Tŕnisté sú cesty školstva

Komentuje Eleonóra Bujačková

Pred niekoľkými rokmi bola slovenská vzdelanosť prinajmenšom európskou špičkou. Aj v konfrontácii so zámorím naši stredoškoláci aj vysokoškoláci žali vavríny a mladí vedci a technici boli na trhu práce silným kalibrom. Teraz zaostávame v pomernom počte vysokoškolákov i gymnazistov. V Austrálii, Kanade a USA vysokými školami prechádza nadpolovičná väčšina mládeže, vyspelá Európa sa k tomuto trendu výrazne priblížila. Adam Smith v Bohatstve národov napísal, že sú dva vnútorné faktory hospodárskeho úspechu: podiel ekonomicky činných ľudí v obyvateľstve a fortieľ, s ktorým je práca vykonávaná. Dnes ide o to isté - ľudia, ktorí prácu fortieľne nevykonávajú, ju v globálnom hospodárstve nenájdu. Záchranu vidí vláda v čiastočnom obmedzovaní stredoškolského štúdia. Isto, máme škôl azda aj veľa. To však preto, že nemáme dosť detí. Máme aj spleť študijných odborov. Ministerstvo síce pomaly mení osnovy aj štruktúru, to je však málo a trvá to dlho. Školy si teda zaregistrovali svoje odbory pod novými menami a s osnovami, ktoré chceli. Ale to nie je nič, na čo by trh nestačil, keby peniaze išli dôsledne za žiakom. „Úspory“ stredných škôl by mali naplniť učilištia. Odborníci deklarujú, že 21. storočie bude storočím sústružníkov, frézarov a iných čiernych remesiel. My ostatní čítame chmúrne prognózy, že čoskoro tretina a možno iba štvrtina práceschopných bude môcť pracovať. Z tejto lineárnej extrapolácie vyplýva, že väčšina ľudí bude zamestnaná v povolaniach, ktoré dnes neexistujú. Či zamestnanosť tretieho tisícročia zabezpečia údaje pracovných úradov, je preto neisté.

S predstavou školstva ako definitívnej profesijnej prípravy sa musíme rozlúčiť. Keď obuvník alebo lekár vykonáva kvalifikovane povolanie, znamená to, že si osvojil mnohonásobne viac vedomostí a zručností, než ktorými ho kedysi mohla vybaviť škola. Tie budú vlastne už len prípravkami na celoživotné vzdelávanie, ktoré nikdy nie je úplné ani dokončené. Normatívne školy teda musia byť nahradené školami inšpiratívnymi. Informácie budú čoraz lacnejšie, bude ich viac a cenu budú mať iba schopnosti a zručnosti, ako s nimi zaobchádzať: abstrakcia, systémové myslenie, komunikácia a tímová práca. Priemysel drilu a reglementácie sú v postindustriálnej ére nahrádzané zákazkovou výrobou originality. A klasický kapitál bude čoraz výraznejšie nahradzovaný kapitálom intelektuálnym. Preto sa školy budú musieť radikálne premeniť a nie že na ich vráta budeme vešať zámky.