Hospodársky denník
USD32,262 Sk
EUR40,537 Sk
CHF25,921 Sk
CZK1,23 Sk
  Utorok  27.Januára 2004

Kríza morálnych zásad

Zachráni firmy pred ďalšími škandálmi prísnejšia regulácia štátu?

Miliardy dolárov a eur sa vytratili ako para nad hrncom v prípadoch podobných americkému Enronu či talianskemu Parmalatu. Udalosti sprevádzajúce krachy týchto firiem mali negatívne dôsledky nielen na zamestnancov spoločností, ale aj na celú ekonomiku. Veď len bankrot Enronu, najväčšieho obchodníka s energetickými komoditami na svete, sa prejavil stratou dôvery v akciový trh a v konečnom dôsledku sa podieľal aj na prudkom prepade amerických búrz. Vo väčšine prípadov bankrotujúcich firiem sa zopakoval rovnaký scenár. Kým zamestnanci prichádzali nielen o prácu, ale v niektorých prípadoch aj o svoje úspory, manažment firmy si vďaka podvodom a manipuláciám pravidelne zvyšoval svoj majetok.

V týchto pohnutých časoch sa začali objavovať rôzne riešenia ako prinavrátiť stratenú dôveru. V Spojených štátoch napríklad v roku 2002 v snahe odolať krachu akciového trhu zaviedli zákon, podľa ktorého sa manažment každého podniku, ktorého akcie sa obchodujú na amerických burzách, musel zaručiť za správnosť účtovných záznamov. Niektorí ekonómi a politici však volali po prísnejších opatreniach a po väčšej kontrole štátu a štátnych inštitúciách nad súkromnými firmami. Táto snaha však v podnikateľskej obci vyvolala zákonitú reakciu.

Na stretnutí Svetového ekonomického fóra v Davose sa okrem hlavných tém hovorilo práve aj o väčšej regulácii firiem. Predstavitelia najvýznamnejších spoločností sa však vo všeobecnosti zhodli v názore, že väčšia kontrola, ktorá by mala zabrániť podobným škandálom, sa v konečnom dôsledku postaví proti slobodnému podnikaniu, a tieto prísnejšie pravidlá sa stanú neúčinnými. Podľa nich väčší prínos ako obmedzujúce pravidlá má morálna zodpovednosť manažmentov jednotlivých firiem. „Morálne zásady sú účinnejšie ako nové pravidlá,“ povedal na fóre šéf Zurich Financial Services James Schiro. „Neschopní ľudia robia zlé rozhodnutia... Etické zásady a správanie nemôžu byť regulované, nemôžu byť vnútené zákonom,“ dodal podľa agentúry Reuters Schiro vo svojom vystúpení.

Všeobecne sa uvádza, že bankroty z posledných rokov sú dôsledkom morálneho zlyhania najvyšších predstaviteľov jednotlivých firiem. V čase, keď nebolo možné dosiahnuť ziskovosť „klasickými metódami“, nastúpili podvody a účtovné škandály. Mnoho amerických, ale aj európskych firiem tomuto pokušeniu neodolalo a nakoniec na ne aj doplatilo. Akciový boom v 90. rokoch vytvoril nový typ manažéra - zväčša mladšieho, ktorý sa dokázal rýchlejšie adaptovať na nové podmienky. Rýchlosť a dynamika tejto doby sa však podpísali aj pod stratu základných morálnych zásad. Aj preto dnes mnoho firiem v snahe získať si stratenú dôveru povolalo späť „starý“ manažment nezaťažený „boomom“ posledných rokov.

Marcel Laznia

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.