Budeme kúriť aj trávou

Porasty zadržiavajú vodu a produkujú kyslík

Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici má za sebou zložitý rok. Podobne však bilancuje celé poľnohospodárstvo a najmä jeho časť v horách a pod nimi, ktorá nemá k dispozícii veľa ornej pôdy. Predovšetkým na jeho potreby sú zamerané aj všetky výskumné aktivity ústavu. Jeho hlavným záujmom je obhospodarovanie trvalých trávnych porastov, ktoré na Slovensku tvoria nie menej ako 900-tisíc hektárov. Ich využívanie je však nedostatočné. Ako ukázali výsledky decembrovej krmovinárskej konferencie, výmera trvalých trávnych porastov sa síce zväčšila približne o sedemtisíc hektárov (zatrávnením svahových eróznych plôch), stavy zvierat však ďalej klesli. Okrem toho sa tieto porasty menej využívajú aj preto, že sa začali pestovať intenzívnejšie krmoviny

na ornej pôde,

a to aj v horských a podhorských oblastiach. Dôvodom sú kvalitnejšie odrody a dostupnejšie plochy bližšie k ustajňovacím priestorom. Existujúce trvalé trávne porasty sú väčšinou nehnojené, a tým i menej úrodné. Ako problém, ktorým sa podľa odborníkov treba vážne zaoberať, je zarastanie nevyužívaných porastov. Takýto vývoj postupuje rýchlym tempom a smeruje až k potrebe preraďovania pastvín do kategórie lesov. Pritom návrat do pôvodného stavu nie je už vôbec lacnou záležitosťou. Banskobystrický výskumný ústav s ďalšími výskumnými pracoviskami na Slovensku preveril situáciu v tomto smere v Strážovských vrchoch, na hornej Orave a v oblasti Kremnických vrchov, ktoré reprezentujú približne 3500 hektárov trvalých trávnych porastov. Výsledky prieskumu ukázali, že tretina plôch je silne zarastená, nie však len trávou, ktorú možno využiť chovom zvierat. Podľa zástupcu riaditeľa Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Ing. Milana Michaleca, CSc., sú to

varovné signály,

a treba s tým niečo urobiť. Na druhej strane však upozorňuje aj na neadekvátne, intenzívne využívanie porastov nepremysleným košarovaním plôch, ktoré sú následne devastované. Ak chceme vrátiť trávne porasty pôvodnému účelu, je nevyhnutné do nich investovať, čo však bez primeranej dotačnej podpory poľnohospodári nezvládnu. Výskumný ústav v Banskej Bystrici rieši viaceré úlohy, ktoré sú problematike využívania trávnych porastov nápomocné. Jeho skúsenosti pritom ukazujú, že kým poľnohospodárske podniky majú o výsledky výskumu záujem, samy doň investovať nedokážu. Objednávateľom úloh je preto výhradne štát. Napríklad vlani v auguste schválili výskumný program Kvalita a zdravie života. Úlohu koordinujú dve výskumné pracoviská, Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch a živočíšnej výroby v Nitre. Banskobystrický výskum sa napríklad podieľa na úlohe týkajúcej sa

pasenia dojníc

a rieši ju v spolupráci s poľnohospodárskym družstvom v Sebedíne. Zaujímavou úlohou, schválenou v závere minulého roka, je otázka vplyvu klimatických zmien. V rámci nej ide výskumný ústav riešiť štyri čiastkové úlohy. Pôjde o založenie pokusov suchovzdornosti rastlín, genetický zber takýchto divorastúcich a vyšľachtených rastlín s možnosťou ich uplatnenia v trávnych porastoch. Mnohé majú uložené v génovej banke už z predchádzajúcich rokov. Potrebu zaoberať sa touto problematikou zvýrazňuje nástup suchých rokov. Banskobystrický výskum zároveň sleduje aj frekvenciu využitia porastov, možnosti kosenia a spásania, ako aj kombinácie živín, ktoré by mali eliminovať negatívny dosah sucha. Jedna z čiastkových úloh sa zaoberá i konzerváciou suchovzdorných krmovín z hľadiska ich kvality a energetických hodnôt. Na vlastné náklady tam vybudoval stabilné elektrické oplôtky, tamojšie družstvo sa však rozpadlo. Banka mu predala zvieratá a zostali len priestory. Podobná spolupráca ústavu sa rozvíjala aj s poľnohospodárskym družstvom v Sliači. Vlani tam však skupina záškodníkov priam sadisticky pozabíjala jalovice, mimochodom, strážené a družstvo padlo. Pomohli mu k tomu dlhy a na základe nich

veritelia rozobrali

pôdu a stroje. Je preto len prirodzené, že výskumný ústav má na základe podobných skúseností obavy. PD v Očovej sa mu však javí ako stabilný podnik, ktorému niečo podobné nikdy nehrozilo. Výskum na trávnych porastoch sa uberá aj tak trochu netradičným smerom. Dve štátne úlohy sa majú zaoberať práve zanedbanými plochami, zarastenými kríkmi, ktoré by však mohli byť aj v takomto stave prínosom z hľadiska energetického využitia. Prieskum trhu ukázal, že zariadenia na spaľovanie biomasy existujú, s možnosťou rodinného využitia, ale aj pre celé sídliská. Nesporne najvhodnejšie na tento účel sú drevné štiepky, po nich nasleduje slama a až potom je trávna hmota. Jej energetické využitie určite nie je to hlavné, čo by sa malo na trávnych porastoch aplikovať, avšak môže pomôcť udržať trávne plochy z hľadiska mimoprodukčnej funkcie. Výskum je za to, aby sa ich majitelia nevzdávali, pretože udržiavané trávne porasty majú veľký význam aj z hľadiska zadržiavania vody, produkcie kyslíka a v neposlednom rade aj z hľadiska tvorby krajiny.

Peter Farárik