Nadčasová investícia

Keď praveký lovec vyryl v jaskyni svoju nástennú kresbu, mohol za to dostať od náčelníka ženu, zbraň alebo kus mäsa ako prídavok. Bol to pravdepodobne prvý obchod s umením vôbec. Čo predchádzalo tomuto „obchodu“? To, že lovec potreboval vyjadriť svoj zážitok. Nevyhnutnosť prejaviť svoje pocity bola teda prvotným impulzom na vytváranie odtlačkov opálenou vetvičkou či kameňom. Až v priebehu vývoja ľudstva sa možnosti citového prejavu zväčšovali úmerne s duchovnou i technickou (hudba, tanec, divadlo, film atď.) vyspelosťou. Vnútorná potreba bola teda prvotnou motiváciou, nie onen kus mäsa ako prídavok. Výmennú hodnotu svojej činnosti zistil náš nadaný predok veľmi rýchlo. Najmä keď bol rozmaznávaný náčelníkom kmeňa, od ktorého dostával už priame „zákazky“: zachytiť nielen vlastný zážitok, ale lov celej tlupy.

A tak tvorca, vychádzajúc zo svojich subjektívnych vnemov, odráža vo výtvarnej práci veci všeobecnejšieho významu a neskôr i ducha a atmosféru doby. Umenie sa stáva hodnotou spoločenskou, ako bohatstvo všetkých ľudí a národov, pretože dokumentuje ich históriu a vývoj. Je však aj predmetom obchodného záujmu, bez ktorého by nebol jeho vývoj vôbec možný. Kedysi v začiatkoch došlo aj k základnému paradoxu: na jednej strane umelecká sloboda tvorcu, na druhej tlak objednávateľa, a teda peňazí. Objednávatelia „živili“ umelca formou zákaziek, ale aj určovali témy diela a často aj jeho podobu. Treba povedať, že vo všetkých dobách (aj v tej dnešnej) sa na umení priživovalo mnoho netalentovaných kváziumelcov. Za slušný obolus, ale niekedy aj za almužnu boli ochotní stvoriť akúkoľvek umeleckú hrôzu. Často sa mali existenčne lepšie ako tí, pre ktorých hlavným záujmom bola poctivá tvorba a nie odmena. Božie mlyny však melú síce pomaly, ale spravodlivo, a tak práve diela týchto umelcov zdobia dnes verejné i súkromné zbierky, aby im po rokoch núdze prisúdili primeranú satisfakciu.

Okrem zadávateľov a objednávateľov výtvarných diel sa veľmi skoro začali o výtvarné umenie zaujímať jednotlivci alebo skupiny - tzv. zberatelia. V minulosti bola zberateľom umenia bohatá šľachta, ktorá podporovala umelcov štedrými zákazkami. Investovať do umenia patrilo k bontónu a dobrému spoločenskému vychovaniu. Vlastniť a kupovať výtvarné umenie bolo nielen rodinnou tradíciou, ale aj dôležitou spoločenskou prestížou. Nie počet luxusných áut, ale rozsah a kvalita zbierok zabezpečovali renomé ich majiteľom.

Dnešná situácia je iná. Steny nových víl a domov dnešnej vyššej spoločenskej vrstvy sú neraz zaplnené nevkusným spotrebným gýčom. Mobilné telefóny a drahé autá majú zaručiť ich majiteľom vysoké postavenie na spoločenskom rebríčku. Rodiaca sa podnikateľská a spoločenská vrstva súčasné výtvarné umenie príliš nekupuje. A keď, tak nie príliš dobrej kvality a úrovne. Pravda, naša situácia je špecifická. Tí, ktorí by mali a mohli do súčasného umenia investovať, tak väčšinou nerobia. V SR doteraz neexistuje taký trh, do ktorého investujú firmy a spoločnosti formou zákaziek či nákupov, aby takto vytvorené zbierky reprezentovali či už firemné miestnosti alebo súkromné obydlia. Naše etablované firmy a spoločnosti, investujúce mnohotisícové sumy do reklamy a do svojho imidžu, majú na stenách zavesené väčšinou reprodukcie. Ak napokon čosi aj kúpia, sú to obrazy veľmi nízkej umeleckej hodnoty, zakúpené neraz za veľmi vysoké ceny.

Naše spoločnosti a firmy nekupujú súčasné výtvarné umenie aj preto, že u nás zatiaľ nefunguje umelecký manažment, ktorý by povedal, čo je dobré umenie a čo už nie je. Podľa expertov sa záujem podnikateľov orientuje predovšetkým na starožitnosti. Pochopiteľne, to je živná pôda aj pre rôznych špekulantov. Niektoré odhady tvrdia, že na trhu je až 50 % kópií a falzifikátov všetkých možných období a žánrov. Čoraz viac a viac priťahuje pozornosť priaznivcov dobrého umenia slovenská moderna, kubisti a surrealisti.

Súčasné moderné umenie sa predáva - okrem niekoľkých výnimiek - za smiešne ceny. Pritom záruka pôvodnosti je oveľa vyššia ako pri starožitnostiach. Znalci argumentujú, že z hľadiska investície je staré umenie už časom preverené, a teda kvalitné. Nie je to vždy pravda, módny záujem je niekedy určujúci a hlavne nevyspytateľný. Jedno je isté: predáva sa zlé i dobré umenie a každé má svojho kupca.

(buj)