Bez peňazí a tiež bez práce

Slovensko to v Európskej únii určite nebude mať ľahké

Slovenská republika spolu s ďalšími novými členmi Európskej únie môže prísť v budúcich dvoch desaťročiach o investície vo výške minimálne 18 mld. eur, pokiaľ nepresadíme kvalitnú legislatívu a ďalšie opatrenia na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Toto varovanie nám adresoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Z dvadsaťbodovej škály WWF získalo Slovensko desať bodov, Litva a Česko po 13, Poľsko 11, Maďarsko a Lotyšsko po desiatich a Slovinsko osem bodov. To však nie je jediná nepríjemná správa z „ústredia“, ktorú sme v posledných dňoch zaznamenali. Nepotešilo nás ani zistenie, že s hľadaním pracovnej príležitosti na rozšírenom trhu to tiež nebude také jednoduché, ako sa zdalo. Rozhodnutie umožniť občanom budúcich členských krajín Európskej únie pracovať a využívať výhody v súčasných členských štátoch sa začína ukazovať ako naivné. Obavy z rozšírenia Európskej únie ohlásili nielen Nemecko a Francúzsko, ale aj väčšina ostatných európskych krajín. Svoju pôvodnú veľkorysosť sa rozhodli oddialiť najmenej o dva roky. Obávajú sa viac, ako sú ochotné pripustiť, že migranti by mohli skomplikovať život aj vlastným občanom. Prosperujúce krajiny sa rozhodli chrániť svoje záujmy, keďže problémy s narastajúcou nezamestnanosťou začínajú mať aj ony. Naposledy sa dalo počuť Holandsko, ktoré síce otvorí po rozšírení EÚ svoj pracovný trh obyvateľom Slovenska i ďalším pristupujúcim krajinám, ale s viacerými podmienkami. Vláda definitívne rozhodla, že ak počas prvého roka po rozšírení príde do krajiny viac ako 22-tisíc pracovníkov, bude Haag uvažovať o zmene svojho postoja. Navyše, po 1. máji budeme musieť žiadať o pracovné povolenie. Pri udeľovaní povolenia budú úrady zisťovať, či pracovná zmluva a podmienky spĺňajú holandské predpisy, čo má zabrániť napríklad prijímaniu lacnej pracovnej sily z východnej Európy za nižšie ako minimálne mzdy. Prosperujúce európske krajiny teda svoje pracovné trhy otvoria, ale zároveň sú odhodlané zabezpečiť sa proti prílišnému prílevu pracovnej sily z pristupujúcich krajín. Európski úradníci však jedným dychom dodávajú, že Európa čaká na odborníkov, ktorých má väčšina dnešnej „pätnástky“ zúfalo málo. Lekárom, veterinárom, zdravotným sestrám, farmaceutom, ale aj právnikom a architektom by mala ich slovenská kvalifikácia platiť v rámci celej EÚ. Pri hľadaní pracovného miesta po celej únii pomáha medzinárodná informačná sieť EURES (Európske služby zamestnanosti). Nájdete tu všetky potrebné informácie. Netreba však podliehať eufórii a hneď po 1. máji sa vybrať „do sveta“. Najskôr treba získať potrebné informácie, pretože niektoré krajiny majú aj špecifické podmienky pri udeľovaní povolení na pobyt. Dánsko napríklad žiada dôkaz o tom, že ste finančne sebestační (výpis z bankového účtu), vo Švédsku sa musíte hlásiť na miestnom daňovom úrade. Hľadanie práce je relatívne jednoduché v štátoch, kde sa hovorí po anglicky. Nielen odlev pracovných síl sa očakáva v súvislosti s naším vstupom do únie. S rastúcou životnou úrovňou sa môže Slovensko na ceste do západnej Európy stať príťažlivým cieľom pre migrantov. Výška mzdy je však u nás stále nižšia ako v okolitých štátoch a pri vysokej nezamestnanosti asi nebude najväčším lákadlom pre prisťahovalcov. Už dnes analytici varujú, že Slovensko môže mať problémy na trhu práce, keďže väčšina mladých vzdelaných odborníkov sa netají záujmom hľadať si prácu v západnej Európe. Pracovný trh vo všetkých štátoch únie sa Slovákom otvorí najneskôr v roku 2011.

Eleonóra Bujačková