Na ovcu dostanú päťsto korún

Hrozí zvýšenie cien všetkých produktov, teda aj „drahej“ bryndze

Kým ešte v závere roka sa zdalo, že niektorí chovatelia oviec na Slovensku zavesia farmárčenie na klinec, január to čiastočne zmenil. Záujem o chov oviec sa pohol k lepšiemu hneď po tom, ako začali byť známe nové dotačné stimuly. To však ešte neznamená, že ich chovatelia prijímajú s nadšením. Ide skôr o naplnenie známeho príslovia, lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Dohodlo sa, že dotácia na ovcu bude 500 Sk na jeden kus a všetky ostatné príplatky, ktoré chovatelia dostávali v minulosti na produkciu, jednoducho nebudú. Ľahko si pritom zrátajú, že v konečnom dôsledku tak získajú menej ako vlani. Podľa výhľadovej správy, v predchádzajúcom roku sa stavy oviec mali stabilizovať niekde na úrovni 318-tisíc kusov. Výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Ing. Ondrej Duraj je však v tomto mierne skeptický a odhaduje, že tento predpoklad sa zrejme nenaplní. Argumentuje pritom nedostatkom paše a menšími zásobami objemového krmiva na zimu, čo vyvolalo prísnejšiu selekciu a brakovanie stád. V minulom roku sa vyviezlo až 1659 ton jahniat, čo je podstatne viac ako v predchádzajúcich rokoch. Argumentom, ktorý ovplyvnil stavy, bola však aj nepriaznivá dotačná politika, pričom obavy z vývoja v ekonomike chovu oviec pretrvávajú dodnes. Vzhľadom na to, že

vypadnú dotácie

na produkciu, poľnohospodári musia tento rozdiel nahradiť vyššou realizáciou produktov, ovčieho syra a mäsa ťažkých jahniat. Logicky by to znamenalo zvýšiť predajné ceny, je však otázkou, ako by túto požiadavku akceptoval trh. Bryndzu, ktorej základ tvorí ovčí syr, už dnes mnohí kupujúci považujú za dosť drahú a ťažko si predstaviť, čo by s odbytom tejto potraviny urobilo zvýšenie jej ceny. Ak by chovatelia v dôsledku slabšieho odbytu syra potom obmedzili dojenie oviec, neskoršie obnovenie dojenia oviec by už nemuselo byť také jednoduché. Verme však, že takáto pesimistická prognóza zatiaľ nie je aktuálna a nenaplnia sa ani ďalšie nepriaznivé predpovede. Napríklad i očakávania okolo produkcie a nákupu plemenných zvierat. Už pri cenách, ktoré platili predtým, neboli chovatelia plemenného materiálu nijako zvlášť ziskoví. Sú však obavy, že v nových podmienkach prehodnotia podnikanie v chove oviec aj neregistrovaní farmári. Veľké percento stavov je totiž

v rukách ľudí,

ktorí sa chovom oviec zaoberajú v malom a popri zamestnaní. Ak nedokážu svoju produkciu primerane speňažiť, mnohí si to môžu s malým podnikaním rozmyslieť. V obhajobe podpory ovčiarstva sa pritom častejšie argumentuje aj ekologickou stránkou. Je známe, že kravy sa dnes pasú najmä v blízkosti fariem a mnohé lúky a pastviny sa doteraz využívali takmer výhradne ovcami. Ich odchodom však zarastú náletom drevín, a takýto stav neprospeje ani vidieckej turistike. Zväz chovateľov je za to, aby sa toto tradičné odvetvie udržalo, možnosti sú však obmedzené rozsahom podpory. Platí to aj o chove kôz, kde sa stále nepotvrdil v minulosti očakávaný boom rozvoja.

Peter Farárik