Hľadanie strednej triedy

Komentuje Eleonóra Bujačková

Už pred niekoľkými rokmi sa objavila na našej scéne nová téma, ktorú vďačne rozpitvávali všetci - politici, sociológovia i ekonómi. Rozvoj priemyslu mal pre postkomunistickú transformujúcu sa ekonomiku nepochybne prvoradý význam, v spore o existenciu strednej vrstvy sme však zabudli, že nejde iba o ňu, ale o spoločnosť. Existuje či neexistuje stredný stav? Nie je to iba niečo ako „vták Fénix“, o ktorom síce mnohí hovoria, ale nikto ho nevidel? Štatistika nám tu nepomôže. Stredné vrstvy sú pre zdravý vývoj spoločnosti rozhodujúce. Vo väčšine krajín dane zaťažujú stredný stav najviac zo všetkých spoločenských tried bez ohľadu na to, či je pri moci pravica alebo ľavica. Či štát prerozdeľuje svoje príjmy veľa alebo málo, bohatí daňové odvody tak nepociťujú, pretože nikdy nemôžu byť také vysoké, aby im bránili ďalej podnikať a bohatnúť. Viedlo by to totiž k podviazaniu ekonomiky a teda i k zníženiu príjmov do štátnej pokladnice. Chudobní obyčajne dostanú vďaka rôznym sociálnym dávkam viac, než koľko odvedú prostredníctvom daní. Rozvoj stredného stavu by bolo možné podporiť maximálnym zjednodušením daňovej sústavy, spresnením progresivity dane a väčším nasmerovaním dávok na najnižšie príjmové kategórie.

V roku 1998 tvorili živnostníci ani nie desať percent ekonomicky aktívnej populácie. Tzv. nová stredná vrstva, teda skupina vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorá zhodnocuje na trhu práce svoj ľudský kapitál, rástla ešte pomalšie. Pritom subjektívne sa stotožnilo so stredným stavom 40 percent obyvateľov v produktívnom veku. Ich reálny príjem sa však oproti roku 1989 znížil. Otázkou je, či stredné vrstvy získavajú alebo strácajú v prerozdeľovaní spoločenských zdrojov. Skalní liberáli tvrdia, že štátna redistribúcia vlastne prelieva prostriedky od chudobných k bohatším, konkrétne práve k stredným vrstvám. Veď kto iný najviac čerpá z fondov na vzdelanie, kto najviac jazdí, kto je starostlivejší o svoje zdravie? Ibaže finančná štatistika vraví pravý opak: Dane platia hlavne stredné vrstvy, pretože štát sa stará o chudobných a bohatí sa im dokážu vyhnúť. Peniaze tak tečú od stredných vrstiev oboma smermi - k chudobným i bohatým. Pre rozvoj stredného stavu treba dôsledne skončiť transformačnú premenu a zaviesť také kontrolné mechanizmy, ktoré by odstránili protekcionizmus a podplácanie. A najmä pre živnostníkov a malých a stredných podnikateľov podstatnejšie znížiť daňové zaťaženie.