Británii, Francúzsku, v Španielsku a v „nedobytnom“ Švajčiarsku nedajú na seba dlho čakať. Tomuto sa nevyhne ani bankový sektor Nemecka a Talianska. Už túto jar by malo dôjsť k veľkým a finančný trh občerstvujúcim fúziám.

Je však otázkou, či výsledkom fúzií bude posilnenie európskych bankových skupín vo svetle toho, čo sa deje v amerických výsostným vodách, v ktorých sa napríklad J.P. Morgan kúpou Bank One spojí s Citigroup, inak jedným z najbezpečnejších a najsilnejších prístavov svetových financií. Či takáto akcia vyvolá následne, a najmä včasnú reakciu u európskych rivalov, to je hamletovština.

Byť, či nebyť, tak znie slávna otázka pre európskych bankárov, ktorých prieniky na americký trh sa dnes ukazujú skôr v polohe túžob. Je zrejmé, že americké bankové fúzie opäť znížili hodnotu európskej konkurencie, ktorej odvetné opatrenia sa už-už očakávajú, ale nie je jasné, či budú

dosť rýchle a zároveň razantné, a teda aj so vždy veľmi efektívnym „momentom prekvapenia“.

Kam smeruje svetové bankovníctvo, v čom je a bude jeho sila, to jasne vyznačujú príklady svojím spôsobom takmer neuveriteľných fúzií a „prepojení“ z amerického kontinentu, ktoré akoby boli pre európske bankové skupiny a najsilnejšie banky takpovediac Marsom. Podľa všetkého je tu však šanca aspoň na zmiernenie bežiacej spozaoceánskej či skôr americkej vitality a dravosti.

P. Kasalovský

Davos - Bratislava