Zdroje nenaštartovali aktivity

Pripravujú sa zmeny v spôsobe usmerňovania rozvoja regiónov Európy

Správa o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšenie, ktorým sa má na najbližšom rokovaní zaoberať vláda, venuje pozornosť najmä ochrane a tvorbe životného prostredia, financovaniu podnikateľskej sféry, trhu práce, štátnej pomoci, ale aj regionálnej politike. Práve v nej sa očakávajú výraznejšie zmeny. Tento výber súvisí s tým, že v uvedených oblastiach dochádza k zásadným premenám alebo sa zavádzajú nové postupy, prípadne pripravujú nové pravidlá, ktoré budú záväzné pre členské štáty EÚ, ako aj pristupujúce krajiny. Ako hlavný strategický prístup EÚ stanovuje „viesť trh k orientácii na životné prostredie“. Jeho efektívne naplnenie s využitím princípu prevencie a predbežnej opatrnosti si podľa vlády SR vyžaduje aj iniciatívny a dobrovoľný prístup podnikateľských subjektov k ochrane a tvorbe životného prostredia, dobrovoľné zavádzanie uplatňovania trhovo orientovaných nástrojov, ktoré umožňujú zapojiť trhové sily do zlepšovania starostlivosti o životné prostredie vo väzbe na výrobky, výrobné procesy a služby. V súlade s Koncepciou nového spôsobu financovania ochrany životného prostredia pokračuje realizácia opatrení zdokonaľujúcich existujúce ekonomické nástroje využívané pri manažmente prírodných zdrojov, redukcii znečisťovania životného prostredia a dôkladnej prípravy zavedenia nových nástrojov. Výsledkom je, že únia

pozitívne hodnotí

pokrok Slovenska pri plnení stanovených cieľov alebo zaujíma lepšie postavenie ako členské krajiny EÚ v niektorých indikátoroch. Napríklad emisie CO2 sme od roku 1990 redukovali približne o 30 % a nepredpokladá sa problém s plnením Kjótskeho záväzku. Využitie obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 18 % je viac v porovnaní s priemerom Európskej únie a kandidátskych krajín, ako aj v porovnaní s väčšinou jednotlivých členských a kandidátskych krajín. Množstvo produkovaného odpadu na úrovni asi 300 kg na osobu a rok je menej v porovnaní s priemerom v EÚ a priemerom v kandidátskych krajinách. Modalita - cestná doprava má menší podiel na celkovej nákladnej doprave ako v EÚ, ale napriek tomu dominuje so 60 % ako hlavný dopravný modus pre nákladnú dopravu. V iných indikátoroch je SR na tom horšie ako členské krajiny EÚ. Napríklad energetická náročnosť ekonomiky je čoraz viac ako trojnásobne vyššia ako priemer EÚ. Dopravná náročnosť ekonomiky je mierne vyššia ako priemer EÚ, ale nižšia ako v niektorých členských krajinách, kde v posledných rokoch rástol objem

nákladnej dopravy

o 15 % rýchlejšie ako HDP. V doterajšom vývoji EÚ sa používali predovšetkým štrukturálne fondy EÚ, osobitne Kohézny fond EÚ na riešenie regionálnych disparít medzi jednotlivými časťami členských krajín. V podstate išlo o stovky miliárd eur, ktoré sa použili na elimináciu rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, čiže využitie štrukturálnych fondov EÚ na revitalizovanie tradičných a na nové špičkové odvetvia. Napríklad oblasť baníctva sa transformovala na produkciu mikroprocesorov a výrobu elektronických súčiastok. Táto regionálna politika však bola zameraná predovšetkým na tvorbu pracovných miest a na základe toho na postupné eliminovanie nadmerných rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. Prax však poukazuje, že kritérium 75 % z priemeru EÚ, ako predpoklad na získavanie zdrojov zo štrukturálnych fondov, a to osobitne z Kohézneho fondu, sa už javí ako neudržateľné kritérium. V rámci únie odznievajú aj také názory, že doterajšia regionálna politika sa ukazuje ako málo účinná. Vo väčšine prípadov zdroje z EÚ nedostatočne naštartovali tvorbu vlastných domácich podnikateľských aktivít tak, aby po zastavení toku peňazí z EÚ mohli prevziať

úlohu oživovateľov

a rozvojového faktora regiónov. EÚ v tomto smere monitoruje situáciu a dá sa predpokladať, že prijme nové opatrenia v podobe regionálnej politiky, ktorá by mala platiť v novom fiškálnom rámci od roku 2007 do roku 2013. Hlavnou filozofiou je ustúpenie od tézy vyrovnávania medziregionálnych rozdielov poskytovaním zdrojov zaostalým regiónom. Naopak, prechádza sa k filozofii, kde podpora dynamicky rozvíjajúcich sa regiónov by mala následne satelitne vplývať aj na rozvoj menej rozvinutých regiónov v susedstve. Zároveň sa predpokladá významné zvýšenie podpory z európskych zdrojov pre projekty cezhraničnej spolupráce. Vo väčšine prípadov zaostalé regióny sú práve na stykovom pásme medzi dvoma krajinami. V rámci únie sa predpokladá podstatné rozšírenie kumulácie a multizdrojové financovanie nielen regionálneho rozvoja, ale predovšetkým spojenie regionálneho rozvoja s využitím štrukturálnych fondov, napríklad v oblasti agrokomplexu, infraštruktúry, energetiky atď. Cieľom je dosiahnuť multizdrojové financovanie projektov, pri ktorom by sa už neriešili len problémy financovania priamo regionálneho rozvoja, ale komplexné projekty rozvoja a revitalizácie celých území vrátane podpory jednotlivých typov odvetví, ktoré by sa mohli stať nosnými pre daný región. Rozšírenie EÚ o desať nových členských krajín znamená

zásadný tlak

na nové zdroje, pretože prevažná väčšina regiónov z nových členských krajín neplní 75 % kritérií z priemeru Európskej únie. To však súčasne vyvoláva tlak na prehodnotenie systému z nenávratného financovania na revolvingové financovanie a sprísnenie podmienok na získavanie zdrojov z európskych fondov. Medzi podmienkami poskytovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a v rámci štátnej pomoci v SR je rozdiel v tom, že kým zdroje zo štrukturálnych fondov zásadne vyžadujú kofinancovanie a predpokladajú nenávratnosť zdrojov, financovanie formou štátnej pomoci môže vyžadovať aj návratnosť aspoň časti poskytnutých zdrojov. Doteraz sa podiel domácich zdrojov na kofinancovaní s EÚ pohyboval asi na úrovni 20 až 30 %. Prevažná väčšina z nich bola poskytovaná na rozvoj podnikateľskej sféry. Keďže vzhľadom na situáciu podnikov nemožno očakávať reálne uvoľnenie takého veľkého objemu zdrojov, jedinou formou pomoci v rámci priemyselnej politiky bude poskytovanie štátnych zdrojov za podmienok tvrdého hodnotenia reálnej návratnosti projektov a dôsledného zavedenia revolvingového mechanizmu. Revolvingový mechanizmus zo strednodobého alebo dlhodobého hľadiska znamená podstatné zníženie tlaku na zdroje poskytované priamo zo štátneho rozpočtu. Ak predpokladáme, že by návratnosť väčšiny projektov mala byť

tri až päť rokov,

potom po rozbehu revolvingového financovania by mohol štátny rozpočet, po začiatočných vkladoch do tohto systému, postupne obmedzovať výšku finančných zdrojov na tento účel, pretože z týchto projektov budú generované prostriedky, ktoré sa vracajú do ďalšieho využitia.

Vladimír Turanský