Musia si nájsť novú „parketu“

Väčšinu tržieb v podhorských oblastiach tvorí agropodnikateľom mlieko

Pre poľnohospodárov horských a podhorských oblastí regiónov Banská Bystrica a Brezno bude rok 2004 prinajmenšom taký zložitý, ako bol ten predchádzajúci. Vyplýva to z analýzy stavu poľnohospodárskych podnikov a Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Banskej Bystrici, ktorá zastupuje ich záujmy. Vzhľadom na prevahu pastvín sa živočíšna výroba orientuje prevažne na produkciu mlieka. V období, keď chovatelia čerpali dotácie na liter mlieka, dosiahol sa pokrok v úžitkovosti kráv, keď niektorí producenti dosiahli v týchto zložitých podmienkach ročne aj šesťtisíc litrov na dojnicu. Vlani celkove dodali 26 milión litrov mlieka a nebude veľa chýbať do splnenia stanovenej kvóty. Kým

hlavné tržby

poľnohospodárov týchto regiónov pochádzajú z mlieka, predaj hospodárskych zvierat tvorí len zástavový dobytok, brakované kravy a jalovice nevhodné na ďalší chov. Intenzívny výkrm tu poľnohospodári nerobia, pretože si vyžaduje dostatok obilia a kukuričnej siláže. Ich nákup by výkrm predražil a poľnohospodári nedisponujú takmer žiadnymi voľnými prostriedkami. Približne 80 percent tržieb pochádza z mlieka, 10 percent tvorí predaj hospodárskych zvierat a iba desatina pripadá na rastlinnú výrobu, predaj sadivových a konzumných zemiakov. Odhady výsledkov minulého roka pritom naznačujú stratové hospodárenie. Riaditeľ regionálnej komory Ing. Marek Adamkovič predpokladá stratu na úrovni 50 až 60 mil. Sk. Značnou mierou sa na nej podpísalo sucho, následkom čoho sa neurodili objemové krmoviny. Svoje urobili aj nižšie dotácie a rozhodnutie mliekarní účtovať si zvozné náklady. Nastupujúci rok pritom bude možno ešte zložitejším. Prepad dotácií v hodnote okolo 60 mil. Sk podľa očakávania ešte viac skomplikuje finančnú situáciu tamojších podnikov. Banky poľnohospodárskym družstvám nepožičajú, pretože

nevykážu zisk

a taktiež nemajú čím ručiť. Čo malo nejakú hodnotu, už dávno predali alebo aspoň založili. Mnohí majú prevádzkové úvery a niektorí aj na preklenutie starých úverov. Naproti tomu, aj v týchto podmienkach sa na jar budú musieť znova postarať o trávne porasty a keď nebudú peniaze, nezostane im nič iné, ako hospodáriť extenzívne alebo predať zvyšky majetku, napríklad základné stádo. Nie je vylúčené, že za takých podmienok 30 percent podnikov skončí, keďže nebudú mať prostriedky na prevádzku. Ekonomika poľnohospodárskych podnikov sa tak tvorí živelne a často improvizovane. Drobenie podnikov na menšie celky už v podstate skončilo, čo je však horšie, niektoré zanikajú. V minulom roku išli do likvidácie v Ponikách a Čeríne, poľnohospodárska výroba síce v nich pokračuje, ale s inými vlastníckymi vzťahmi. Dobre sa darí Selciam, ktoré predstavujú hospodárstvo, kde bol poriadok už predtým. Podobne to vychádza aj Sebedínu, Strelníkom a v oblasti Brezna Jaseniu a na počudovanie aj Telgártu, hoci tamojší podnik nemá ani hektár ornej pôdy. Celú jeho výmeru tvoria trvalé

trávne porasty,

pričom družstvo prospieva z chovu kráv a mlieka, využitím vlastných zdrojov krmovín. Dobre sa darí aj Agru Pohorelá. Na Horehroní kedysi pracovalo päť menších mliekarní, ktoré svojho času vznikli ako módna vlna propagujúca finalizáciu produkcie. Odborníci o tom dnes hovoria ako o neprezieravom kroku a demagógii. Aj napriek tomu sa však jednej z nich podarilo udržať. Je to malá mliekareň v Selciach pri Banskej Bystrici. Hovorí sa, že mliekareň dobre naštartovala vďaka kvalitnému technológovi, pomohla jej blízkosť mesta ako stabilného trhu a najmä prispôsobivosť prevádzky požiadavkám odberateľov. Spracováva okolo 3 milióny litrov mlieka a jej produkty, najmä jogurty, vynikajú dobrou kvalitou. Niektorí odborníci tvrdia, že rok 2004 bude rozhodujúci v tom, že kto sa

nedokáže udržať

teraz, nebude mať nádej prežiť a na jeho miesto príde niekto iný. Zástupca komory M. Adamkovič si myslí, že musí prejsť ešte transformácia v myslení ľudí. Niektoré manažmenty poľnohospodárskych podnikov si zvykli na to, že dotácie vždy prišli a teraz sa musia viac zaujímať o svoje projekty a s problémami žiť ako podnikatelia. Hospodárske celky musia podľa neho prejsť na majetkové podielnické družstvá. Kvôli minuloročnému suchu nebudú mať dostatok krmovín a tie bude potrebné nakupovať. Niektoré podniky to robia už teraz, pretože neskoršie budú krmoviny drahšie. Kto má viac sena, dovolí si ho predávať a záujem je vraj až z Rakúska. Budúcnosť poľnohospodárskych podnikov na Horehroní však nemusí byť pesimistická. Aj keď sa poľnohospodárska intenzita zrejme zníži a nebude sa tu ani obhospodarovať toľko pôdy ako v minulosti, priestor na agropodnikanie určite zostane. Bude však treba hľadať i náhradné možnosti, ktoré zohľadnia požiadavky krajinotvorby. Veľa sa napríklad hovorí o agroturistike a ekologických potravinách, pričom Horehronie by v tomto smere mohlo časom zohrať významnú úlohu. Treba len veriť, že manažmenty podnikov si v krátkom čase osvoja reálne projekty a naučia sa využívať všetky dostupné zdroje ako farmári v Európskej únii.

Peter Farárik